Napriek populárnym mýtom, Slovensko by mohlo mať s ostatnými krajinami voľnejší obchod, ako tomu bolo predtým a malo by oveľa väčší potenciál na to, aby bola prosperujúcejšou krajinou ako zvyšok EÚ. EÚ je založená na systémovo chybných základoch a v skutočnosti EÚ vôbec nie je taká liberálna, ako si veľa ľudí myslelo a myslí, ale je to len mäkšia variácia k Sovietskemu zväzu – ktorá je o to zákernejšia, že zatiaľ čo o Sovietskom zväze väčšina ľudí vedela, že je to ríša zla, o EÚ si stále väčšina ľudí myslí, že je to vec dobrá pre našu spoločnú budúcnosť. Omyl aj v tomto prípade.
Občania nielen Veľkej Británie sa rozhodli odmietnuť diktát Bruselu, ale aj taký malý štát Island o ktorom sa dnes nehovorí pretože majú tam školstvo, zdravotníctvo a podobne zdarma. Pochopili, že ďalšie zotrvanie v EÚ by znamenalo ich postupný zánik. V skutočnosti Brusel vytvára Európsku federáciu, čo znamená. že SR už nebude existovať ako suverénna krajina!! Stalo sa to prijatím Lisabonskej zmluvy. Je najvyšší čas, aby tento spolok opustilo aj Slovensko.“ (poznámka autora: vo farebne označených slovách sa skrývajú linky článkov, klikni na ne).
Veľa ľudí si myslí, že len vďaka EÚ máme s jej krajinami voľný obchod a po vystúpení by sme na tom boli ešte horšie ako pred vstupom, a to si proexportne orientovaná ekonomika ako SR nemôže dovoliť.
Skutočnosť je však dosť iná. Voľný obchod nám nezabezpečuje samotná Európska únia, ale členstvo v Európskom Ekonomickom Priestore (tiež Európsky Hospodársky Priestor - EHP, v angličtine European Economic Area - EEA) ktorého členom sme sa stali spolu so vstupom do EÚ. Sú to dve oddelené veci – členmi EHP sú okrem krajín EÚ aj všetky krajiny Združenia voľného obchodu okrem Švajčiarska, a teda Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Krajiny EEP vyznávajú rovnaké 4 slobody, ako EÚ - sloboda pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu. Navyše, žiadneho člena EEP nie je možné vylúčiť, členstvo je možné ukončiť len zo strany samotného člena. Pre vylúčenie SR by teda bolo potrebné, aby odstúpili všetky ostatné krajiny EEP, čo je samozrejme nereálne.
„Musíte pochopiť, že pokiaľ z EÚ nevystúpime, tak našu ekonomiku nikdy neobnovíme, lebo nám to Brusel nedovolí! Referendum s otázkou o vystúpení z EÚ je strategickou témou týkajúcou sa prežitia Slovenska, zachovania suverenity, slobody, prosperity, dôstojnosti.
Málo kto vie, že ešte pred vstupom a po vstupe do EÚ, SR musela povinne liberalizovať strategické štátne podniky (predať do súkromných rúk zo zahraničia (privatizovať), zredukovať chov a poľnohospodárstvo (za to môžeme poďakovať KDH). EÚ nám diktuje, koľko môžeme vyrobiť cukru, koľko vypestovať pšenice, čo môžeme pestovať, čo môžeme vyrábať a kam to môžeme predať. Privatizácie vody a podobne, kde do dnešných dní politici o tom mlčia, ako sú príklad pronárodne a sociálne sa tváriace strany a hnutia. Po tomto vyjadrení ako vždy budú si robiť svoje videá na sociálnych sieťach aby mohli si získať ďalších potenciálnych zákazníkov. No naša otázke znie. Prečo vždy čakáte na nás, že čo zverejníme? Veď konajte samostatne a nečakajte na nás!!
Bez vašej podpory by sme to nedokázali: Neziskový sektor: SLSP Názov účtu:
Dôstojnosť Slovenska SK28 0900 0000 0051 7971 8989 Ďakujeme
Nečakajte na politikov a ani na druhých.
