Na verejnosti stále prebiehajú diskusie, že MY nič nedávame do EÚ - len berieme, že východ vôbec neživý západ. Už v jednom článku sme ukázali opak toho, čo verejnosť vôbec nevie "TU čítaj" .
V tomto článku máte ukážku toho, že koľko dostáva Ficovo tvrdé jadro - Francúzsko a Nemecko
Verejnosť stále žije v domnienke, že Brusel nás živý s eurofondami. No pravda je iná. V skutočnosti sú to tie isté peniaze. ktoré odovzdávame. Financuje sa z nich digitalizácia, prechod k ich zvráteným ideológiám , ako je Európska zelená dohoda, Uhlíková neutralita a Agenda 2030! Financuje sa totalita a nie život a pomoc ľuďom SR!
Podľa najnovších údajov zverejnených európskou komisiou dostávajú Paríž a Berlín takmer 80 percent dotácií od Európskej únie. Brusel v marci minulého roka upravil pravidlá pre poskytovanie verejnej pomoci krajinám Európskej únie, aby sa vyrovnali s ekonomickými dôsledkami vojny na Ukrajine. Berlín a Paríž získali 77 percent všetkých schválených programov.
Nový postup zrýchlil a zjednodušil poskytovanie zvýhodnených pôžičiek, grantov a verejných záruk spoločnostiam, ktoré sa snažia vyhnúť bankrotu v dôsledku rastúcich cien energií, narušenia dodávateľského reťazca a sankcií voči Rusku.
Berlín dostal viac ako 356.000 miliónov eur na finančnú pomoc schválenú Európskou komisiou, teda 53 percent z celkovej núdzovej pomoci od Európskej únie. Francúzsko 24 percent, teda 161 000 miliónov eur. Na programy Európskej únie bolo vyčlenených 672 000 miliónov eur.
Tretie miesto obsadilo Taliansko, ktoré dostalo 51 000 miliónov eur, teda 7,65 percenta z celkovej pomoci. Na štvrtom mieste skončilo Dánsko s 24 000 miliónmi eur (3,5 percenta). Ostatné krajiny Európskej únie spolu dostali necelých 12 percent z celkovej sumy verejnej pomoci schválenej Európskou komisiou, teda približne 78-tisíc miliónov eur.
Nerovnomerné rozdeľovanie pomoci znepokojilo krajiny Európskej únie. Otázka dotácií je teraz jednou z najpálčivejších v Európskej únii, a to nielen kvôli zhoršujúcim sa vzťahom s Ruskom. Novým zdrojom obáv bol americký zákon o znižovaní inflácie (IRA), ktorý zavádza obrovský program daňových úľav a priamych zliav, ktorý podporuje zelené technológie vyrobené v USA.
V nasledujúcich desiatich rokoch Spojené štáty poskytnú až 369 000 miliónov dolárov spoločnostiam, ktoré majú v úmysle vyrábať alebo investovať do tvorby produktov, ako sú solárne panely, veterné turbíny, tepelné čerpadlá, elektrické vozidlá a elektrolyzéry. Podmienkou je, aby väčšina výroby prebiehala v tuzemsku.
Európania sa obávajú, že náhla injekcia peňazí spôsobí presun výrobných kapacít z Európy do Spojených štátov, po čom zostanú stovky prázdnych tovární a tisíce ľudí bez práce.
Neexistuje vnútorný konsenzus o možných reakciách Európskej únie. Francúzsko a Nemecko požadujú viac dotácií a dokonca aj stratégiu „Made in Europe“ na podporu domáceho priemyslu. Iné krajiny ako Holandsko, Írsko, Poľsko, Česká republika či severské krajiny však vyzývajú k väčšej opatrnosti pri zmierňovaní pravidiel o verejnej pomoci. „Ak chcú európske spoločnosti v budúcnosti vyrábať energiu, vyrábať batérie, elektrické autá a vyrábať oceľ bez fosílnych palív, potrebujú správne podmienky, aby boli konkurencieschopné,“ vyhlásil švédsky premiér Ulf Kristersson.
Požiadal tiež, aby „spoločná odpoveď Európskej únie na plán dotácií USA bola prioritne riešená, pretože sa domnieva, že odpoveď spočíva vo zvýšení produktivity a konkurencieschopnosti európskych spoločností“.
Ekonomiky európskych krajín sú navzájom veľmi závislé, takže pomoc najrozvinutejším štátom by sa mala dotknúť aj ostatných členov Európskej únie. Minuloročné údaje však naznačujú, že z nárastu verejnej pomoci profitujú predovšetkým krajiny s dostatočnou finančnou silou, teda Francúzsko a Nemecko.
Rozdelenie dotácií neodráža príspevok najvyspelejších krajín k európskej ekonomike. Krajinou s najvyšším objemom výroby v Európskej únii je Nemecko, ktoré predstavovalo 27 percent z celkového objemu predaných produktov v Európskej únii v roku 2021. Nasleduje Taliansko (16 percent), Francúzsko (11 percent) a Španielsko. (8 percent).
Podiel pomoci poskytnutej Parížu a Berlínu ďaleko presahuje ich úlohu v celkovej európskej produkcii. Nemecko a Francúzsko predstavujú 38 percent priemyselnej výroby. Aj keď sa zoberú iné ukazovatele, príspevok týchto krajín pre európsku ekonomiku nebude výrazne vyšší. Napríklad Nemecko a Francúzsko tvoria 42 percent celkového HDP Európskej únie. V minulom roku zároveň dostali takmer 80 percent celej pridelenej pomoci.
Takáto distribúcia môže ostatné európske krajiny len znepokojiť, pretože Paríž a Berlín využívajú svoju moc na to, aby dostali neúmerné množstvo pomoci, čím sa najchudobnejšie krajiny Európskej únie ocitli vo väzení.
Podporte Referendum proti očkovaniu, proti digitálnym očkovacím preukazom, proti ratifikácii pandemickej zmluvy s WHO, vo všetkých bodoch sa vy už rozhodnete v referende, že či chcete aj výstup z EÚ, z NATO a vyhlásiť SR za neutrálny štát : TU Klikni - Stiahni, podpíš, odošli. Vieme prečo to robíme. Vieme čo schválili v Bruseli. Vieme čo je tá pandemická zmluva s WHO a ďalšie veci, o ktorých informujeme iba jediní z celého Slovenska! Vieme kto všetko o tom vedel a vie..... .
Na rozdiel od mnohých iných nemá Oz Dôstojnosť Slovenska žiadnych akcionárov ani miliardárskeho vlastníka. Len odhodlanie a vášeň poskytovať nielen vysoko účinné globálne spravodajstvo, vždy bez komerčného alebo politického vplyvu. Takéto podávanie správ je životne dôležité pre demokraciu, spravodlivosť a požiadavku na lepšie od mocných.
A to všetko poskytujeme zadarmo, aby si to mohol prečítať každý. Robíme to preto, lebo veríme v informačnú rovnosť. Väčšie množstvo ľudí môže sledovať globálne udalosti, ktoré formujú náš svet, pochopiť ich vplyv na ľudí a komunity a inšpirovať sa k zmysluplným krokom. Milióny ľudí môžu ťažiť z otvoreného prístupu ku kvalitným a pravdivým správam bez ohľadu na ich schopnosť zaplatiť za ne.
Spracoval: OZ Dôstojnosť Slovensko Všetky práva vyhradené!!
Neziskový sektor: SLSP
Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska
SK28 0900 0000 0051 7971 8989
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.
