Zasadnutie v Haagu: „Klimatická kríza“ ako najväčšia zdravotná kríza

ICJ je vyzvaný, aby pripravil „hodnotenie záväzkov štátov v súvislosti so zmenou klímy“. Európsky súd pre ľudské práva už v apríli - pozri dole (3.)vyniesol „prelomový rozsudok“ . Švajčiarsko bolo odsúdené za svoju „klimatickú politiku“. Bol to začiatok „klimatickej spravodlivosti“ – ktorá mohla doteraz vyvrcholiť verdiktom ICJ.

WHO a EÚ prednesú polhodinové prezentácie o „klimatickej kríze“. Vopred otvorene hovorí, akým smerom sa organizácia OSN vydá.

„Klimatická kríza je vo svojom jadre zdravotnou krízou . Klimatické zmeny sa považujú za najväčšiu zdravotnú výzvu, ktorej dnes ľudstvo čelí. Jedno zo štyroch úmrtí na celom svete sa pripisuje environmentálnym príčinám, ktorým sa dá vyhnúť, pričom klimatické zmeny tieto riziká ešte zhoršujú.

Zatiaľ čo popularita klimatickej otázky a naratív o klimatických zmenách klesá – možno to vidieť okrem iného na úpadku Strany zelených a zhoršovaní stavu klimatických hnutí mládeže – ľudia sa naďalej obávajú o svoje zdravie. Zdravie bude pravdepodobne vnímané ako účinnejší nástroj propagandy než samotná „klimatická kríza“. Ak sa však z klímy stane zdravotná kríza, potom možno v mene klímy dôjde k väčšej akceptácii politických opatrení.

Zborník bude vysielaný naživo. Na UN WebTV aj na sociálnych sieťach Tedros. O 15:30 vystúpi WHO a hneď potom o 15:30 vystúpi EÚ.

 (1.) 

HAAG, 8. novembra 2024.

Povinnosti štátov v súvislosti so zmenou klímy (žiadosť o poradné stanovisko)Verejné vypočutia sa budú konať od pondelka 2. do piatka 13. decembra 2024. Medzinárodný súdny dvor bude od pondelka 2. do piatka 13. decembra 2024 v Paláci mieru v Haagu organizovať verejné vypočutia o žiadosti o poradné stanovisko k záväzkom štátov v súvislosti s klimatickými zmenami. sídlo súdu.
Deväťdesiatosem štátov a dvanásť medzinárodných organizácií vyjadrilo svoj úmysel zúčastniť sa na ústnom konaní pred Súdom.

