Zákon EÚ o digitálnych službách je ďalšou veľkou hrozbou pre slobodu prejavu. Verejnosť sa musí brániť, postaviť sa do ulíc a nie na Facebooku !!!

Predtým varoval som v  článkoch aj s hlasovaním v EP...a čo robíte proti tomuto ? Nič !! Nie je to Facebook , ale sú to vaši politici, Uhrík, Fico, Šimkovičová, Kotlár, Huliak, Blaha, Michelko, Lučanský, Ševčík, Danko, celá vláda a celá koalícia čo pred voľbami kričali za slobodu prejavu, za slobodu slova a nakoniec ..... dôkazy aj s hlasovaním. Pýtajte sa Šimkovičovej a jej klamára/poskoka Machalu a celej bandy klamárov okolo nej a Fica !!

⇓ ⇓ Otvor si tieto články, aby si to všetko pochopil ⇓ ⇓

Zákon o digitálnych službách a cenzúra ohrozujú demokraciu: Verejnosť sa musí brániť ,

EÚ bude cenzurovať „dezinformácie“ a „nenávistné prejavy“ pod zámienkou podpory ľudských práv ,

EÚ hlasuje o uznesení, ktorým sa „nenávistné prejavy“ stanú zločinom (posledný klinec do truhly slobodného slova) , 

Eurokomisár pohrozil platformám odstavením, ak nebudú v súlade s novým zákonom o cenzúre ,

Európska únia reguluje cenzúru na sociálnych sieťach ,

EÚ chce získať kontrolu nad alternatívnymi médiami a kritickým spravodajstvom 

Úrady na celom svete naďalej využívajú ukrajinskú krízu ako pozadie, na ktorom prijímajú legislatívu regulujúcu digitálny priemysel, v niektorých prípadoch bezprecedentnú v spôsobe, akým obmedzujú alebo cenzurujú slobodu prejavu.

Tieto trendy nie sú žiadnou novinkou, ale súčasná masívna globálna kríza predstavuje vynikajúcu výhovorku na zavedenie drakonických opatrení s malou alebo žiadnou kontrolou alebo odporom. A tak sa zákon o digitálnych službách v EÚ práve „obohatil“ o nový zákon, ktorý umožní bloku vyhlásiť núdzový stav – na internete.

Zákon označovaný ako „krízový mechanizmus“ je súčasťou zákona a začal platiť minulú sobotu.

Výnimočný stav zvyčajne dáva vládam mimoriadne právomoci a pozastavuje bežné zákony a reguláciu s cieľom zachovať životy a majetok – niečo, čo sa doteraz používalo v prípade vojny alebo prírodnej katastrofy, tj pri udalostiach ovplyvňujúcich fyzickú bezpečnosť, hospodárstvo krajiny, atď.

Teraz však bude môcť 27 krajín EÚ urobiť to isté pri uvalení mimoriadnej kontroly na všetky kľúčové prvky webu určené verejnosti: sociálne platformy, vyhľadávače a stránky elektronického obchodu.

Veľká časť z týchto troch kategórií znamená, že nejde o zvyčajné núdzové opatrenia v čase krízy – týka sa to aj slobody prejavu, v ktorej sa veci veľmi komplikujú. Zdá sa, že kritické hlasy, ktorým sa podarí dostať sa do korporátnych médií, pripúšťajú, že takáto škodlivá legislatíva môže priniesť, no zároveň sa ju snažia normalizovať.

Daphne Kellerová zo Stanford's Cyber ​​Policy Center povedala pre Wired : „Zdá sa, že vojna na Ukrajine vytvorila politickú príležitosť pre zástancov prísnejších obmedzení, aby presadili svoj program. To je celkom normálna politika, ak je zlý zákon.“

Ale mnohí iní, ktorých hlasy dnes nie je možné počuť v hlavnom prúde, budú tvrdiť, že aj toto je príklad „zlej politiky“: v Európe je tá časť sveta, ktorá dala zrod demokracii a vždy sa snaží, aj keď nie vždy uspeje pri implementácii svojich zásad, záludné schválenie extrémnej regulácie takmer doslova „pod rúškom noci“ (správy hovoria, že hlasovanie o novom zákone EÚ sa konalo „v sobotu v skorých ranných hodinách“), by sa s vysokou pravdepodobnosťou mohlo obrátiť proti cesta.

