{jcomments off} Vypočuj si prv https://fb.watch/xcIWy3xQel/
Odmietnite zmeny a doplnenia MZP
Svetová zdravotnícka organizácia informovala všetky strany Medzinárodných zdravotných predpisov o oficiálnom termíne, do ktorého ešte môžu odmietnuť zmeny a doplnenia MZP z roku 2024.
Svetová zdravotnícka organizácia 19. septembra 2024 oficiálne informovala 196 zmluvných štátov o prijatí zmien a doplnení Medzinárodných zdravotných predpisov (MZP), ku ktorým došlo 1. júna 2024.
Dôvodom oneskorenia oznámenia bola potreba zabezpečiť, aby boli zmeny a doplnky jednotne preložené do 6 jazykov podporovaných WHO: arabčiny, čínštiny, angličtiny, francúzštiny, ruštiny a španielčiny.
Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, mali do 16. augusta 2024 preskúmať a predložiť svoje vstupy týkajúce sa jazykovej zhody a presnosti dodatkov z roku 2024. Vstupné údaje predložilo 10 zmluvných štátov a na základe prijatých vstupov sa vykonali určité úpravy v arabskom, čínskom, anglickom, francúzskom, ruskom a španielskom znení zmien a doplnení.
ZHRNUTIE:
A. Pre zmluvné štáty, na ktoré sa vzťahujú zmeny a doplnenia z roku 2022:
Každý zmluvný štát, ktorý má v úmysle odmietnuť alebo urobiť výhrady k niektorej z úprav „prijatých“ 1. júna 2024, môže o tom informovať generálneho riaditeľa v lehote 10 mesiacov od dátumu tohto oznámenia, tj najneskôr 19. júla, 2025.
B. Pre štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, na ktoré sa zmeny z roku 2022 NEVZŤAHUJÚ (pretože zamietli dodatky z roku 2022):
Ak Iránska islamská republika, Holandsko, Nový Zéland alebo Slovensko zamýšľajú odmietnuť alebo urobiť výhrady k niektorej z úprav, ktoré boli „prijaté“ 1. júna 2024, môžu to oznámiť generálnemu riaditeľovi v lehote do 18. mesiacov odo dňa tohto oznámenia, teda najneskôr do 19.3.2026. Vďaka našej iniciatíve v novembri 2023 : Odpoveď z Ministerstva zdravotníctva SR ohľadom MZP (2005) WHA75
Prečítajte si prosím nižšie uvedené články, aby ste pochopili, prečo by mali byť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k MZP zamietnuté všetkými národmi.
⇓Zmeny a doplnenia MZP boli prijaté⇓
Lenže aby to bolo zosúladené so všetkým členskými štátmi EÚ, tak sa nedávno v Rade EÚ rozhodli inak. Samozrejme, že všetci teraz o tom mlčia.
Z EÚ Rady
ROZHODNUTIE RADY, ktorým sa členské štáty vyzývajú, aby v záujme Európskej únie akceptovali zmeny Medzinárodných zdravotných predpisov (2025), ktoré sa uvádzajú v prílohe k rezolúcii WHA77.17 a ktoré boli prijaté 1. júna 2024
Medziinštitucionálny spis: 2024/0299(NLE)ROZHODNUTIE RADY, ktorým sa členské štáty vyzývajú, aby v záujme Európskej únie akceptovali zmeny Medzinárodných zdravotných predpisov (2025), ktoré sa uvádzajú v prílohe k rezolúcii WHA77.17 a ktoré boli prijaté 1. júna 2024
Rozhodnutie Rady, ktorým sa členské štáty vyzývajú, aby v záujme Európskej únie akceptovali zmeny Medzinárodných zdravotných predpisov (2005), ktoré sa uvádzajú v prílohe k rezolúcii WHA77.17 a ktoré boli prijaté 1. júna 2024 – principiálna dohoda – žiadosť o súhlas Európskeho parlamentu
COM (2024) 541: Návrh ROZHODNUTIA RADY, ktorým sa členské štáty oprávňujú prijať v záujme Európskej únie zmeny a doplnenia Medzinárodných zdravotných predpisov uvedené v prílohe k rezolúcii WHA77.17 a prijaté 1. júna 2024
https://eur-lex.europa.eu/procedure/EN/2024_299
Legislatívne observatórium Európskeho parlamentu. Slovenskí Europoslanci mlčia !!
2024/0299 (NLE)
Medzinárodné zdravotné predpisy (2005): oprávňujúce členské štáty prijať zmeny a doplnenia obsiahnuté v prílohe k rezolúcii WHA77.17 prijatej 1. júna 2024
13. 11. 2024 Prípravný dokument KOM(2024)0541KONTEXT NÁVRHU
- Medzinárodné zdravotné predpisy (2005) a proces rokovaní o zmenách a doplneniach
Medzinárodné zdravotné predpisy (2005) sú nástrojom medzinárodného práva prijatým podľa článku 21 ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2005, ktorý nahrádza nariadenia prijaté v roku 1969. Účinnosť nadobudli v roku 2007. Sú právne záväzné pre 196 krajín vrátane 194 členských štátov WHO, ako aj pre Svätú stolicu a Lichtenštajnsko. Nariadenia, ktorých zmluvnými stranami sú všetky členské štáty EÚ, poskytujú zastrešujúci právny rámec v oblasti globálnej zdravotnej bezpečnosti a vymedzujú práva a povinnosti zmluvných strán pri riešení udalostí a mimoriadnych situácií v oblasti verejného zdravia, ktoré majú cezhraničný potenciál.
V januári 2022 výkonná rada WHO na základe skúseností získaných z pandémie COVID-19 vo svojom rozhodnutí EB 150 ods. 3 [1]naliehavo vyzvala členské štáty WHO a prípadne organizácie regionálnej hospodárskej integrácie (najmä Európsku úniu), aby prijali všetky vhodné opatrenia na zváženie možných zmien Medzinárodných zdravotných predpisov (2005) s cieľom posilniť globálnu pripravenosť a schopnosť reagovať na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia.[1] EB150(3) – Posilnenie medzinárodných zdravotných predpisov (2005): proces ich revízie prostredníctvom možnej zmeny a doplnenia.
Komisia rokovala o zmenách Medzinárodných zdravotných predpisov (2005) v mene Európskej únie v záležitostiach, ktoré patria do právomoci Únie, na základe povolenia Rady Európskej únie stanoveného v rozhodnutí Rady (EÚ) 2022/451 z 3. marca 2022 (1.). Komisia sa ako vyjednávač Únie riadila smernicami na rokovania pripojenými k rozhodnutiu, v ktorých sa stanovujú hlavné ciele a zásady, ktoré sa majú dosiahnuť. Podľa rozhodnutia (EÚ) 2022/451 pracovná skupina Rady pre verejné zdravie slúžila ako osobitný výbor v zmysle článku 218 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Komisia úzko spolupracovala s odborníkmi a zástupcami členských štátov prostredníctvom pravidelných koordinačných stretnutí v Ženeve.
(1.)
Pandemická zmluva WHO: vyzývam vládu SR, poslancov NR, prezidenta SR aby konali
Dôvody a ciele návrhu
Zmeny a doplnenia Medzinárodných zdravotných predpisov (2005) prijaté prostredníctvom rezolúcie WHA77.17 prispievajú k posilneniu globálnej pripravenosti, dohľadu a reakcie na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia a riešia poznatky získané z pandémie COVID-19, čo sú dve základné priority opatrení EÚ v oblasti globálneho zdravia[1]. Vykonávanie zmien a doplnení je preto jednoznačne v záujme Únie. Súčasná epidémia mpox, keď generálny riaditeľ WHO 14. augusta 2024 vyhlásil núdzovú situáciu v oblasti verejného zdravia medzinárodného významu, je tiež jasnou pripomienkou kritickej a naliehavej potreby posilniť globálny rámec na prevenciu mimoriadnych situácií v oblasti verejného zdravia, prípravu na ne a reakciu na ne. Väčšina zmenených ustanovení sa týka záležitostí, ktoré boli upravené na úrovni EÚ, najmä v oblasti závažných cezhraničných ohrození zdravia, spolupráce s príslušnými organizáciami v oblasti verejného zdravia a ochrany verejného zdravia v prípade mimoriadnej situácie v oblasti verejného zdravia. Žiadna zo zmien nie je v rozpore s právom Únie, a preto nie je potrebná žiadna výhrada k zmenám. (2.)