Členovia diplomatických zborov z nezúčastnených štátov, zástupcovia nezúčastnených medzinárodných organizácií, zástupcovia mimovládnych organizácií (MVO), verejnosť a médiá tu nájdu praktické informácie o organizácii vypočutí.
___________
A. Praktické informácie a prijímacie konanie
V areáli Paláca mieru sa parkovať nebude.
1. Členovia diplomatického zboru z nezúčastnených štátov a zástupcovia nezúčastnených medzinárodných organizácií
Vzhľadom na veľký počet štátov a medzinárodných organizácií, ktoré sa zúčastňujú na vypočutiach, nebude možné sprístupniť miesta vo Veľkej sieni spravodlivosti pre diplomatov z nezúčastnených štátov alebo pre zástupcov nezúčastnených medzinárodných organizácií.
Od pondelka 2. do piatka 6. decembra 2024 budú môcť diplomati z nezúčastnených štátov a zástupcovia nezúčastnených medzinárodných organizácií naživo sledovať priebeh rokovania na veľkoplošných obrazovkách v Auditóriu Haagskej akadémie medzinárodného práva v priestoroch Paláca mieru. .
Toto miesto však bude nedostupné od pondelka 9. decembra 2024 do piatka 13. decembra 2024. Celé pojednávania možno naživo sledovať na webovej stránke súdu a na webovej televízii OSN.
Prosíme členov diplomatického zboru a zástupcov medzinárodných organizácií, ktorí chcú sledovať vypočutia v posluchárni Haagskej akadémie (iba v týždni od 2. do 6. decembra), aby sa prihlásili online do 25. novembra 2024. Žiadosti odoslané po na tento termín sa nebude prihliadať. Po predložení potvrdenia o registrácii od informačného oddelenia a platného diplomatického preukazu pri hlavnej bráne Paláca mieru v deň vypočutí, ktorých sa chcú zúčastniť, diplomati dostanú odznak umožňujúci vstup do Auditória.
2. Zástupcovia mimovládnych organizácií
Päť miest na verejnej galérii Veľkej justičnej siene bude vyhradených pre zástupcov certifikovaných mimovládnych organizácií na každom zasadnutí (t. j. dopoludnia alebo popoludní), počas celého trvania vypočutí. Miesta sa budú prideľovať rotačným spôsobom.
Zástupcov mimovládnych organizácií, ktorí sa chcú zaregistrovať na tieto miesta, prosíme, aby sa prihlásili online do 25. novembra 2024. Žiadosti podané po tomto termíne nebudú brané do úvahy. Po predložení potvrdenia o prihlásení z informačného oddelenia na konkrétne zasadnutie a platného preukazu totožnosti na hlavnej bráne Paláca mieru bude zástupcom mimovládnych organizácií udelený odznak umožňujúci vstup do Veľkej justičnej siene.
3. Verejnosť
Päť miest na verejnej galérii Veľkej justičnej siene bude na každom zasadnutí (t. j. dopoludnia alebo popoludní) vyhradených pre verejnosť podľa poradia príchodu. Nebude žiadne
- 6 -
predbežná registrácia a vopred podané žiadosti o prijatie sa nebudú brať do úvahy. Žiadame občanov, aby sa dostavili pri hlavnej bráne Paláca mieru najmenej 40 minút pred začiatkom zasadnutia, ktorého sa chcú zúčastniť. Po predložení platného preukazu totožnosti im bude udelený odznak umožňujúci prístup do verejnej galérie. Príslušníci bezpečnostnej služby na bráne upozornia dotknutých, keď budú obsadené všetky voľné miesta.
4. Zástupcovia médií
Zástupcov médií, ktorí sa chcú zúčastniť vypočutí, žiadame, aby požiadali o akreditáciu online do 25. novembra 2024. Žiadosti sa budú posudzovať podľa poradia príchodu. Proces akreditácie sa môže predčasne uzavrieť, ak sa kapacita dosiahne pred konečným termínom. Žiadne žiadosti prijaté telefonicky alebo e-mailom nebudú akceptované. Na žiadosti podané po termíne sa nebude prihliadať. Zástupcovia médií budú ubytovaní v dvoch tlačových miestnostiach na prízemí Paláca mieru.
Počas každého zasadnutia (t. j. dopoludnia alebo poobede) budú pre členov tlačených médií vyhradené tri miesta na balkóne vo Veľkej justičnej sieni. Miesta sa budú prideľovať rotačným spôsobom. Nie sú povolené žiadne prenosné počítače ani nahrávacie zariadenia.
B. Ďalšie praktické informácie pre médiá
1. Vstup do Paláca mieru
Do areálu Paláca mieru budú mať povolený vstup len riadne akreditované osoby s platným preukazom totožnosti. Akreditovaní zástupcovia médií si musia priniesť svoj osobný preukaz totožnosti a novinársky preukaz. Žiadame ich, aby prišli k bránam Paláca mieru najneskôr 30 minút pred začiatkom každého pojednávania (ráno a popoludní). Tlačové miestnosti budú otvorené jeden a pol hodiny pred začiatkom každého zasadnutia a zatvoria sa hodinu po jeho skončení. Zástupcov médií pri vstupe do verejnej galérie bude sprevádzať člen informačného oddelenia.
2. Prístup do pojednávacej miestnosti
Obmedzený počet profesionálnych fotografov a kameramanov bude mať povolený vstup do súdnej siene na niekoľko minút pred začiatkom každého pojednávania. Budú sprevádzaní členmi informačného oddelenia.
