V časti 2 tejto série sa budeme podrobnejšie zaoberať obavami uvedenými v časti 1. Bola práve prijatá nová predtlač na túto tému.
V Prvej časti sme informovali verejnosť:
Čo nám hovorí kravské mlieko o testoch PCR na vtáčiu chrípku..,
Vtáčia chrípka a klimatické zmeny: za očkovaciu kampaň a proti farmárom
Vtáčia chrípka je späť... tak nejedzte hovädzie mäso!
Panický orchester: Alarm WHO o vtáčej chrípke
„Pandemická“ príprava: EMA odporúča na schválenie vakcíny proti vtáčej chrípke
Zameranie WHO: očkovanie hydiny, utratenie komerčného vtáctva a metódy na zníženie zásob potravín
od DDr. Siguna Muellerová
Nedávne správy o infekciách hovädzieho dobytka vtáčou chrípkou v Spojených štátoch vyvolali obavy, že (nepasterizované) mlieko alebo mäso z postihnutých zvierat môžu byť nevhodné na konzumáciu, a vyvolali obavy, že by sa vírus mohol vyvinúť, rozšíriť na ľudí a spôsobiť ďalšie závažné ochorenie. pandémie s oveľa vyššou úmrtnosťou ako COVID-19. Identifikácia vírusovej infekcie u hovädzieho dobytka na základe testovania PCR miernych alebo asymptomatických prípadov vyvoláva podobné otázky, aké vyvolala pandémia COVID-19. Ministerstvo poľnohospodárstva USA medzitým zverejnilo genetickú informáciu vírusu vtáčej chrípky, ktorý bol podľa všetkého izolovaný od mnohých hostiteľov, ako sú vtáky, dobytok a iné cicavce.
S prosbou. Financujeme sa výlučne prostredníctvom vašich darov. Veľká vďaka
DAROM ZAISŤUJETE NAŠU NEZÁVISLOSŤ!
Neziskový sektor: SLSP Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska
Tento článok poskytuje nezávislú analýzu toho, čo znamená „pozitívne prípady“ a „potvrdená“ prítomnosť vírusu. Najmä bližší pohľad na genetickú analýzu odhaľuje niekoľko medzier podobných tým, ktoré boli len nedávno objavené pomocou protokolov sekvenovania celého genómu a ktoré zostávajú do značnej miery nevysvetlené. Infekcia hovädzieho dobytka predstavuje ďalšiu výzvu v dôsledku fragmentov vírusového genómu odvodených od životného prostredia, ktorým sú tieto zvieratá neustále vystavené. Problém kontaminácie fragmentmi génov mimo cieľa pri sekvenovaní celého genómu bol do značnej miery podceňovaný, a to aj v oveľa jednoduchších kontextoch, ako je napr. sekvenovanie bakteriálnych izolátov. Povaha kontaminácie spojenej s H5N1 a hovädzím dobytkom je zložitejšia a zdá sa, že sa o nej nikdy neuvažovalo a zdá sa, že je technicky ťažké ju vyriešiť, ak je to vôbec možné.
To spolu s niekoľkými ďalšími úvahami silne naznačuje, že predpokladané potvrdené pozitívne prípady sú len výsledkom technickej chyby. Verejne dostupné genomické údaje z WGS budú pravdepodobne veľmi skreslené, a preto ovplyvnia akékoľvek následné analýzy. V závere článku sú uvedené odporúčania na obnovenie dôvery verejnosti v zdravotnícke orgány a ich odporúčania.
od DDr. Siguna Muellerová
V podstate som nenašiel presvedčivý argument, že dobytok bol nakazený živým vírusom. K dnešnému dňu sa údajná prítomnosť vírusu u kráv, ktoré nevykazujú špecifické symptómy, z veľkej časti opiera o (1) postupy PCR s hodnotami Ct v 30. rokoch (až 40 vzoriek sa považuje za pozitívnych) a (2) genetické informácie.
V predtlači tvrdí, že genetické postupy pravdepodobne obsahujú významné chyby. Toto je založené na nasledujúcom pozorovaní.
Celogenómové sekvenovanie (WGS) výrazne zlepšilo naše chápanie zložitých biologických javov a čoraz viac sa používa na klinickú diagnostiku a monitorovanie patogénov. Goig a kol. Avšak ešte v roku 2020 [8] zistili, že možná úloha kontaminácie sa len zriedka berie do úvahy.
Kontaminovanými sekvenciami sa tu rozumejú tie, ktoré obsahujú veľké genómové oblasti necieľových organizmov.
Keď analyzovali viac ako 4 000 bakteriálnych vzoriek z 20 rôznych štúdií pomocou taxonomického filtra, zistili prekvapivé výsledky:
- Udalosti kontaminácie sú neočakávane bežné v štúdiách bakteriálnych WGS a môžu spôsobiť veľké odchýlky vo variantnej analýze.
- Príklady kontaminácie zahŕňali vzorky s viac ako 10 % odčítaní z necieľových organizmov, v jednom prípade to bolo až 40 %. Kontaminanty vo WGS môžu zodpovedať za prakticky všetky hodnoty v niektorých vzorkách.
- Existuje mylný predpoklad , že mikrobiologické kultúry zvyčajne neobsahujú necieľové organizmy. Okrem toho sa predpokladá, že zostávajúce kontaminanty nie sú mapované do referenčných genómov alebo sú odstránené štandardnými medznými hodnotami filtra.
- Väčšine bakteriálnych analytických potrubí WGS chýbajú špecifické kroky na spracovanie údajov o kontaminácii . Použitie štandardných parametrov kvality mapovania sa ukázalo ako nedostatočné na odstránenie necieľových čítaní v sekvenčnom súbore.
V článku uvádzam dôvod, prečo situácia vtáčej chrípky u hovädzieho dobytka vytvára analogické a ešte zložitejšie problémy, ktoré by bolo ťažké vyriešiť, ak je to vôbec možné (zhrnuté na obrázku nižšie).
(Zdroj: https://osf.io/preprints/osf/nkc5v )
Ďalšie podrobnosti nájdete nižšie v PDF .
Zvýšený tlak na protiopatrenia, akými sú ochranné pomôcky pre farmárov a vakcíny (pre ľudí a dobytok a možno aj iné druhy?!) mi až príliš pripomína, čím sme si práve prešli.
Situácia s dobytkom je v mnohých ohľadoch ešte komplikovanejšia ako to, čo sme zažili na začiatku pandémie COVID-19. Aspekty ako genetická kontaminácia prostredia a sporná choroba (alebo jej absencia) u týchto zvierat sťažujú dokázanie toho, čo sa skutočne deje (dodnes žiadna z kráv nevykazovala žiadne klinické príznaky, ktoré by sa nedali pripísať iné faktory, najmä v... súvislosti s BigAg). Zároveň to robí testy (teda identifikáciu patogénu) ešte zložitejšie a komplikovanejšie. Aj keď nemôžem dokázať, že vírus H5N1 nie je prítomný u tohto dobytka, zdá sa, že technické problémy, ktoré som opísal v predtlači, neboli uznané.
Stručne povedané, testy nenašli žiadny životaschopný vírus, iba fragmenty vírusu. V dôsledku problému s nevysvetliteľnou kontamináciou vo forme exogénneho genetického materiálu z blízko príbuzných druhov je výsledok sekvenovania celého genómu ohrozený a pravdepodobne bude nesprávny.
Petícia za vyhlásenie referenda
S prosbou. Financujeme sa výlučne prostredníctvom vašich darov. Veľká vďaka
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.