Chcete zostať v takej diktatúre? MY určite nie, a preto bojujeme proti týmto zvrátenostiam , každý Boží deň pre Vás všetkých Podporte Referendum: TU Klikni - Stiahni, podpíš, odošli Jediné riešenie.
Napriek tomu, že členstvo v EHP nám ponúka všetky skutočné výhody, ktoré by sme očakávali od EÚ (a teda 4 slobody), nesie so sebou aj časť jej nevýhod – čo je tiež dôvod, prečo jeho členom nie je Švajčiarsko. Členovia EHP sú povinní transponovať do svojich zákonov časť legislatívy EÚ, a tiež sú povinní prispievať časťou peňazí do EÚ rozpočtu na podporu spoločného trhu. Ide však o zlomok toho, čo je povinnosťou pre riadnych členov EÚ. Členstvo v EHP nám teda automaticky zabezpečuje voľný trh. Napriek tomu by však bolo dobré snažiť sa s EÚ vyjednať ešte lepšie podmienky, v ideálnom prípade by mala SR podobné podmienky ako Švajčiarsko, ktoré je v Združení Voľného Obchodu, avšak nie v EÚ ani v EHP. Vďaka bilaterálnym zmluvám má však najlepšie z oboch – voľný obchod na jednej strane, bez povinnosti prijímať legislatívu EÚ (okrem v bilaterálnych zmluvách dohodnutých vecí) na druhej strane.
Eurofondy
Veľa ľudí si myslí, že napriek všetkým zlým veciam, okrem voľného obchodu nám EÚ pomáha aj v tom, že si cez eurofondy rozvíjame našu krajinu. Ako fakt už berú vec, že SR z EÚ viac čerpá, ako z nej dostáva. To je však obrovský omyl. SR z EÚ nedostáva zásadne viac peňazí, ako do nej dáva! Príklad z čísiel štátneho rozpočtu za rok 2010.
Reči o tom, že by sme snáď niekedy mohli vyčerpať celú sumu, alebo sumu značne vyššiu, a pritom tie peniaze efektívne využiť sú utópiou (čiže inak povedané, ak by sa nám náhodou podarilo využiť z eurofondov viac peňazí, je predpoklad, že efektivita ich využívania by klesala, pričom už dnes je veľmi nízka).
Druhá vec je tá, že zatiaľ čo my do EÚ odovzdávame peniaze priamo, ako priamy výdavok štátneho rozpočtu, to približne rovnaké množstvo peňazí sa nám vráti až po veľmi zložitých administratívnych úkonoch, ktoré musia podstupovať žiadatelia. Často krát sa tak dostávajú do situácií, kedy čoraz viac času venujú vypracovávaniu vecí, ktoré bezprostredne súvisia so žiadosťou o peniaze a čoraz menej času im zostane na samotnú produktívnu prácu. Pritom však vôbec nie je isté, že mesiace strávené vypracovávaním byrokracie budú odmenené očakávanými peniazmi. Celá táto práca môže pokojne vyjsť nazmar a pre formálnu chybu, alebo pre množstvo iných vecí, o ktorých rozhodujú vzdialení úradníci v Bruseli, im bude tá žiadosť zamietnutá.
Spomínaná administratívna náročnosť. Keby bolo možné vyčísliť cenu práce a materiálov použitých pre to, aby žiadatelia dostali peniaze z EÚ, koľko percent zo samotných prijatých peňazí môžu predstavovať? 5%? 10%? Je nesmierne ťažké to odhadnúť, som si však takmer istý, že pri mnohých projektoch bude to percento značne vyššie.
Deformované podnikateľské prostredie. Ako môže podnikateľ A, ktorý prevádzkuje hotel v jednom meste a žije výlučne z peňazí zákazníkov, konkurovať podnikateľovi B, ktorý popri peniazoch od zákazníkov má aj nekalú konkurenčnú výhodu voči podnikateľovi A vo forme eurofondov?
Podporovanie zlého na úkor dobrého. Zamyslime sa, odkiaľ idú peniaze z eurofondov a ku komu? Idú od ľudí, ktorí platia dane, a teda vytvárajú hodnoty, k ľuďom, ktorí o tie peniaze žiadajú preto, pretože zrejme bez eurofondov nedokážu vytvárať hodnoty, prípadne ich nedokážu vytvárať dostatočne efektívne, napríklad vo vyššie popísanom príklade konkurencie. Dostávame sa teda k tomu, že peniaze sa presúvajú z produktívnych odvetví do menej produktívnych. Pokiaľ podporujeme zlé na úkor dobrého, zákonite to musí znamenať, že dobrého bude menej a zlého bude viac.
Korupcia a neefektívne využívanie prostriedkov
To, že eurofondy sprevádza extrémne vysoká miera korupcie, ktorá je na ešte vyššej úrovni ako korupcia pri využívaní priamych prostriedkov SR, je pomerne známa vec. Snáď najznámejším príkladom u nás sú nástenkové tendre. No ešte škodlivejšou vecou, ako to, že si niekto časť použitých peňazí ukradne pre seba, je neefektívne využívanie prostriedkov.
Výsledkom príjmov z EÚ za roky 2008 a 2009 za tie roky sme do EÚ odviedli 521,5 mil. eur a 578,2 mil. eur a získali sme 893,5 mil. eur a 1 119,7 mil. eur, čo znamená, že sme z EÚ dostali 171%, resp. 194% zaslaných peňazí. Je to teda viac, ako som si pôvodne myslel, ale stále oveľa menej, ako tomu pripisujú význam ľudia. Podľa informácií z médií a rôznych iných spôsobov propagácie použitých prostriedkov (rôzne tabule pri postavených budovách, atď.).
EÚ nás nespája, ale naopak – rozdeľuje. Myslieť si, že Nemci, Briti a Slováci by mali Grécko a Španielsko menej radšej, keby to boli suverénne krajiny a nemuseli by na nich doplácať je dosť naivné. Pokiaľ si myslia, alebo cítia, že žijú jeden na úkor druhého ( a to si myslia aj Gréci o Nemcoch), tak sa nikdy nemôžu mať radi.
Namiesto jednoty sa teda v EÚ dočkávame nepokojov, protestov, vzájomnej nenávisti a pocitov krivdy. Ukážkovým príkladom sú politické strany, kde si ľudia do dnes myslia, že sú pronárodné a neviem čo ešte. V skutočnosti tieto strany riadia zo západu na vytvorenie nezhôd medzi nami, ako to urobili medzi menšinami.
Konkurencieschopnosť SR v globalizovanom svete voči ďalším krajinám, na čele s Čínou
Ďalším argumentom je to, že SR by, ako maličká krajina, nemala šancu konkurovať gigantom, ako sú vyhasínajúce USA a vzostupujúca Čína a zvyšné krajiny BRIC (Brazília, Rusko, India). Potrebujeme sa preto ako Európania spojiť a spoliehať sa namiesto vzájomného konkurovania na spoluprácu.
Tento názor je však veľmi nesprávny a absolútne neberie do úvahy historické a ani ekonomické súvislosti.
Európska únia slovne aj činmi deklaruje veci, ktoré sú nezlučiteľné s tým, aby mohla ísť po ceste vyššej efektivity a konkurencieschopnosti. Namiesto slobodného trhu sa EÚ pokúša vybudovať akúsi „pevnosť“, ktorá je ohradená smerom von (clá, bariéry vstupu na trh) a regulovaná smerom dovnútra, ako o tom píše Philipp Bagus vo svojej knihe Tragédia Eura.
Ďalej, na oficiálnej úrovni sa toto prejavilo už pri koncipovaní Lisabonskej zmluvy!!
Pokiaľ by teda EÚ išlo o to, aby bola SKUTOČNE konkurencieschopná z dlhodobého hľadiska, tak by predsa neprijala zákony ako sú ohľadom zvrátenej ideológie Zelená európska dohoda, digitálna peňaženka, totalitná kontrola cez digitálne očkovacie preukazy a ďalšie zvrátenosti, ktoré v skutočnosti prijali minulé vlády.
Zrušila, alebo by aspoň radikálne znížila prerozdeľovanie od produktívnych občanov a firiem k menej neproduktívnym, ako som o tom písal pri eurofondoch.
Nepresadzovala by neustálu harmonizáciu regulácií, ale naopak – podporovala by národnú suverenitu a rozmanitosť.
Obranyschopnosť malého štátu, ako je SR, voči vojenským mocnostiam
Ďalší populárny mýtus. Obranu našej krajiny nám nezabezpečuje EÚ, ale NATO, čiže z tohto hľadiska sa na tom nezmení vôbec nič. Zmeniť by sa to mohlo iba k lepšiemu – keby sme časť ušetrených peňazí po vystúpení z EÚ presunuli do rozpočtu Ministerstva obrany. Vystúpením z NATO by sme investovali do svojich výrobcov, podporili vlastnú ekonomiku a nevstupovali do žiadnej vojny so susedmi práve kvôli NATO. Je potrebné zároveň vystúpiť aj z NATO pretože medzi EÚ a NATO je vytvorená dohoda o spoločnej obrane (paktu) dohodnutej ešte v roku 2016 vo Waršave.
Euro
Euro je veľmi komplexná téma, ktorú nie je možné zahrnúť celú do tohto článku. V skratke však medzi nevýhody eura patrí to, že spoločná menová únia pri nekrytých menách ( v súčasnosti všetky meny sveta) je dlhodobo neudržateľná pre krajiny, ktoré nemajú jednotnú rozpočtovú politiku, pretože potom sa menej zodpovedné krajiny priživujú na úkor viac zodpovedných krajín. Následne vznikajú problémy, ako majú v súčasnosti krajiny PIIGS, a ktoré bude mať aj väčšina ostatných krajín eurozóny, ak krajiny PIIGS zlyhajú.
Euro nás tiež obralo o časť menovej suverenity a hodnotu meny už viac neurčuje centrálna banka SR, vzhľadom na podmienky len našej ekonomiky, ale ECB, vzhľadom na celkovú ekonomiku eurozóny, ktorej tvorí SR len malú časť.
Ďalej, je možné z Európskej únie vystúpiť, a pritom si zachovať euro, ako našu menu. Opačne to však možné nie je, ten, kto sa vzdá eura musí podľa v súčasnosti platných zmlúv opustiť tiež Európsku úniu.
Stačí si pozrieť súčasné obdobie v celej EÚ. Kam nás dotiahla? Do zámerne dohodnutého krachu. Ďalšie článku sú: tu klikni
Zdravie
V posledných rokoch EÚ už sa snaží cez rôzne zákony riadiť aj naše zdravie. Ako a čím nás liečiť. Zakazuje bylinkové čaje, produkty, liečby a podobne.
To bolo krátke zhrnutie o EÚ.
Ak to chceme zastaviť, tak jediné riešenie: Podporte Referendum: TU Klikni - Stiahni, podpíš, odošli
Výstup z EÚ a nastoliť národnú menu!!
Na rozdiel od mnohých iných nemá Oz Dôstojnosť Slovenska žiadnych akcionárov ani miliardárskeho vlastníka. Len odhodlanie a vášeň poskytovať nielen vysoko účinné globálne spravodajstvo, vždy bez komerčného alebo politického vplyvu. Takéto podávanie správ je životne dôležité pre demokraciu, spravodlivosť a požiadavku na lepšie od mocných.
A to všetko poskytujeme zadarmo, aby si to mohol prečítať každý. Robíme to preto, lebo veríme v informačnú rovnosť. Väčšie množstvo ľudí môže sledovať globálne udalosti, ktoré formujú náš svet, pochopiť ich vplyv na ľudí a komunity a inšpirovať sa k zmysluplným krokom. Milióny ľudí môžu ťažiť z otvoreného prístupu ku kvalitným a pravdivým správam bez ohľadu na ich schopnosť zaplatiť za ne.
Spracoval: OZ Dôstojnosť Slovensko Všetky práva vyhradené!!
Neziskový sektor: SLSP
Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska
SK28 0900 0000 0051 7971 8989
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.