3. Tlačové miestnosti
Pojednávania sa budú vysielať naživo v dvoch úradných jazykoch Súdneho dvora, angličtine a francúzštine, v dvoch tlačových miestnostiach vybavených spoločným prístupom na internet (Wi-Fi a Ethernet). Televízne štáby sa môžu pripojiť k audiovizuálnemu systému súdu PAL (HD a SD) a NTSC (SD) a rozhlasoví reportéri k audio systému.
4. Multimédiá
Pojednávania sa budú vysielať naživo a na požiadanie (VOD) v dvoch oficiálnych jazykoch súdu na webovej stránke súdu, v časti vestníka OSN venovanej Medzinárodnému súdnemu dvoru a na webovej televízii OSN. Videoklipy vo vysokom rozlíšení a statické fotografie vytvorené registrom počas pojednávaní budú k dispozícii bezplatne a bez autorských práv na redakčné, nekomerčné použitie na webovej stránke Súdu (ak si ju chcete stiahnuť, kliknite na položku Multimédiá) a na jeho kanáli X ( @CIJ_ICJ).
___________
- 7 -
Postup súdu a história konania
Kancelária publikovala na webovej stránke Súdneho dvora vysvetľujúcu poznámku týkajúcu sa postupu Medzinárodného súdneho dvora v súvislosti so žiadosťami o poradenské stanoviská.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo 29. marca 2023 rezolúciu A/RES/77/276 (2.), v ktorej s odvolaním sa na článok 96 Charty Organizácie Spojených národov a článok 65 Štatútu Súdneho dvora požiadalo Súdny dvor, aby poskytnúť poradné stanovisko k nasledujúcim otázkam:
„S osobitným zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, Parížsku dohodu, Dohovor Organizácie Spojených národov o morské právo, povinnosť náležitej starostlivosti, práva uznané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, zásada predchádzania závažným škodám na životnom prostredí a povinnosť chrániť a zachovávať morské prostredie,
a) Aké sú povinnosti štátov podľa medzinárodného práva zabezpečiť ochranu klimatického systému a iných častí životného prostredia pred antropogénnymi emisiami skleníkových plynov pre štáty a pre súčasné a budúce generácie;
b) Aké právne dôsledky vyplývajú z týchto záväzkov pre štáty, v ktorých svojím konaním a opomenutím spôsobili značné škody klimatickému systému a iným častiam životného prostredia, pokiaľ ide o:
i) štáty, najmä malé ostrovné rozvojové štáty, ktoré sú v dôsledku svojich geografických podmienok a úrovne rozvoja poškodené alebo osobitne postihnuté nepriaznivými účinkami zmeny klímy alebo sú voči nim obzvlášť zraniteľné?
(ii) Ľudia a jednotlivci súčasných a budúcich generácií ovplyvnení nepriaznivými účinkami zmeny klímy?
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov zaslal súdu žiadosť o poradné stanovisko listom z 12. apríla 2023.
Uznesením z 20. apríla 2023 predseda Súdneho dvora rozhodol, že Organizácia Spojených národov a jej členské štáty budú pravdepodobne môcť poskytnúť informácie o otázkach predložených Súdnemu dvoru na poradné stanovisko. Súd následne povolil na ich žiadosť účasť na konaní Medzinárodnej únie na ochranu prírody; Komisia malých ostrovných štátov pre zmenu klímy a medzinárodné právo; Európska únia; Africká únia; Organizácia krajín vyvážajúcich ropu; Organizácia afrických, karibských a tichomorských štátov; skupina Melanesian Spearhead Group; Agentúra pre rybolov fóra tichomorských ostrovov; tichomorské spoločenstvo; Fórum tichomorských ostrovov; Aliancia malých ostrovných štátov; zmluvné strany Dohody z Nauru; a Svetová zdravotnícka organizácia. Súd tiež oprávnil Cookove ostrovy a Palestínsky štát, ktoré nie sú členskými štátmi Organizácie Spojených národov, aby sa zúčastnili na konaní.
Štáty a medzinárodné organizácie vložili do registra 91 písomných vyhlásení a 63 písomných pripomienok.
- 8 -
Podľa článku 106 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora môže Súdny dvor rozhodnúť o sprístupnení písomných vyhlásení, písomných pripomienok a pripojených dokumentov verejnosti počas alebo po otvorení ústneho konania vo veci.
Skoršie tlačové správy týkajúce sa týchto konaní sú k dispozícii na webovej stránke.
___________
Medzinárodný súdny dvor (ICJ) je hlavným súdnym orgánom Organizácie Spojených národov. Bol zriadený Chartou Organizácie Spojených národov v júni 1945 a svoju činnosť začal v apríli 1946. Súd sa skladá z 15 sudcov volených na deväťročné obdobie Valným zhromaždením a Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov. Sídlom súdu je Palác mieru v Haagu (Holandsko). Súd má dvojakú úlohu: po prvé, urovnať v súlade s medzinárodným právom leg všetky spory, ktoré jej predložia štáty; a po druhé, poskytovať poradné stanoviská k právnym otázkam, ktoré mu boli postúpené riadne oprávnenými orgánmi a agentúrami OSN v rámci systému.

