Než budete pokračovať v čítaní, tak si je potrebné pripomenúť hlasovanie SR o nacizme v OSN z predošlých rokov. O poslednom hlasovaní o nacizme v OSN je za podozrivých okolností veľmi ticho. Keby len pri tom, však?? Tu skôr by človek očakával aspoň tú ich falošnú vojnu politikov na sociálnych sieťach a na tlačovkách (čítaj dole)
Slovensko a hlasovanie o nacizme v OSN
Dňa 17. novembra 2016 plenárne zasadnutie Tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN schvaľovalo návrh rezolúcie č. A/C.3/71/L.45 proti glorifikácii nacizmu, neo-nacizmu a iných praktík, ktoré prispievajú k posilňovaniu súčasných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie (ďalej len „rezolúcia proti nacizmu“).
Význam rezolúcie proti nacizmu
Návrh rezolúcie proti nacizmu predkladalo niekoľko desiatok štátov na čele s Ruskom, Čínou a Indiou. Tak ako po minulé roky, aj tentoraz dokument našiel širokú podporu v Latiskej Amerike, Afrike a Ázii a 131 členov OSN hlasovalo za rezolúciu. Naopak, traja členovia OSN boli proti (USA. Palau, Ukrajina) a 48 štátov sa zdržalo (najmä z Európy). Na texte rezolúcie pritom nie je nič, kvôli čomu by ho Európania nemohli podporiť. Dokument v mnohom odráža i oficiálnu rétoriku Bruselu o nacizme: spomínajú sa tam viaceré súvisiace témy: náboženská a rasová nenávisť, antisemitizmus, Islamofóbia a mnohé iné prejavy xenofóbie. Dokument tiež poukazuje na problematiku extrémizmu, diskriminácie menšín, odsudzuje popieranie Holocaustu, nenávistné prejavy na Internete a sociálnych sieťach, a pod. Text je formulovaný tak, aby ho mohli podporiť aj európski politici. Tí však mali s rezolúciou očividný problém: nevystupujú síce voči rezolúcii priamo, ale snažia sa ju zmariť tým, že sa „zdržia“ hlasovania.
Táto rezolúcia proti nacizmu nie je prvá, voči ktorej Západ vystupuje. Už od roku 2005 sa vo Valnom zhromaždení každoročne objavujú návrh rezolúcií s veľmi podobným textom. Pôvodne sa v nich poukazovalo viac na nebepečenstvo rasizmu a xenofóbie, postupne však vzrastal význam kritiky nacizmu. Od roku 2007 sa stále viac reaguje aj na ničenie a hanobenie pamätníkov tých, ktorí proti nacizmu bojovali a od roku 2012 je kritika glorifikácie nacizmu zdôraznená i v názve rezolúcie. Výsledok je však vždy rovnaký: Západ hlasuje proti alebo sa zdrží, zatiaľ čo zvyšok sveta rezolúciu nadšene podporuje.
SR, nacizmus a 17. november
Žiaľ, aj SR sa pri hlasovaní v OSN zdržala. Nejde pritom o prvú rezolúciu proti nacizmu a rasizmu vo Valnom zhromaždení OSN, pri ktorej naša vláda zaujala zdržanlivé stanovisko. Naopak, SR sa zdržala takmer vždy. Výnimku tvorí len rok 2011, keď SR počas vlády I. Radičovej hlasovala proti rezolúcii. Samozrejme, treba povedať, že vtedy proti rezolúcii hlasovali aj niektoré ďalšie štáty EÚ. Lenže práve tento postoj vzbudil otázniky a preto už pri ďalších hlasovaniach sa štáty EÚ opäť zdržali.
Zvlášť zaujímavá bola časová zhoda prijímania rezolúcie a štátneho svatku 17. novembra, keď sme si na Slovensku pripomínali tzv. Deň boja za slobodu.
EÚ hlasuje proti boju proti nacistickej glorifikácii
Kam sa uberá Slovensko?
15.12.2022 konečné hlasovanie v OSN
„Rezolúcia odporúča krajinám prijať vhodné konkrétne opatrenia, a to aj v legislatívnej oblasti a v oblasti vzdelávania, aby zabránili revízii histórie a výsledkov Druhej svetovej vojny a popieraniu zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných počas Druhej svetovej vojny,“ uviedla to aj diplomatická misia Ruskej federácie pri OSN podľa tlačovej služby tamojšieho ministerstva zahraničných vecí.
Štáty EÚ spolu s USA 15.12.2022 hlasovali proti rezolúcii, ktorá obhajuje „boj proti glorifikácii nacizmu“. Nebol to jediný rozhodujúci hlas.