V tejto chvíli sa zdá, že EÚ s radosťou vysvetľuje svoj najnovší pokus ponoriť sa do jazierka autoritárstva tým, že nútenie technologických spoločností umlčať alebo úplne cenzurovať informácie by sa nemalo považovať za kontroverzné, ak prebieha kríza, či už ide o verejnú bezpečnosť alebo – ohrozenie zdravia. Áno, panika Covid a jej možné budúce (znovu)zjavenia v európskych spoločnostiach a ekonomikách boli zohľadnené aj pri rozhodovaní o návrhu a následnom schválení nového zákona.

Pri takýchto citlivých otázkach sa počíta každé slovo – ale definícia toho, čo predstavuje „hrozbu“ dostatočne veľkú na to, aby vyvolala tieto obrovské nové sily, je podľa očakávania nejasná a byrokratická.

Členovia zoskupenia Európskeho parlamentu (EP) s názvom Európska ľudová strana (EPP) uviedli iba to, že keď Európska komisia rozhodne, „veľmi veľké“ platformy budú musieť „obmedziť akúkoľvek naliehavú hrozbu na svojich platformách“.

Je toho viac. „Všetky opatrenia v rámci krízového mechanizmu budú časovo obmedzené a sprevádzané zárukami pre základné práva,“ prisľúbil hovorca Európskej komisie Johannes Bahrke.

Tieto vyhlásenia znamenajú všetko a nič a presne na to sú určené.

Existujú aj ďalšie správy odhaľujúce snahu o centralizáciu moci v EÚ, ktorá je teraz veľmi rozptýlená a občas zmätená organizácia. Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tak dostane právomoc presadzovať nové pravidlá a obísť tak predchádzajúci systém, v ktorom mali svoj hlas krajiny ako Írsko, ktoré môžu najviac stratiť, ak budú veľké technológie vytlačené z Európy.

Je zaujímavé si všimnúť, že Big Tech si zatiaľ počínal celkom dobre, vďaka čomu je tento najnovší legislatívny tlak trochu nejasný. Počas vojnových udalostí Covid a Ukrajiny tieto veľké korporácie dbali na politické posolstvá a uspokojovali politické potreby, v podstate kvôli chybe.

Správy naznačujú, že byrokrati v Bruseli si teraz možno chcú len zjednodušiť prácu. Namiesto toho, aby museli prejsť do režimu sankcií a spoliehať sa na to, že Big Tech poslúchne – ako to robili, keď blokovali ruské médiá ako RT a Sputnik –, teraz budú mať úplne nový zákon, ktorý to všetko presadzuje jedným ťahom.

Deje sa to ako Big Tech – ako zo Západu, ako Google, Facebook a Amazon, tak aj z Východu, ako TikTok, zatiaľ nič nekomentujú.

A teraz je na členských krajinách EÚ, aby schválili zákon a umožnili „krízovému mechanizmu“ naštartovať sa.

 4.11.2024 EÚ sprísňuje cenzúru sociálnych médií s pripravovanými povinnými pravidlami o „dezinformáciách“.

To, čo začalo ako „dobrovoľný kódex postupov“ EÚ týkajúci sa „dezinformácií“ – ovplyvňujúcich technologické/sociálne mediálne spoločnosti – sa teraz zmení na povinný kódex správania pre tých najvplyvnejších a najpoužívanejších.

Správu odhalil írsky mediálny regulátor, konkrétne predstaviteľ jeho digitálnych služieb Paul Gordon, ktorý hovoril s novinármi v Bruseli. Európska komisia musí ešte potvrdiť, že január bude dátumom, kedy bude súčasný kódex „formalizovaný“ týmto spôsobom.

Legislatíva , ktorá by umožnila „prechod“, je kontroverzný zákon o digitálnych službách (DSA) , ktorý kritici často označujú ako „zákon EÚ o online cenzúre“, ktorého uplatňovanie sa začalo vo februári tohto roku.

„Dobrovoľný“ kód v súčasnosti podpísalo 44 technologických spoločností a ak sa stane povinným v januári 2025, bude sa vzťahovať na tie, ktoré EÚ definuje ako veľmi veľké online platformy (VLOP) (s najmenej 45 miliónmi aktívnych používateľov mesačne v 27-členný blok).