Agenda OSN 2030 nájdeš kompletné tu

https://www.dostojneslovensko.eu/sk/zastavme-eu/agendy-zelena-dohoda

(2.) A/RES/77/276

77/276. Uznesenie prijaté Valným zhromaždením 29. marca 2023 [bez odkazu na Hlavný výbor (A/77/L.58)] Žiadosť o poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora k záväzkom štátov v súvislosti so zmenou klímy. Valné zhromaždenie, uznávajúc, že ​​zmena klímy je bezprecedentnou výzvou civilizačných rozmerov a že blahobyt súčasných a budúcich generácií ľudstva závisí o našej okamžitej a naliehavej reakcii na ňu, pričom sa odvoláva na svoje uznesenie 77/165 zo 14. decembra 2022 a všetky jeho ďalšie uznesenia a rozhodnutia týkajúce sa ochrany globálnej klímy pre súčasné a budúce generácie ľudstva a jeho uznesenie 76/300 z 28. júla 2022 o ľudskom práve na čisté, zdravé a trvalo udržateľné životné prostredie, pričom zároveň pripomína svoje uznesenie 70/1 z 25. septembra 2015 s názvom „Transformácia nášho sveta: Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj“ , odvolávajúc sa na ďalšie uznesenie Rady pre ľudské práva 50/9 zo 7. júla 2021 a všetky predchádzajúce uznesenia Rady o ľudských právach a zmene klímy a uznesenie Rady 48/13 z 8. októbra 2021, ako aj potrebu zabezpečiť rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, zdôrazňujúc význam Charty Organizácie Spojených národov, Všeobecnej deklarácie ľudských práv,3 Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,4 Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,5 Dohovor o právach dieťaťa,6 Dohovor Organizácie Spojených národov o zákon mora,7 Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy,8 Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu,9 Dohovor o biologickej diverzite10 a Dohovor Organizácie Spojených národov o boji proti rozširovaniu púští v krajinách s vážnym suchom a/ alebo rozširovanie púští, najmä v Afrike,11 medzi inými nástrojmi, a príslušných zásad a príslušných záväzkov medzinárodného obyčajového práva vrátane tých, ktoré sú vyjadrené v Deklarácii Konferencia Organizácie Spojených národov o životnom prostredí človeka12 a Deklarácia z Ria o životnom prostredí a rozvoji13 k správaniu štátov v priebehu času vo vzťahu k činnostiam, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám a ich nepriaznivým účinkom, odvolávajúc sa na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy,14 Kjótsky protokol15 a Parížska dohoda16 ako vyjadrenia odhodlania rozhodne riešiť hrozbu, ktorú predstavuje zmena klímy, pričom sa nalieha na všetky strany, aby ich v plnej miere implementovali, a so znepokojením si všímajúc významný rozdiel medzi celkovým účinkom súčasné národne stanovené príspevky štátov a zníženie emisií potrebné na udržanie zvýšenia globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a na úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, a medzi súčasnými úrovňami prispôsobenia a úrovňami potrebnými na reakciu na nepriaznivé účinky zmeny klímy, pripomínajúc tiež, že Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy a Parížska dohoda budú implementované tak, aby odrážali spravodlivosť a zásadu spoločného ale diferencované zodpovednosti a príslušné schopnosti vo svetle rôznych vnútroštátnych okolností, berúc na vedomie s hlbokým znepokojením, že emisie skleníkových plynov naďalej rastú napriek skutočnosti, že všetky krajiny, najmä rozvojové krajiny, sú citlivé na nepriaznivé účinky zmeny klímy a že tie, ktoré sú obzvlášť citlivé na nepriaznivé účinky zmeny klímy a majú značné kapacitné obmedzenia, ako sú najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, už pociťujú nárast takýchto účinkov vrátane pretrvávajúceho sucha a extrémnych poveternostných