Už viac ako šestnásť rokov Rusko predkladá na každom Valnom zhromaždení OSN rezolúciu s názvom „Boj proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a iným praktikám (...)“ . Krajiny EÚ sa vždy zdržali hlasovania, zatiaľ čo USA boli vždy proti. Nie však 15.12.2022: spolu s USA, Ukrajinou a niektorými ďalšími spojencami USA (napr. Japonsko a Nový Zéland) štáty EÚ hlasovali proti.
(Nie) nacistický problém
Oficiálnym argumentom pre odmietnutie je, že niekto chce chrániť slobodu prejavu pred neprijateľnými obmedzeniami. Sotva treba brať vážne, keď sa pozrieme na súčasný boj EÚ proti prílišnej slobode prejavu na sociálnych sieťach. Okrem toho uznesenie nepokrýva všetky súčasné formy rasizmu. Aspoň tak to tvrdili USA. EÚ na druhej strane obviňuje Rusko, že využíva boj proti nacizmu na propagandistické účely a zároveň pokračuje vo vyzbrojovaní Ukrajiny a jej fašistického režimu a jej banderovskej glorifikácii.
Pre Slovensko to znamená niečo ako: Zatiaľ čo ste sa zdržali za účasti vlády Fica, teraz hlasujete proti boju proti nacizmu za spoločnej účasti. Tancuješ na Washingtonovu melódiu. EÚ už v novembri deklarovala, že chce hlasovať proti tradičnej rezolúcii.
Výsledky hlasovania Valného zhromaždenia OSN zo 4. novembra 2022.
Boj proti extrémizmu má totižto spájať, nie byť obeťou iných medzinárodných sporov. Za prijatie dokumentu hlasovalo 105 štátov, proti bolo 52 krajín, veľa európskych a vrátane Slovenska, zdržalo sa 15.
V konečnom dôsledku je 120 štátov za prijatie opatrení proti heroizácii národného socializmu, napríklad búranie nacistických pamätníkov namiesto ich budovania. 50 štátov bolo proti vrátane Slovenska a 10 sa zdržalo hlasovania.
Tých 50 štátov, ktoré reprezentujú „Západ“, na čele s USA, sa prezentovalo ako súdržný blok aj v iných zmysluplných otázkach. Západ sa napríklad vyslovil proti rezolúcii „Smerom k novému medzinárodnému ekonomickému poriadku“. Teda ekonomický poriadok, v ktorom sú štáty rešpektované ako suverénne a nezávislé štáty. Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 123 ku 50. Týmto uznesením chcel globálny juh zahrnúť boj proti hladu a chudobe medzi ciele rovnakej dôležitosti . Západ bol proti vrátane Slovenska.
Čo je na tom tak zvláštne? Že všetci politici sú o tomto ticho! Dokonca aj:
stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri Organizácii Spojených národov v New Yorku od roku 2017!! Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v roku 2017bol M. Lajčák z Poprad (Smer-SD).
Z učiteľa na gymnáziu veľvyslanec v Keni
Michal Mlynár pochádza z Tatranskej Lomnice. Bývalý učiteľ angličtiny a ruštiny na popradskom gymnáziu sa prepracoval až na pozíciu veľvyslanca v Nairobi. Pôsobil aj na rôznych diplomatických postoch v OSN v New Yorku. Michal Mlynár odovzdal poverovacie listiny prezidentovi Kenskej republiky Mwaiovi Kibakimu 28. marca 2012, stal sa veľvyslancom.
Na rozdiel od mnohých iných nemá Oz Dôstojnosť Slovenska žiadnych akcionárov ani miliardárskeho vlastníka. Len odhodlanie a vášeň poskytovať nielen vysoko účinné globálne spravodajstvo, vždy bez komerčného alebo politického vplyvu. Takéto podávanie správ je životne dôležité pre demokraciu, spravodlivosť a požiadavku na lepšie od mocných.
A to všetko poskytujeme zadarmo, aby si to mohol prečítať každý. Robíme to preto, lebo veríme v informačnú rovnosť. Väčšie množstvo ľudí môže sledovať globálne udalosti, ktoré formujú náš svet, pochopiť ich vplyv na ľudí a komunity a inšpirovať sa k zmysluplným krokom. Milióny ľudí môžu ťažiť z otvoreného prístupu ku kvalitným a pravdivým správam bez ohľadu na ich schopnosť zaplatiť za ne.
Spracoval: OZ Dôstojnosť Slovensko Všetky práva vyhradené!!
Neziskový sektor: SLSP
Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska
SK28 0900 0000 0051 7971 8989
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.