Únia nie je schopná pristúpiť k Medzinárodným zdravotným predpisom (2005), pretože tieto nariadenia nestanovujú možnosť pristúpenia organizácií regionálnej hospodárskej integrácie[2]. Cieľom tohto návrhu je preto navrhnúť Rade, aby oprávnila členské štáty EÚ, konajúce spoločne v záujme Únie, aby prijali zmeny a doplnenia Medzinárodných zdravotných predpisov (2005) prijaté rezolúciou WHA77.77.
[1] Závery Rady z 29. januára 2024 o globálnej stratégii EÚ v oblasti zdravia: Lepšie zdravie pre všetkých v meniacom sa svete, dokument ST 5908/24 a súvisiace oznámenie Komisie COM(2022) 675 z 30. novembra 2022.
[2] Treba poznamenať, že Komisia predložila návrh na zmenu článku 64 Medzinárodných zdravotných predpisov (2005) s cieľom umožniť organizáciám regionálnej hospodárskej integrácie stať sa zmluvnými stranami. Takýto návrh nebol v súlade so súhlasom niektorých členských štátov EÚ a nebolo možné ho dokončiť do 30. septembra 2022. Návrh preto nebol zahrnutý do balíka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré Česká republika predložila v mene EÚ a jej členských štátov.
(2.)
V „Propagácii nášho európskeho spôsobu života“ Nedávny covid bol len odvarom a Návrh nariadenia o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia V „Propagácii nášho európskeho spôsobu života“
Dňa 19.6.2024 bolo zasadnutie vo výbore NR SR pre zdravotníctvo
Bratislava, 12. júna 2024 Číslo: KNR-VZD-0715/2024-1
- schôdzu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorá sa uskutoční dňa
- júna 2024 o 12.00 hod.
(prípadne ihneď po prerušení dopoludňajšieho rokovania NR SR)
v budove Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, v rokovacej miestnosti výboru č. 143, Námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava.
Program:
- Nepripojenie sa Slovenskej republiky k aktualizácii medzinárodných zdravotníckych predpisov ako jedinej krajiny na svete v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie.
Chýba zápisnica a uznesenie!!
https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Committee?committeeExternalId=181
Rokovanie výboru: Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Chýba prvá časť zasadnutia z výboru o MZP a Pandemickej dohody
https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/11479?termNr=9
Priznanie od pána Šuvadu z dňa 19.6.2024 Zdroj
Nasledujúci deň na Zasadnutí Rady EÚ
Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (zdravie), 21 júna 2024
Rokovania o medzinárodnej dohode o predchádzaní pandémiám, pripravenosti a reakcii na ne – informácie predsedníctva a Komisie (tu dokument)
Zoznam účastníkov Mr Ladislav SLOBODNIK Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva
https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/epsco/2024/06/21/
Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (zdravie), 3 decembra 2024
- Konferencie predsedníctva (informácie predsedníctva)
- Rokovania o medzinárodnej dohode o predchádzaní pandémiám, pripravenosti a reakcii na ne, ako aj o doplňujúcich zmenách Medzinárodných zdravotných predpisov (2005) (informácie predsedníctva a Komisie)
Následne prijaté: Politika EÚ v oblasti zdravia
EÚ pomáha zlepšovať verejné zdravie prostredníctvom financovania a právnych predpisov v oblasti boja proti cezhraničným ohrozeniam zdravia, v oblasti liekov, práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, prevencie chorôb a podpory dobrého zdravia.
Aká je úloha EÚ v politike v oblasti zdravia
Za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti sú zodpovedné členské štáty EÚ. Úloha EÚ, pokiaľ ide o politiku v oblasti zdravia, je preto doplnková k vnútroštátnym politikám.
Cieľom politík a opatrení EÚ v oblasti verejného zdravia je:
- chrániť a zlepšovať zdravie občanov EÚ
- podporovať modernizáciu zdravotníckej infraštruktúry
- zlepšovať efektívnosť európskych systémov zdravotnej starostlivosti
- posilňovať opatrenia v oblasti pripravenosti a reakcie na cezhraničné ohrozenia zdravia
V oblasti zdravia EÚ prijíma právne predpisy a odporúčania, aby chránila ľudí, napríklad pokiaľ ide o zdravotnícke výrobky a práva pacientov.
Koordinácia v otázkach verejného zdravia je nevyhnutným dôsledkom voľného pohybu osôb a tovaru na vnútornom trhu. Spolupráca EÚ v otázkach verejného zdravia slúži na riešenie spoločných výziev v oblasti zdravia, ktoré vznikajú napríklad v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie, chronických chorôb, ktorým sa dá predchádzať, ako aj v dôsledku starnutia obyvateľstva.
Vo všetkých politikách a činnostiach Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.Článok 168 ZFEÚ (právny základ pre politiku EÚ v oblasti zdravia)
Kľúčové opatrenia v rámci politiky EÚ v oblasti zdravia
Medzi oblasti, v ktorých EÚ prijala právne predpisy, patria:
- práva pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
- lieky a zdravotnícke pomôcky
- závažné cezhraničné ohrozenia zdravia
- rakovina, tabak a podpora dobrého zdravia
- orgány, krv, tkanivá a bunky
Práva pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
Podľa právnych predpisov EÚ majú občania EÚ právo na prístup k zdravotnej starostlivosti v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ, ako aj na to, aby náklady na starostlivosť poskytnutú v zahraničí preplatila ich domovská krajina. Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP) zaručuje, aby sa potrebná zdravotná starostlivosť poskytovala za rovnakých podmienok a za rovnakú cenu ako osobám poisteným v danej krajine.
Okrem toho sa v smernici EÚ o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti stanovujú podmienky, za ktorých môže pacient vycestovať za lekárskou starostlivosťou do inej krajiny EÚ a má pritom nárok na úhradu nákladov.
Európsky priestor pre zdravotné údaje
Rada EÚ a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o novom právnom predpise, ktorým sa na úrovni EÚ uľahčuje výmena zdravotných údajov a prístup k nim. Dohodu teraz bude musieť schváliť Rada aj Parlament.
Cieľom navrhovaného nariadenia o európskom priestore pre zdravotné údaje (EHDS) je zlepšiť prístup jednotlivcov k ich osobným elektronickým zdravotným údajom a kontrolu nad nimi a zároveň umožniť opätovné použitie určitých údajov vo verejnom záujme, na podporu politík a na účely vedeckého výskumu. Vytvára sa ním dátové prostredie špecifické pre oblasť zdravia, ktoré pomôže podporiť jednotný trh s digitálnymi zdravotníckymi službami a produktmi.
Ľahší prístup jednotlivcov k zdravotným údajom
Podľa nových pravidiel budú mať jednotlivci rýchlejší a jednoduchší prístup k elektronickým zdravotným údajom bez ohľadu na to, či sa nachádzajú vo svojej domovskej krajine alebo v inom členskom štáte. Takisto budú mať väčšiu kontrolu nad tým, ako sa tieto údaje používajú. Na účely vykonávania nových ustanovení sa od krajín EÚ bude vyžadovať zriadenie orgánu pre elektronické zdravotníctvo.
Väčší výskumný potenciál
Európsky priestor pre zdravotné údaje takisto poskytne výskumným pracovníkom a tvorcom politík prístup ku konkrétnym druhom zabezpečených zdravotných údajov, čo im umožní využiť obrovský potenciál, ktorý poskytujú zdravotné údaje EÚ, na účely vedeckého výskumu vo verejnom záujme.
Zabezpečenie interoperability
V súčasnosti sa úroveň digitalizácie zdravotných údajov v EÚ v jednotlivých členských štátoch líši, čo sťažuje cezhraničnú výmenu údajov medzi členskými štátmi. V navrhovanom nariadení sa vyžaduje, aby všetky systémy elektronických zdravotných záznamov boli v súlade so špecifikáciami európskehoformátuna výmenu elektronických zdravotných záznamov a aby sa zabezpečila ich interoperabilita na úrovni EÚ.
Lieky a zdravotnícke pomôcky
V EÚ sa reguluje povoľovanie liekov prostredníctvom Európskej agentúry pre lieky na úrovni EÚ alebo prostredníctvom príslušných orgánov v krajinách EÚ na vnútroštátnej úrovni. Existujú osobitné pravidlá pre povoľovanie, pokiaľ ide o:
- lieky na pediatrické použitie
- lieky na ojedinelé ochorenia (používané na liečbu, diagnostiku alebo prevenciu zriedkavých chorôb, ktoré postihujú najviac 5 z 10 000 ľudí v EÚ)
- tradičné rastlinné lieky
- očkovacie látky
EÚ reguluje aj klinické skúšania, prostredníctvom čoho sa získavajú údaje, ktoré sa využívajú na účely povoľovania. Cieľom je zaistiť bezpečnosť, účinnosť a kvalitu liekov. Po tom, ako sa liek uvedie na trh, sa počas celého jeho životného cyklu naďalej monitoruje jeho bezpečnosť prostredníctvom farmakovigilančného systému EÚ.
Európska agentúra pre lieky bola zriadená v roku 1995 a predstavuje európsku sieť, ktorá zahŕňa viac ako 40 národných regulačných orgánov. Vďaka tomu je zaručená neustála výmena a tok informácií týkajúcich sa vedeckého hodnotenia liekov v EÚ.
Okrem toho existuje aj európsky regulačný rámec pre zdravotnícke pomôcky. Týmto rámcom sa zabezpečuje bezpečnosť a účinnosť zdravotníckych pomôcok a uľahčuje sa prístup pacientov k pomôckam na európskom trhu.
Rada prijala 30. mája 2024 nové pravidlá, ktorými sa aktualizuje zákon o zdravotníckych pomôckach s cieľom pomôcť predísť ich nedostatku a uľahčiť prechod k väčšej transparentnosti a prístup k informáciám. Týmito pravidlami sa menia právne predpisy o zdravotníckych pomôckach a o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro, a to takto:
- ďalej sa predlžuje prechodné obdobie pre určité diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro
- umožňuje sa postupné zavádzanie novej elektronickej databázy EUDAMED
- od výrobcov sa požaduje, aby upozorňovali na potenciálny nedostatok kriticky dôležitých zdravotníckych pomôcok a diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro
Cezhraničné ohrozenia zdravia
EÚ a jej členské štáty koordinujú svoje činnosti a spolupracujú v oblasti zdravotnej bezpečnosti. Za riadenie rizík a krízové riadenie zodpovedajú členské štáty. EÚ má však právomoc podporovať, koordinovať a dopĺňať vnútroštátne opatrenia.
Medzi základné prvky na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia v Európskej únii patria opatrenia v oblasti monitorovania, včasného varovania, pripravenosti a reakcie zamerané na boj proti závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) poskytuje členským štátom EÚ nezávislé vedecké poradenstvo, pomoc a odborné znalosti v oblasti ohrození verejného zdravia, ako sú napríklad prenosné ochorenia.
Kľúčovým míľnikom pri budovaní silnejšieho rámca EÚ pre zdravotnú bezpečnosť bolo rozhodnutie zlepšiť pripravenosť a posilniť kapacity na koordinovanú reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia, ktoré sa prijalo v roku 2013. Týmto rozhodnutím sa posilňuje aj úloha Výboru pre zdravotnú bezpečnosť, orgánu zloženého zo zástupcov členských štátov, pri riešení závažných cezhraničných ohrození zdravia.
Skúsenosti s pandémiou COVID-19 podnietili krajiny EÚ k tomu, aby zlepšili odolnosť EÚ v reakcii na budúce pandémie.
V roku 2022 prijala EÚ súbor nariadení (tzv. balík týkajúci sa európskej zdravotnej únie), aby ešte viac posilnila rámec EÚ pre zdravotnú bezpečnosť a posilnila úlohu kľúčových agentúr EÚ, pokiaľ ide o pripravenosť a reakciu na krízy.
Antimikrobiálna rezistencia
K antimikrobiálnej rezistencii (AMR) dochádza vtedy, keď sa u mikroorganizmov, ako sú baktérie, vyvinie rezistencia voči jednému alebo viacerým liekom. Antimikrobiálna rezistencia narastá v dôsledku nadmerného používania antibiotík a nesprávnej likvidácie liekov. V EÚ zapríčiňuje približne 35 000 úmrtí ročne (údaje z roku 2020). Táto situácia sa ešte viac zhoršuje tým, že sa nevyvíjajú nové antimikrobiálne lieky.
Rada prijala 13. júna 2023 odporúčanie, ktorým sa majú zintenzívniť opatrenia EÚ na boj proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) v oblastiach ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia.
Päť dôvodov prečo sa zaoberať antimikrobiálnou rezistenciou (AMR) (Infografika)
Očkovanie
Politika očkovania patrí do právomoci členských štátov. EÚ poskytuje členským štátom pomoc pri koordinácii ich politík a programov.
Rada v decembri 2018 prijala odporúčanie s cieľom posilniť spoluprácu v EÚ v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním (1.). V uvedenom odporúčaní sa uvádzajú usmernenia zamerané na riešenie váhavosti v očkovaní, zvýšenie zaočkovanosti, podporu koordinácie obstarávania očkovacích látok a podporu výskumu a inovácií. Zároveň sa v ňom členské štáty nabádajú, aby vypracovali a plnili vnútroštátne plány očkovania.
(1.)
Plán očkovacieho digitálneho preukazu EÚ od roku 2018 a nariadenie EÚ , Odporúčanie Komisie o integrovaných systémoch ochrany detí: Záujem dieťaťa na prvom mieste, schválené
Ministri zdravotníctva EÚ v decembri 2022 schválili závery Rady o očkovaní ako jednom z najúčinnejších nástrojov na prevenciu chorôb a zlepšenie verejného zdravia. Upozornili, že pre členské štáty by mohol byť výhodný ešte koordinovanejší prístup EÚ k prevencii a obmedzeniu šírenia epidémií a chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním. Závery sa zameriavajú na dve oblasti činnosti: boj proti váhavosti v očkovaní a prípravu na nadchádzajúce výzvy prostredníctvom spolupráce EÚ.
- Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti, 6. – 7. decembra 2018
- Vakcinácia: Rada vyzýva na boj proti váhavosti v očkovaní a na užšiu spoluprácu EÚ (tlačová správa, 9. decembra 2022)
"Moja poznámka: Rada Európy v skutočnosti zmenila uznesenie o povinnom očkovaní"
Duševné zdravie
Dobré duševné zdravie je stav, keď sa človek cíti dobre, dokáže využívať svoje schopnosti, vie sa vyrovnať so stresom, pracovať a prispievať k spoločenskému životu. Avšak v EÚ je záťaž problémov v súvislosti s duševným zdravím veľmi vysoká.
Zlepšenie duševného zdravia je pre EÚ a jej členské štáty sociálnou a hospodárskou nevyhnutnosťou, čo sa od pandémie COVID-19 ukazuje ešte jasnejšie.
V roku 2023 Rada počas španielskeho predsedníctva prijala závery, ktorých cieľom je priorizácia duševného zdravia a pohody s osobitným zameraním na najnaliehavejšie záležitosti a najzraniteľnejšie skupiny, ako sú ľudia s neistými pracovnými miestami a mládež.
Elektronické zdravotníctvo (eHealth)
Európska komisia zaradila elektronické zdravotníctvo do svojho programu digitálnej transformácie ako jeden z kľúčových sektorov. Elektronické zdravotníctvo sa vzťahuje na nástroje a služby, ktoré využívajú informačné a komunikačné technológie (IKT) na zlepšenie prevencie, diagnostiky, liečby, monitorovania a manažmentu chorôb.
Kríza COVID-19 poukázala na význam digitálnej transformácie v sektoroch zdravotníctva a starostlivosti. Digitalizácia môže posilniť odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti, ich efektívnosť a ich celkovú reakciu na pandémiu.
Smerom k digitálnej Európe (Infografika)
Reakcia EÚ na pandémiu COVID-19
EÚ od začiatku pandémie spolupracuje s členskými štátmi na posilnení vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a na obmedzení šírenia vírusu. EÚ na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov koordinuje činnosť na úrovni EÚ a krajinám EÚ poskytuje odporúčania týkajúce sa opatrení v oblasti verejného zdravia.
Reakcia EÚ na pandémiu v oblasti verejného zdravia zahŕňa:
- zvýšenie kapacity na výrobu bezpečnej a účinnej očkovacej látky prostredníctvom stratégie EÚ v oblasti očkovacích látok
- zabezpečenie dodávok zdravotníckych potrieb a osobných ochranných prostriedkov prostredníctvom zachovania voľného pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu
- spoločného obstarávania a vytvorenia spoločných európskych zásob v rámci systému RescEU
- podporu výskumu a inovácií v oblasti liečby a očkovacích látok
Reakcia EÚ na núdzovú situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19 (Infografika)
Financovanie: program EU4Health
EU4Health je nový program EÚ v oblasti zdravia na obdobie 2021 – 2027. Pandémia COVID-19 tvrdo zasiahla pacientov, lekárov a zdravotnícky personál, ako aj systémy zdravotnej starostlivosti v Európe. Tento program je dôraznou reakciou na pandémiu COVID-19, ale naďalej sa zameriava aj na dlhodobé opatrenia EÚ v oblasti zdravia. Jeho cieľom je zlepšiť verejné zdravie v EÚ, ako aj pripravenosť Únie na riešenie budúcich zdravotných kríz.
Z programu sa investuje 5,3 miliardy eur na financovanie oprávnených subjektov, zdravotníckych a mimovládnych organizácií v krajinách EÚ alebo tretích krajinách pridružených k programu.
Program má za cieľ:
- zlepšiť a posilniť zdravie v EÚ
- ochrániť obyvateľov pred závažným cezhraničným ohrozením zdravia
- sprístupniť cenovo dostupné lieky
- posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, ich odolnosť a efektívne využívanie ich zdrojov
Úloha Rady, pokiaľ ide o politiku EÚ v oblasti zdravia
Rovnako ako v iných oblastiach politiky, aj v politike v oblasti zdravia vymedzuje Európska rada celkové politické smerovanie a priority EÚ.
V oblasti zdravia Rada Európskej únie rokuje a prijíma právne predpisy EÚ a koordinuje politiky členských štátov. Pokiaľ ide o právne predpisy, vo väčšine prípadov koná Rada spolu s Európskym parlamentom. Rada môže tiež členským štátom EÚ adresovať odporúčania týkajúce sa verejného zdravia.
O otázkach zdravia sa rokuje v zložení Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO).
Zoznam účastníkov Kamil Šaško, Minister zdravotníctva SR
Eú HERA - Aj bez WHO hrozí občanom EÚ ďalšie zrušenie ich základných práv , S novým orgánom EÚ HERA do diktatúry , Odporúčania zdravotníckej organizácie EÚ ECDC pre ďalšiu „pandémiu“ , Antimikrobiálna rezistencia (koniec antibiotikám a príchod vakcín)
https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/epsco/2024/12/03/
Petícia za vyhlásenie referenda
S prosbou. Financujeme sa výlučne prostredníctvom vašich darov. Veľká vďaka
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.