udalostí, straty pôdy a degradácia, hladina mora vzostup, erózia pobrežia, acidifikácia oceánov a ústup horských ľadovcov, čo vedie k vysídľovaniu postihnutých osôb a ďalšiemu ohrozeniu potravinovej bezpečnosti, dostupnosti vody a živobytia, ako aj snahy o odstránenie chudoby vo všetkých jej formách a rozmeroch a dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja, s najväčším znepokojením vedecký konsenzus vyjadrený okrem iného v správach Medzivládneho panelu o zmene klímy vrátane toho, že antropogénne emisie skleníkových plynov sú jednoznačne dominantnou príčinou globálneho otepľovania pozorovaného od polovice 20. storočia je, že človekom vyvolaná zmena klímy, vrátane častejších a intenzívnejších extrémnych javov, spôsobila rozsiahle nepriaznivé vplyvy a súvisiace straty a škody na prírode a ľuďoch, mimo prirodzenej premenlivosti klímy a že v sektoroch a regiónoch sa pozoruje, že najzraniteľnejší ľudia a systémy sú neúmerne zasiahnuté, uznávajúc, že ​​s rastúcimi teplotami budú vplyvy klimatických a klimatických extrémov, ako aj udalosti s pomalým nástupom, predstavovať neustále - väčšia sociálna, kultúrna, ekonomická a environmentálna hrozba, zdôrazňujúc naliehavú potrebu zintenzívniť činnosť a podporu vrátane financií, budovania kapacít a transferu technológií s cieľom zvýšiť adaptačnú kapacitu a realizovať spoluprácu prístupy k účinnej reakcii na nepriaznivé účinky zmeny klímy, ako aj k odvráteniu, minimalizácii a riešeniu strát a škôd spojených s týmito účinkami v rozvojových krajinách, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči týmto účinkom, Vyjadrujúc vážne znepokojenie nad tým, že cieľom rozvinutých krajín je mobilizovať spoločne 100 miliárd USD ročne do roku 2020 v kontexte zmysluplných zmierňujúcich opatrení a transparentnosti implementácie sa ešte nesplnilo, a nalieha na rozvinuté krajiny, aby splnili tento cieľ, Rozhoduje, v súlade s článkom 96 Charty Organizácie Spojených národov, požiadať Medzinárodný súdny dvor, podľa článku 65 Štatútu Súdneho dvora, o poskytnutie poradného stanoviska k nasledujúcej otázke: „S osobitným zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, Parížska dohoda, Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve, povinnosť splatnosti starostlivosť, práva uznané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, zásada predchádzania závažným škodám na životnom prostredí a povinnosť chrániť a zachovávať morské prostredie, (a) Aké sú povinnosti štátov podľa medzinárodného práva zabezpečiť ochranu životného prostredia? klimatického systému a iných častí životného prostredia z antropogénnych emisií skleníkových plynov pre štáty a pre súčasné a budúce generácie; b) Aké právne dôsledky vyplývajú z týchto záväzkov pre štáty, v ktorých svojím konaním a opomenutím spôsobili značné škody klimatickému systému a iným častiam životného prostredia, pokiaľ ide o: (i) štáty, vrátane najmä , malé ostrovné rozvojové štáty, ktoré sú v dôsledku svojich geografických podmienok a úrovne rozvoja zranené alebo osobitne postihnuté nepriaznivými účinkami zmeny klímy alebo sú voči nim obzvlášť zraniteľné? (ii) Ľudia a jednotlivci súčasných a budúcich generácií ovplyvnení nepriaznivými účinkami zmeny klímy?

64. plenárne zasadnutie 29. marca 2023

(3.) Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) 9.4.2024 vyniesol prelomové rozsudky v troch prípadoch súvisiacich s „klimatickou krízou“. Ako to už v dnešnej dobe často býva, medzi faktami a správami v „popredných a kvalitných médiách“ je taká priepasť, že relevantná sa zdá byť len jedna otázka: Považuje sa to ešte stále za dezinformáciu alebo je to jednoducho „len“ nekompetentnosť.