V súčasnosti je počet takýchto platforiem údajne 25.

Vo svojej súčasnej podobe ustanovenia DSA zaväzujú online platformy vykonávať hodnotenia rizík súvisiace s „dezinformáciami“ a odhaľujú, aké opatrenia prijímajú na zmiernenie akýchkoľvek rizík odhalených týmito hodnoteniami.

Keď sa však kódex zmení z „dobrovoľného“ na povinný, tieto povinnosti budú zahŕňať aj ďalšie požiadavky: demonetizáciu šírenia „dezinformácií“; platformy, skupiny občianskej spoločnosti a overovatelia faktov „účinne spolupracujú“ počas volieb, opäť s cieľom riešiť „dezinformácie“ – a „posilňovať“ overovateľov faktov.

To sa týka nielen šírenia „overovania faktov“ v členských krajinách EÚ, ale aj toho, aby VLOP financovali tieto skupiny. A to aj napriek skutočnosti, že mnohí z najvýznamnejších „kontrolovateľov faktov“ boli neustále obviňovaní z podporovania cenzúry namiesto toho, aby nezaujatým spôsobom kontrolovali presnosť obsahu.

Kódex bol prvýkrát predstavený (vo svojej „dobrovoľnej“ forme) v roku 2022, pričom medzi prominentných signatárov patrili spoločnosti Google, Meta a TikTok – pričom tieto pravidlá vychádzajú zo „posilneného“ Kódexu postupov EÚ v oblasti dezinformácií na základe usmernenia Komisie vydaného v r. máj 2021.

„Je na signatároch, aby sa rozhodli, ku ktorým záväzkom sa prihlásia, a je ich zodpovednosťou zabezpečiť efektívnosť plnenia svojich záväzkov,“ uviedla vtedy EÚ – išlo by o „dobrovoľný“ prvok, zatiaľ čo Komisia povedal v čase, keď kód „nepodporil“.

Zdá sa, že EK sa teraz chystá „schváliť“ kódex a potom ešte nejaké – existujú aktívne prípravy na to, aby bol povinný.

Írsko predstavuje online bezpečnostný kódex pre celú EÚ s prísnou cenzúrou, online overením digitálneho ID a pokutami pre veľké technológie

Írsko sa chystá začať implementovať svoj online bezpečnostný kódex v novembri, pričom úplná implementácia sa očakáva v polovici budúceho roka.

Za týmito pravidlami, ktoré platia vo všetkých 27 členských krajinách EÚ, čo sa týka online platforiem so sídlom v Írsku, stojí národný mediálny regulátor (Coimisiún na Meán).

Vrcholom Kódexu je zákaz nahrávania a zdieľania širokej škály obsahu, vytvoreného používateľmi („tretia strana“) aj komerčného, ​​v prípade, že dokument definuje obsah ako „škodlivý“ – a to aj v prípadoch, keď je v skutočnosti nie je nezákonné ani podľa írskeho práva, ani podľa práva EÚ.

Kritici označujú tento druh prístupu ako orgány konajúce bez „akéhokoľvek demokratického mandátu“, ale nezdá sa, že by ich to trápilo; namiesto toho si vysoko kontroverzné overovanie veku našlo cestu aj k tomuto zdanlivo „parademokratickému“ kroku, ktorý nemusí schváliť írsky parlament.

Požiadavka na overenie veku súvisí s platformami, ktoré povoľujú „pornografiu a extrémne alebo bezdôvodné násilie“ – a to by mohlo ovplyvniť Facebook a Instagram spoločnosti Meta, X, LinkedIn od Microsoftu, YouTube od Googlu, TikTok, Pinterest, Tumblr atď., a všetky ich používateľov.

Írsky regulačný orgán sa rozhodol použiť „money stick“ ako hlavný nástroj na zabezpečenie súladu. Akákoľvek platforma, o ktorej sa zistí, že nie je v súlade, bude musieť zaplatiť pokutu vo výške približne 21,6 milióna dolárov.

Prípadne to bude 10 percent globálneho ročného obratu spoločnosti – podľa toho, čo je vyššie.

Video platformy budú údajne podliehať prísnejšej kontrole podľa Kódexu online bezpečnosti a budú musieť do svojich podmienok služby zahrnúť ustanovenie nariadené írskym regulačným orgánom, ktoré zakáže nahrávanie „obmedzeného video obsahu“ – ako je to opísané v Kódexe.

Írsko bude môcť zaviesť svoje nové pravidlá všade v EÚ vďaka vlastnej smernici EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách z roku 2018.

Zatiaľ „dezinformácie“ nie sú súčasťou toho, čo sa írsky regulačný orgán snaží zakázať a pokutovať, ale správy hovoria , že jeho zástupcovia poznamenali, že by mohli „navrhnúť, aby sa do zoznamu pridal konkrétny typ obsahu. kategórie škodlivého obsahu“.

Tento návrh by potom posúdil minister kabinetu krajiny zodpovedný za mediálne portfólio.

Následne na rokovania Vlády SR 19.11.2024

Inštitucionálny a koordinačný rámec pre digitálnu transformáciu Slovenska - návrh

UV-46042/2024 , 19.11.2024

Európska komisia (ďalej len „EK“) v období rokov 2019 – 2024 v rámci priority „Európa pripravená na digitálny vek“ predstavila niekoľko legislatívnych aktov zameraných na reguláciu digitálnych trhov a podporu inovácií. Tieto zahŕňajú, ale nie sú obmedzené na: · nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (ďalej len „akt o digitálnych službách“), · nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (ďalej len „akt o digitálnych trhoch“), · nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2854 z 13. decembra 2023 o harmonizovaných pravidlách týkajúcich sa spravodlivého prístupu k údajom a ich používania, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica (EÚ) 2020/1828 (akt o údajoch) (ďalej len „akt o údajoch“), · nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022 o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (nariadenie o správe údajov) (ďalej len „akt o správe údajov“), · návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii) a menia niektoré legislatívne akty Únie (ďalej len „akt o umelej inteligencii“), · návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii1) (ďalej len „akt o interoperabilnej Európe“).

Uvedené legislatívne akty upravujú nezanedbateľné implementačné úlohy pre členské štáty Európskej únie (ďalej len „EÚ“), a teda aj pre Slovenskú republiku (ďalej len „SR“). Cieľom týchto legislatívnych aktov je okrem iného, zaistiť bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie, riešiť šírenie nezákonného obsahu na internete,2 ) doplniť presadzovanie práva hospodárskej súťaže pre trhy digitálneho sektora,3 ) zabezpečiť právnu istotu a poskytnúť flexibilitu na prispôsobenie sa budúcemu technologickému vývoju v oblasti umelej inteligencie,4 ) uľahčiť presun medzi službami spracúvania údajov a posilniť interoperabilitu údajov,5 ) rozvoj vnútorného digitálneho trhu bez hraníc a dôveryhodnej a bezpečnej dátovej spoločnosti6 ) a vytvorenie rámca štruktúrovanej spolupráce pre cezhraničné digitálne verejné služby.7 ) Samotná priama aplikácia digitálnej regulácie však nemusí stačiť na to, aby sa SR stala atraktívnou destináciou pre digitálne spoločnosti. Aby SR v tomto smere nezaostávala, musí preukázať vedúce postavenie a prijať inštitucionálny rámec, ktorý podporí digitálne inovácie a umožní digitálnym spoločnostiam prosperovať a zároveň zabezpečiť ochranu práv a slobôd jednotlivcov. Schopnosť prilákať a udržať digitálne spoločnosti je rozhodujúca pre hospodársky rast a konkurencieschopnosť krajiny ako takej. Ide o kľúčový moment pre SR, pretože rozhodnutia, ktoré sa dnes urobia, budú formovať trajektóriu vývoja hospodárstva, spoločnosti a globálneho postavenia. V súvislosti s týmito výzvami SR, v zastúpení Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI SR“), požiadala 25. októbra 2021 EK o poskytnutie všeobecnej technickej podpory pre rozvoj eGovernmentu "(Digitálna peňaženka, ktorú už schválili v NR SR)" a umelej inteligencie, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory.8 ) Na základe tejto žiadosti SR bola spoločnosťou Ernst & Young, s. r. o. (ďalej len „poradca“) vypracovaná štúdia,9 ) ktorá bola EK schválená 8. januára 2024. Cieľom tejto štúdie je príprava návrhu legislatívneho a inštitucionálneho rámca pre úspešnú digitálnu transformáciu. Štúdia obsahuje nasledovné výstupy: (i) analýza a prehľad legislatívnych aktov, (ii) návrh variantov inštitucionálneho rámca (iii) identifikácia procesov v rámci kľúčových legislatívnych aktov a (iv) rámcové implementačné plány. Po prvé, pokiaľ ide o analýzu a prehľad legislatívnych aktov, poradca sa zameral na kľúčové legislatívne akty týkajúce sa digitálnej transformácie EÚ, a to najmä na akt o digitálnych trhoch, akt o údajoch, akt o umelej inteligencii, akt o digitálnych službách, akt o správe údajov, ako aj ďalšie kontextové a dodatočné právne akty EÚ, ktoré súvisia s týmito kľúčovými legislatívnymi aktmi EÚ.

- príležitostí a výziev digitalizácie a využívania umelej inteligencie (ďalej len „AI“) je tak potrebné vypracovať nové pravidlá a rozhodovacie procesy na úrovni štátu.

- Na základe vyššie uvedeného navrhujeme nasledovný koordinačný mechanizmus:

Rada vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh,

Špeciálna pracovná skupina pre digitálny governance Slovenska,

Koordinátor digitálnej transformácie. 

2. 3. 1. Koordinácia digitálnej legislatívy

MIRRI SR vykonáva a plánuje vykonávať koordináciu digitálnej legislatívy pri zachovaní požiadavky nezávislosti a nestrannosti orgánov a súčasne s rešpektovaním pôsobnosti iných orgánov. Hlavnou úlohou koordinácie je viesť dialóg s inými orgánmi, za účelom čo najefektívnejšej implementácie digitálnej legislatívy a prípravy návrhu dizajnu inštitucionálneho rámca. Pri príprave dizajnu inštitucionálneho rámca je potrebné rešpektovať nasledovné: požiadavky na ochranu práv dotknutých osôb pri spracúvaní ich údajov informačnými technológiami, prijímať rozhodnutia základe vyhodnocovania merateľných ukazovateľov vplyvu digitalizácie na rozvoj služieb štátu pre občana, realizáciu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a na rast konkurencieschopnosti SR. Pokiaľ ide o koordináciu novej digitálnej legislatívy EÚ, ide o koordináciu piatich kľúčových legislatívnych aktov (akt o digitálnych službách, akt o digitálnych trhoch, akt o údajoch, akt o správe údajov a akt o umelej inteligencii), ako aj o ďalších kontextových a dodatočných právnych aktov, ktoré súvisia s týmito kľúčovými legislatívnymi aktmi EÚ. Kľúčové legislatívne akty predstavujú, v rámci štúdie, najpodrobnejšie analyzovanú legislatívu digitálnej stratégie EÚ a je potrebné ich implementovať do právneho poriadku SR. Kontextové legislatívne akty predstavujú kategóriu legislatívnych aktov, ktoré sa odvolávajú na kľúčové právne akty digitálnej stratégie EÚ, priamo s nimi súvisia, vychádzajú z nich a obsahovo upravujú obdobné oblasti. Dodatočné legislatívne akty súvisia s kľúčovými právnymi aktmi iba okrajovo, avšak kvôli explicitnému vymedzeniu v prílohách aktu o umelej inteligencii ich nie je možné opomenúť.

Pokiaľ ide o akt o digitálnych službách 8. februára 2024 bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu novely zákona o mediálnych službách, ktorým sa implementovali povinnosti vyplývajúce z tohto aktu. Tento návrh novely zákona bol 22. mája 2024 schválený vládou SR a následne bol 24. mája 2024 predložený do Národnej rady SR. Celý dokument (TU PDF) (Zdroj)

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (TU PDF)

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Z NR SR 

Novela zákona, parlamentná tlač 324
Dátum doručenia: 24. 5. 2024
Navrhovateľ: vláda (Ministerstvo kultúry SR)

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Hlasovanie v NR SR 27. 6. 2024 

Všetci klamári z koalície ZA !! Tu klikni a si over

Petícia za vyhlásenie referenda

Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.