Na programe boli celkovo tri súdne spory, po jednom zo Švajčiarska, Portugalska a Francúzska. 

ECHR odsudzuje Švajčiarsko za klimatickú politiku

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu v prelomovom rozhodnutí odsúdil Švajčiarsko za nedostatočnú ochranu klímy. Dve ďalšie klimatické žaloby boli zamietnuté.

Sudcovia súhlasili so skupinou švajčiarskych starších občanov, ktorí obvinili ich vládu, že nerobí dosť v boji proti klimatickým zmenám.

Niekoľko stoviek Švajčiarok, podporených lekárskymi správami, tvrdilo mimoriadnu nevýhodu: ich vyšší vek, vďaka ktorému sú viac vystavené následkom globálneho otepľovania. Cieľ ich žaloby, a to, že Švajčiarsko by malo urobiť viac pre obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 stupňa, bol tak potvrdený.

ESĽP zasa láskavo zverejňuje tieto dokumenty na „X“:

Ak teraz budete nasledovať uvedený odkaz, prečítate si (v mojom preklade, okrem iného s mojimi dôrazmi) nasledovné:

V dnešnom rozsudku veľkej komory vo veci Verein KlimaSeniorinnen Schweiz a iní proti Švajčiarsku (sťažnosť č. 53600/20) Európsky súd pre ľudské práva väčšinou šestnástich hlasov proti jednému rozhodol, že došlo k nasledovnému:

porušenie článku 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) Európskeho dohovoru o ľudských právach;

a jednomyseľne, že sa stalo toto:

porušenie článku 6 ods. 1 (Prístup k súdu).

Prípad sa týkal sťažnosti štyroch žien a švajčiarskeho združenia KlimaSeniorinnen Schweiz, ktorého členmi sú všetky staršie ženy, ktoré sa obávajú dôsledkov globálneho otepľovania na ich životné podmienky a zdravie. Domnievajú sa, že napriek svojim záväzkom vyplývajúcim z dohovoru švajčiarske úrady neprijímajú dostatočné opatrenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy.

Súd zistil , že článok 8 Dohovoru zahŕňa právo na účinnú ochranu zo strany verejných orgánov pred závažnými nepriaznivými účinkami zmeny klímy na život, zdravie, pohodu a kvalitu života.

Zistil však, že štyria jednotliví sťažovatelia nespĺňali kritériá pre postavenie obete podľa článku 34 Dohovoru a ich sťažnosti vyhlásil za neprijateľné . Naopak, žalujúce združenie malo právo (locus standi) podať sťažnosť na hrozby, ktoré klimatická zmena v žalovanom štáte predstavuje v mene tých osôb, ktoré by mohli byť preukázateľne vystavené špecifickým hrozbám alebo nepriaznivým vplyvom klimatických zmien na ich život. ich zdravie, ich životnú pohodu a kvalitu života, ako ich chráni dohovor.

„Vzrušujúce,“ nie? Titulky ÖRR „ECHR odsudzuje Švajčiarsko za klimatickú politiku“, ale tieto odkazy – ktoré sú na prvej (!) strane rozsudku – zjavne neboli prečítané.

Je to však ešte bizarnejšie, pretože ak si prečítate predtým prepojený dokument ďalej, zistíte, čo ESĽP vo svojom rozhodnutí „kritizoval“:

Federálny správny súd 27. novembra 2018 zamietol sťažnosť sťažovateľov s odôvodnením, že ženy nad 75 rokov nie sú jedinou skupinou obyvateľstva postihnutou klimatickými zmenami. Dospelo sa k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že by ich práva boli nepriaznivo ovplyvnené iným spôsobom ako práva bežnej populácie.

Spolkový súdny dvor rozsudkom z 5. mája 2020 zamietol odvolanie z 21. januára 2019 s odôvodnením, že jednotliví sťažovatelia neboli dostatočne a priamo dotknutí údajným porušením ich práva na život podľa článku 10 ods. ústava (článok 2 Európskeho dohovoru) alebo ich právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života vrátane rešpektovania domova (článok 8) na presadzovanie záujmu hodného ochrany v zmysle § 25a spolkového zákona o správnom konaní. Pokiaľ ide o sťažujúce sa združenie, Spolkový súdny dvor ponechal otvorenú otázku, či bolo vôbec oprávnené podať odvolanie, vzhľadom na svoje zistenia týkajúce sa jednotlivých sťažovateľov .

Zvýraznil som tu len poslednú vetu, pretože práve toto je aspekt, ktorý ESĽP objasnil vo svojom rozsudku: sťažovateľské združenie podľa rozsudku ESĽP „disponuje právom (locus standi) v mene tých osôb, ktorým možno preukázať konkrétne hrozby alebo nepriaznivých účinkov zmeny klímy, podať sťažnosť na hrozby zmeny klímy v žalovanom štáte.“

Inými slovami: ESĽP na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) v tomto jedinom prípade prekonal rozsudok poslednej inštancie v súlade so švajčiarskou federálnou ústavou – zamietnutie sťažnosti federálnym súdom.

Toto je podstata tohto prípadu – pretože sa zdá, že EDĽP teraz stojí nad národnou legislatívou alebo ústavou signatárskych štátov. Zostáva nejasné, či toto rozhodnutie ECHR povedie k preskúmaniu konania vo Švajčiarsku – a či tam bude rozhodnutie „iné“.

Ďalšie dve žaloby boli zamietnuté - dôvody sú vzrušujúce

Ďalšie dve žaloby boli zamietnuté, hoci tieto rozhodnutia sú „ešte“ absurdnejšie.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí vo veci Carême proti Francúzsku (sťažnosť č. 7189/21) jednohlasne vyhlásil sťažnosť za neprijateľnú.

Prečo to ESĽP urobil?

Žalobca Damien Carême je francúzsky štátny príslušník narodený v roku 1960. Bol starostom obce Grande-Synthe od 23. marca 2001 do 3. júla 2019; 2. mája 2019 bol zvolený do Európskeho parlamentu . Potom opustil Grande-Synthe a presťahoval sa do Bruselu ...

Dňa 19. novembra 2018 žalobca vo vlastnom mene a vo funkcii starostu obce Grande-Synthe požiadal prezidenta republiky, predsedu vlády a ministra pre ekologickú transformáciu a solidaritu: všetky potrebné opatrenia obmedziť emisie skleníkových plynov generované na národnom území a podniknúť kroky ...[slovo, ktoré hľadáte, je: „posilnenie“]

Dňa 19. novembra 2020 Conseil d'État [najvyšší francúzsky správny súd, ed.] zistil, že pán Carême nemá žiadny právny záujem len preto, že jeho súčasné bydlisko sa nachádza v oblasti, ktorú pravdepodobne v roku 2040 zažijú povodne. Toto zistenie sa zakladalo na premise záverov verejného spravodajcu, že neexistuje žiadny údaj o tom, kde bude mať sťažovateľ bydlisko v nasledujúcich rokoch, nieto ešte o 20 alebo viac rokov, takže jeho záujmy sa zdajú byť príliš neisté na to, aby sa to dotklo .

V prípade, že ste v tejto chvíli nespadli zo stoličky od smiechu – alebo nedôvery – dám vám na záver nasledujúce pasáže:

Súd poukázal na všeobecné zásady o postavení obetí fyzických osôb podľa článku 34 v súvislosti so sťažnosťami podľa článkov 2 a 8 Dohovoru o zmene klímy, ktoré sú uvedené v §§ 487-88 Švajčiarskej asociácie pre seniorov a iné osoby. , oznámil v ten istý deň.

Súd vzal na vedomie výsledok vnútroštátneho konania a pokiaľ ide o neho, nevidel dôvod spochybňovať zistenia Conseil d'État týkajúce sa hypotetickej povahy rizika súvisiaceho so zmenou klímy pre sťažovateľa .

Bolo dôležité zdôrazniť, že ako sám priznal na pojednávaní v odpovedi na otázky Súdu, sťažovateľ sa po svojom zvolení do Európskeho parlamentu v máji 2019 presťahoval do Bruselu. V Grande-Synthe nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť a už si ju neprenajímal. V súčasnosti je jeho jediným konkrétnym spojením s komunitou to, že tam žil jeho brat .

Vzhľadom na to, že sťažovateľ nemal žiadne relevantné väzby s Grande-Synthe a navyše v súčasnosti nežije vo Francúzsku, Súd to nepovažoval za relevantné na účely potenciálne relevantného aspektu článku 8 (súkromný život, rodinný život alebo domov). mohol by sa dovolávať štatútu obete podľa článku 34 Dohovoru...[ale predpokladá sa, že budeme jesť hmyz na základe rovnakých hypotetických budúcich klimatických zmien]

Pokiaľ ide o argument sťažovateľa, že sťažnosť podal na Súd ako bývalý starosta Grande-Synthe, Súd poukázal na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej decentralizované orgány vykonávajúce verejné úlohy bez ohľadu na ich autonómiu od ústredných orgánov - regionálne a miestne orgány, vrátane obcí, boli považované za „vládne organizácie“, ktoré nemali právomoc obrátiť sa na Súd podľa článku 34 Dohovoru.

Veľa povyku pre nič, takpovediac, pretože ESĽP zdôraznil zásadnú správnosť zistení Conseil d'État (a tým čiastočne protirečil jej zisteniam v rozsudku o švajčiarskych klimatických senioroch, ktorý zrušil rozsudok Najvyššieho súdu v Berne).

Tak čo Portugalsko?

Okrem tejto nepochybne nekonzistentnej argumentácie ESĽP sa v krátkosti vráťme k rozsudku týkajúcemu sa skupiny Portugalcov, ktorých žiadosť bola dnes tiež zamietnutá.

O význame rozsudkov v Štrasburgu

Našťastie sú v ESĽP stále ľudia, ktorí majú štipku slušnosti a predovšetkým rozumu pre právny štát. EDĽP je medzivládna dohoda z roku 1953 a ak by tu sudcovia nasledovali žalobu z Portugalska, EDĽP by bol zásadne prepísaný zadnými dvierkami, takpovediac pôsobivých 71 rokov po jeho podpísaní. A to bez verejných či parlamentných diskusií, nehovoriac o nejakých referendách na základe ústav a základných zákonov, ktoré sa zásadne otriasajú.

ORF však píše nasledovné riadky:

Súd v Štrasburgu však v utorok zamietol klimatickú žalobu bývalého starostu francúzskeho pobrežného mesta. Zamietnutá bola aj žaloba šiestich portugalských tínedžerov a mladých dospelých, ktorí tvrdia, že ich ľudské práva zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach sú porušované následkami klimatických zmien.

Podľa odborníkov pred rozhodnutiami by štrasburské rozsudky mohli byť zlomovým bodom v boji proti klimatickým zmenám. Rozhodnutia by mohli prinútiť vlády, aby prijali ambicióznejšie klimatické politiky.

Ľudová suverenita, ústavy a EDĽP – ktorý je „ živým nástrojom “ – by boli v zásade prepísané zodpovedajúcimi rozsudkami a boli by v rozpore so zmyslom a významom slov.

Tento dlhý príspevok by som rád zakončil citátom z „ Všeobecného súdneho poriadku “, ktorý vydal cisár Jozef II. pre habsburské dedičné krajiny v roku 1781 (a mierne revidovaný v roku 1788). Tam sa píše v § 437 (s. 184f.)

Sudcovia by mali konať a hovoriť v súlade so skutočným a všeobecným chápaním slov tohto zákona a pod žiadnou mysliteľnou zámienkou rozdielu medzi slovami a významom zákona, rozdielu v spravodlivosti od prísnosti práv, alebo nevhodného použitia atď. sa odchyľujú od jasného ustanovenia týchto súdnych pravidiel; Iba ak sa mu dostane vec, o ktorej sa síce nerozhodlo v týchto súdnych poriadkoch, ale ktorá má úplnú podobnosť s inou vecou, ​​o ktorej sa rozhoduje, môže sudca rozhodnúť vo veci nevyjadrenej podľa pravidla, ktoré sa vzťahuje na vyslovenú vec. prípad je určený; ak však existuje dôvodná pochybnosť o zmysle zákona, oznámi sa to súdu a bude sa musieť dosiahnuť rozhodnutie vo veci; Ak by však sudca spory proti tomuto rozkazu zdržiaval alebo inak zaťažoval strany, bol by zodpovedný za všetky škody.

Táto pasáž vždy obsahuje jednu alebo dve stopy pre súčasnosť.

Aktualizácia: