Začiatkom 80. rokov 20. storočia stále prebiehali protesty proti sčítaniu ľudu. Dnes rozdávame súkromné údaje úplne sami. Firmy a štát chcú o nás zbierať čoraz viac údajov. Odpor občanov a občanov bol nízky.
Washington DC a EÚ v blízkej budúcnosti: Vládny dohľad nad ľuďmi používajúcimi internet pokročil tak ďaleko, že ich správanie sa dá predvídať. Vo filme „Správa o menšine“ už nie sú žiadne trestné činy, pretože štát likviduje potenciálnych páchateľov skôr, ako spáchajú trestný čin. To sa stáva problémom pre policajta Johna Andertona v podaní Toma Cruisa, keď algoritmus predpovedá, že v najbližších 36 hodinách niekoho zabije.
Čistá sci-fi? Nie nevyhnutne, hovoria odborníci. Na internete je už o nás uložených toľko údajov, že sa dá analyzovať a predvídať veľká časť nášho života – napríklad naše nákupné správanie. A vlády na celom svete čoraz viac vytvárajú centrálne uložené digitálne identity pre každého občana z predtým rozptýlených údajov.
Táto funkcia bola prvýkrát odvysielaná 19. októbra 2020.
Globálna aliancia mocných verejných a súkromných aktérov ide oveľa ďalej. Pracuje na nadnárodnej digitálnej identite pre každého človeka. To by malo obsahovať čo najviac údajov o ňom. Iba na biometrickom základe – tvárou, dúhovkou, odtlačkom prsta – by sme sa mali identifikovať a na požiadanie zverejniť údaje. Prísľub: Sami sa rozhodujeme, či zverejníme alebo nezverejníme svoje údaje. Kritici to nazývajú „window dressing“. Koncept nadnárodnej digitálnej identity dláždi cestu k úplnému dohľadu.
Súkromie je chránené ústavou
Identita je to, čo nás robí jedinečnými: komplexný koncept s filozofickým, náboženským, psychologickým a sociálnym rozmerom. V každodennom živote ide predovšetkým o aspekty našej identity, ktoré sú dôležité vo verejnom živote: Ako sa voláme? Kde a kedy sme sa narodili? Kto sú naši rodičia? Aké máme vzdelanie, aké finančné zázemie, aké očkovania? kde to žijeme? Sme odsúdení za trestný čin? Naša súkromná sféra je opakom našej verejnej identity.
Ide o súkromné aspekty našej identity – o naše telá a naše zdravie; o záujmoch a priateľstvách; Myšlienky, pocity a sexualita. Naša súkromná sféra je priestor, v ktorom môžeme slobodne rozvíjať svoju osobnosť. Priestor celosvetovo chránený ústavami, o ktorom by iní mali zažiť len to, čo im dobrovoľne povieme.
Správa identít je celosvetovo stále úplne nedostatočná, hovorí Dakota Gruenerová, vedúca organizácie ID2020 v New Yorku. 250 miliónov detí nemá rodné listy, milióny utečencov nemajú žiadne papiere. Na internete sa šíria virtuálne identity, ktoré online podvodníci a obťažovatelia detí využívajú najlepšie, ako vedia. A občan, ktorý dodržiava zákony, trpí zbytočnými kontrolami.
Nedostatok efektívnej kontroly identity stojí svet každý rok stovky miliárd dolárov. ID2020 to chce zmeniť. Aliancia high-tech korporácií ako Microsoft a Accenture, Rockefellerova nadácia, veľké humanitárne organizácie ako Mercy Corps, CARE a aliancia GAVI financovaná Billom Gatesom. Agentúra OSN pre utečencov UNHCR je tiež blízkym partnerom spolupráce, uvádza Dakota Gruenerová.
„Identita je ľudské právo. Všetci musíme byť schopní dokázať, kto sme,“ hovorí. Jeden zo siedmich ľudí na celom svete však nemôže dokázať, kto je. „Je preto do značnej miery vylúčený zo zdravotníctva, školstva a bankovníctva. Zároveň sme privilegovaní ľudia zápasili s nespočetnými používateľskými menami a heslami na internete. Keďže nemôžeme dokázať, kto sme, naše online transakcie zostávajú riskantné.“ Jej koncept nadnárodnej digitálnej identity by mohol vyriešiť všetky tieto problémy. "Ochraňuje aj naše osobné údaje, ktoré nosíme neustále pri sebe a ku ktorým máme prístup len my sami."
Takéto OP už sú schválené aj u nás na Slovensku (otlačky prstov). Informovali sme o tom spoločnosť ešte v minulom roku pred NR SR.
Okrem digitálnej fotografie je možné dobrovoľne pridať aj odtlačky prstov na občiansky preukaz.
Transnational Digital Identity – zbierka údajov o nás, uložená pomocou špičkovej technológie blockchain. Blockchain je účtovná kniha na internete, ktorá sa nachádza aj na nespočetných serveroch po celom svete a ukladá dáta pod pseudonymom a v zašifrovanej podobe. Manipulácia s údajmi nie je podľa súčasného stavu techniky možná.
Dakota Gruener vysvetľuje, že táto technológia, ktorá sa používa aj na obchodovanie s bitcoinmi, virtuálnymi peniazmi, sa ideálne hodí pre obavy ID2020. „Keď myslíme na digitálnu identitu, myslíme na zbierku dokumentov a iných osobných informácií.“ To jednotlivcovi umožňuje vierohodne dokázať určité vlastnosti. "Môže sa preukázať napríklad vysokoškolským diplomom, dokladom o očkovaní, dokladom o svojej bonite alebo údajom o zamestnaní."
Rovnako ako vláda USA, aj Európska komisia je ohromená projektom digitálnej identity, ktorá je otvorená pre každého; projektu, ktorý ukončí nespočetné množstvo virtuálnych identít na webe, online podvody a obťažovanie detí.
V roku 2019 EÚ načrtla svoje ďalekosiahle predstavy o digitálnej identite v správe svojho EU Blockchain Observatory. „Keď hovoríme o digitálnej identite, musíme ju chápať ako súhrn všetkých atribútov, ktoré o nás v digitálnom svete existujú; neustále rastúci a dopĺňajúci sa zber dátových bodov,“ píše sa v ňom. „Môžu to byť dôležité dokumenty, ale aj účet na platforme sociálnych médií, história našich online nákupov alebo výpisy od priateľov a kolegov. Naozaj neexistuje žiadny limit."
Testované subjekty sú lákané sľubmi
Dakota Gruener zdôrazňuje, že každý by sa mal sám rozhodnúť, či chce nadnárodnú digitálnu identitu so všetkými jej výhodami. Na rozdiel od mnohých vnútroštátnych systémov by jednotlivci mali mať prístup aj k svojim vlastným údajom. Ak chce banka, prenajímateľ alebo pohraničný úradník o ňom vedieť podrobnosti, mal by informácie, ktoré chce zverejniť, zverejniť iba pomocou aplikácie pre smartfóny. Všetko ostatné zostáva skryté. Samosprávna identita, samosprávna identita, to je módne slovo.
Projekt ID2020 spočiatku začína ako vízia a rámcový koncept. V tomto rámci by vlády, organizácie a spoločnosti mali rozvíjať svoje vlastné projekty, ktoré by mali neskôr rásť.
Príklad: Projekt digitálnej identity známeho cestovateľa (KTDI). Má umožniť cestovanie po celom svete bez dokladov. Do tohto projektu Svetového ekonomického fóra sú zapojené vlády Kanady a Holandska, ako aj letecké spoločnosti, správy letísk, hotely, spoločnosti vydávajúce kreditné karty a autopožičovne – a ako dodávateľ technológií aj nadnárodná skupina Accenture.
Ako pri všetkých projektoch digitálnej identity, tí, ktorí sa zúčastnia, majú najskôr uložené svoje biometrické údaje – najmä tvár, aby ich bolo možné rozpoznať aj na kontrolných bodoch. Ako opatrenie na budovanie dôvery cestujúci s KTDI poskytujú aj osobné údaje, vysvetľuje Christoph Wolff, vedúci projektu. "Samozrejme, kľúčové oblasti sú, kto ste, kde žijete, veci tohto druhu." Minulé cestovanie alebo história kreditných kariet môže byť tiež uložená na blockchaine. „Keď je tento systém v prevádzke po určitú dobu a používa sa, uložia sa aj minulé hraničné prechody. To samozrejme zvyšuje dôveryhodnosť, pretože môžete poskytnúť viac overených údajov.“
Wolff sľubuje, že tí, ktorí sa zúčastnia KTDI, zažijú mimoriadne príjemnú cestu – na letisku, pri vyzdvihnutí auta z požičovne, v hoteli. „Keď cestovateľ príde a dokáže sa identifikovať svojou biometriou, t. j. svojou tvárou, potom sa tieto informácie v pozadí prelínajú a cestovateľ je v 99 percentách prípadov klasifikovaný ako dôveryhodný. Potom môže prejsť príslušným kontrolným bodom bez toho, aby stál v rade alebo bol kontrolovaný.
Rozpoznanie tváre cestujúcich na letisku pomocou počítačového programu.
Digitálna registrácia utečencov
Pilotný projekt KTDI sa začal začiatkom roku 2021: cestovanie bez pasov medzi Kanadou a Holandskom. Samotná organizácia ID2020 teraz poskytuje neregistrovaným ľuďom v rozvojových krajinách digitálnu identitu. Utečenci z Mjanmarska v thajských táboroch majú napríklad zaregistrované svoje tváre, dúhovky a odtlačky prstov.
„Zdigitalizovali sme zdravotnú históriu tamojších utečencov,“ uvádza Dakota Gruenerová. „Ak sa objavia na jednej zo štyroch zdravotných staníc, personál bude hneď vedieť, čo sa deje. V druhom kroku teraz poskytujeme utečencom digitálny dôkaz o školení, ktoré absolvovali v rámci programov vytvárania pracovných miest.
Ich nová digitálna identita, naplnená dôležitými dokumentmi, by mala pomôcť utečencom po pobyte v tábore postaviť svoje životy na pevné základy, hovorí Dakota Gruenerová. ID2020 prevádzkuje ďalší projekt v Bangladéši spolu s vládou a očkovacou alianciou GAVI. Tam sa to točí okolo digitálnych očkovacích certifikátov a digitálnej identity. „K dnešnému dňu len 20 percent všetkých detí v Bangladéši dostáva rodný list. Zároveň sú takmer všetky deti očkované proti chorobám. To nám vnuklo myšlienku prepojiť tieto dve veci: na jednej strane posilňujeme očkovací systém zavedením digitálneho očkovacieho preukazu a na druhej strane využívame digitalizáciu očkovacieho systému na vytvorenie digitálneho identitu pre deti“.
Bill Gates a digitálny záznam o očkovaní
Osvedčenie o očkovaní ako úvod do digitálnej identity založenej na biometrických údajoch. ID2020 (Info dole pod článkom) sa tejto myšlienke, ktorá je pre ňu mimoriadne užitočná, venuje aj v inom kontexte. „Pokiaľ ide o pandémiu koróny, všetci sa chceme čo najskôr vrátiť do bežného života. To však zásadne závisí od toho, či dokážeme v budúcnosti dokázať súčasný korona test alebo očkovanie.
Predpokladom pre cezhraničné cestovanie musí byť dôkaz o očkovaní proti koronavírusu, požaduje partner ID2020 Bill Gates 24. marca 2020 v rozhovore pre online médium TED Conferences. A doklad o očkovaní musí byť spoľahlivý, aby neboli zbytočne ohrozené ľudské životy. Žiadny papier, ktorý by ste mohli stratiť alebo sfalšovať; Nie, digitálny dôkaz o očkovaní na biometrickom základe: kamera na hraničných úradoch alebo pri vstupe na futbalový štadión vidí, či som bol zaočkovaný, pohľadom na moju tvár.
Dakota Gruenerová dúfa, že pandémia stratí toľko zo svojej hrôzy. A očkovanie proti koronavírusu otvára jedinečnú príležitosť vstúpiť do digitálnej identity pre miliardy ľudí.
Pojmy sú v rozpore s platnými právnymi predpismi
Krásny nový svet. Cestujeme pohodlnejšie. Tí, ktorí boli predtým vylúčení, majú prístup k základným sociálnym službám. Úrady potrebujú menej papiera, času a bezpečnostného personálu. Ale čo druhá strana mince? Aký vplyv by mala nadnárodná digitálna identita na ochranu našich osobných údajov? Do akej miery by to umožnilo prísnejšiu kontrolu a monitorovanie?
Pozorný pohľad odhalí, čo je znepokojujúce zo siedmich rôznych aspektov:
Po prvé: Podľa všeobecného nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov môžu byť osobné údaje zhromažďované a spracovávané len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu – a len na presne špecifikované účely. Zhromažďovanie a uchovávanie údajov na všeobecné administratívne účely plánované aktérmi ID2020 a podporované Komisiou EÚ je diametrálne odlišné od tohto nariadenia.
Po druhé: Podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov musia byť uložené osobné údaje vymazané, len čo prestane platiť konkrétny účel, na ktorý boli zhromaždené, alebo ak dotknuté osoby odvolajú svoj dobrovoľný súhlas s uchovávaním. Neodstraňujte to však na blockchaine – zdôrazňuje Dirk Fox, majiteľ IT bezpečnostnej spoločnosti v Karlsruhe. „Blockchain je vo svojej podstate digitálny výpis z účtu a rovnako ako výpisy z účtu, zostatok na účte nevyplýva z jednotlivých záznamov, ale zo súčtu záznamov na účte,“ vysvetľuje. „V momente, keď odstránia obsah, podpisové mechanizmy, ktoré spájajú prvky dohromady a dokazujú, že záznamy sú pravé, už nefungujú. Je to podobné ako vytrhnutie bankového výpisu zo zbierky bankových výpisov. Áno,
Po tretie: Podľa všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov je za správne nakladanie s osobnými údajmi zodpovedný zodpovedný orgán. Takáto zodpovedná autorita však pri spracúvaní údajov na báze blockchainu neexistuje – iba automatizmus, ktorý sa po spustení spustí, a ktorý nemôže kontrolovať žiadny individuálny orgán.
Po štvrté: Biometrické údaje generované pri vytváraní digitálnych identít sa používajú ako surovina na použitie a ďalší vývoj systémov rozpoznávania tváre. Takéto sledovacie systémy sú už súčasťou každodenného života v čínskych mestách a čoskoro to bude aj prípad Veľkej Británie. Nemecké ministerstvo vnútra s ním experimentuje na berlínskych železničných staniciach. Ani v jednom zo spomínaných prípadov však nie je nič známe o súhlase dotknutých osôb, ktorý stanovuje napríklad všeobecné nariadenie EÚ o ochrane osobných údajov.
V roku 2017 sa na železničnej stanici Südkreuz v Berlíne uskutočnil pilotný projekt automatizovaného video sledovania s inteligentným softvérom.
Po piate: Koncept digitálnej identity z ID2020 stanovuje, že vždy zverejňujeme len tie informácie, ktoré chceme zverejniť na vyžiadanie inštancií. To je nereálne, hovorí Tom Fisher, aktivista na ochranu údajov z Privacy International v Londýne: „Schopnosť selektívne zverejňovať informácie o nás znie dobre – teoreticky.“ Avšak nerovnováha síl pri takmer každej kontrole identity je úplne ignorovaná. "Ak môj zamestnávateľ chce odo mňa, pohraničníka alebo prenajímateľa doklad - potom môžem len ťažko povedať nie."
Hrozí svojvôľa a zneužitie
Po šieste: Aby sa predišlo svojvôli zo strany spoločností a orgánov na celom svete pri zaobchádzaní s nadnárodnými digitálnymi identitami, mali by existovať jasné pravidlá. Každý orgán by mal vedieť, čo smie žiadať. Odpovede možno budú musieť byť dokonca automatizované, aby respondenti neprezradili príliš veľa, či už náhodou alebo pod tlakom. „Ilúzia“ hovorí expert na bezpečnosť IT Dirk Fox. Záujmy a moc vlád, ktoré musia súhlasiť s takýmito pravidlami, sú príliš odlišné. Väčšina vlád túžila po údajoch a považovala súkromie za obťažujúce.
V skutočnosti bude trh – teda potreby firiem, organizácií OSN, vlád a spotrebiteľov – formovať pravidlá nadnárodnej digitálnej identity. „Zažijeme a v súčasnosti zažívame, že v podstate neexistujú žiadne vecné diskusie o zmysle a nezmyselnosti takýchto mechanizmov, ktoré sa jednoducho dejú,“ hovorí Fox. „To je vlastne to, z čoho ma bolí hlava, že normatívna sila faktov takpovediac zasiahne to, že v určitom momente sa zavedú určité normy, zavedú sa určité postupy, ktoré sa potom jednoducho stanú skutočnosťou, ktorú ako spotrebiteľ už nemôžete ignorovať bez toho, aby ste sa vylúčili z určitých služieb.“
Po siedme a naposledy: Blockchain s našou digitálnou identitou bude v bezpečí pred hackermi, sľubujú iniciátori. A žiadna vláda tiež nebude môcť vysať naše dáta zadnými dverami. „Druhá ilúzia“ hovorí Dirk Fox: Digitálna identita by mala zbierať údaje o našich životoch v priebehu desaťročí. Ale kto už pozná techniky hackovania roku 2034 alebo dokonca 2054? A – bez ohľadu na to, či ide o blockchain alebo zverejnený zdrojový kód: „Každý IT systém môže obsahovať zadné vrátka. V momente, keď sú dáta niekde in, dáta sa môžu dostať aj von. Celkom banálne. A vo všetkých priemyselných krajinách máme veľmi, veľmi jasný trend, že spravodajské služby čoraz viac organizujú prístupové práva do týchto systémov zodpovedajúcimi zákonmi – Američania sú v čele so zákonom CLOUD, ktorý im dokonca umožňuje
zlý nový svet
Napriek zničujúcej rovnováhe, pokiaľ ide o ľudské práva a zákony o ochrane údajov, veľký projekt nadnárodnej digitálnej identity napreduje. Vyhliadky vlád, spoločností a medzinárodných organizácií na zefektívnenie svojej práce – na úkor ochrany údajov a slobody – sú príliš lákavé.
Dirk Fox vysvetľuje, že koncept nadnárodnej digitálnej identity optimalizuje čoraz hustejšiu sieť komerčného a štátneho dohľadu v mene digitálneho pokroku. Sieť, ktorú sme sami zaneprázdnení pletením posielaním nespočetných gigabajtov osobných údajov najrôznejším spoločnostiam – cez smartfón a fitness tracker, cez čiernu skrinku v aute a Amazon’s Alexa.
„Tieto dátumy sú spojené s časovými bodmi. To znamená, že takmer všetko naše každodenné správanie by sa teraz dalo vysledovať z týchto stôp, ktoré po sebe zanechávame, ak by mal niekto prístup ku všetkým týmto údajom. Každý jeden krok, každý pohyb.“ Naše auto zaznamenáva, ako nahlas sme zapli rádio, kde a kedy sme zapli ukazovateľ. "To by mohlo súvisieť s prepínaním semaforov." To znamená, že tieto informácie možno poskladať tak, aby vytvorili celkový obraz o tom, čo každý deň robíme a čo nerobíme.“
Rozpoznávanie tvárí pomocou kamier v Číne, ktoré má odradiť chodcov od ilegálneho prechodu cez ulicu na červenú.
Virtuálna prehliadka domu bez udania dôvodu
A informácie končia na serveroch bezpečnostných agentúr čoraz rýchlejšie: Spojené štáty americké využívajú to, čo Google, Apple a Facebook zhromažďujú. Európska komisia tvrdohlavo bojuje za uchovávanie údajov a teraz chce zaviazať prevádzkovateľov sociálnych platforiem, aby hľadali aj v šifrovaných správach stopy po zneužívaní detí. Vďaka tomu je možné hľadať prakticky čokoľvek, virtuálne domové hľadanie bez akéhokoľvek dôvodu pre každodenný život.
Viaceré krajiny EÚ teraz umožňujú lepší dohľad prostredníctvom vlastných projektov digitálnej identity. Napríklad Francúzsko má v úmysle v blízkej budúcnosti biometricky registrovať svojich občanov. Ak sa zúčastníte, môžete sa potom na svojom smartfóne starať o takmer všetky oficiálne záležitosti. Tí, ktorí odmietnu, budú naďalej stáť v radoch na oficiálnych chodbách.
„Nemecká vláda vedie najmä dva projekty: Na jednej strane by občania mali dostať elektronický spis pacienta, aby dostali optimálnu zdravotnú starostlivosť. Obsahuje všetky zdravotné údaje až po psychiatrickú diagnózu a je uložený na serveroch súkromnej spoločnosti. Po druhé, plánuje sa premena DIČ každého občana na komplexné rodné číslo. Štát potom môže stlačením tlačidla získať mnohostranný obraz tohto občana. Federálni a štátni úradníci pre ochranu údajov majú tiež ústavné obavy týkajúce sa oboch projektov.
"Už to nemá nič spoločné s demokraciou"
Bezpečnostný expert Dirk Fox si predstavuje možno pomerne blízku budúcnosť, keď budú mať operátori digitálnej identity v rukách dostatok nástrojov na komplexné monitorovanie nás všetkých. A potom, ako vo filme „Správa o menšinách“, by do hry vstúpili algoritmy, ktoré systematicky diagnostikujú naše správanie a odvodzujú z neho predpovede. „Predstavte si, že zrazu meriate, ako dlho sa človek pozerá na malé dieťa. Ak prekročí určitú hranicu, zrazu je z neho pedofil.“ Nebezpečenstvo je neuveriteľne veľké, že takéto čísla sa používajú ako dôkazy na hodnotenie ľudí a potom na predpovede o ich správaní. „Tým okrádame našu spoločnosť, náš svet, o veľmi dôležitý prvok, a to o slobodný rozvoj vlastnej osobnosti.
Krajina, v ktorej demokracia existuje len na papieri, hovorí Norbert Häring – redaktor novín „Handelsblatt“, ktorý ako aktivista v oblasti ochrany údajov tiež bojuje za právo na hotovosť. Ak sa napríklad politikovi stane nepohodlný, môžu sa kedykoľvek vyhrabať trápne údaje, pomocou ktorých by sa na neho vyvíjal tlak. „To už potom nemá nič spoločné s demokraciou, pretože títo ľudia, ak sú politici, už nemôžu konať podľa toho, čo chcú ich voliči, musia konať podľa toho, čo chcú ľudia, ktorých kedykoľvek zničia, pretože všetci poznajú svoje slabosti."
Zvyšujúci sa digitálny dohľad evidentne ohrozuje našu demokraciu oveľa viac ako napríklad sčítanie ľudu v roku 1983. Vtedy však strach o osobné údaje viedol k najväčším demonštráciám v histórii Spolkovej republiky. Dnes starosť o vlastné údaje vyláka spoza sporáka takmer len osamelých bojovníkov.
Prečo neexistuje masové hnutie za súkromie? Expert na IT bezpečnosť Dirk Fox uvádza ako príčinu sociálno-psychologickú zmes: Po prvé, je tu rozpor, že máme tendenciu neprezrádzať nič o sebe, ale chceme vedieť čo najviac o druhých. „Čím menej vieme o inom človeku, tým horšie pre nás, pretože presne nevieme, či sa teraz správame správne; tým lepšie pre toho druhého, pretože si zachováva možnosti rozvoja. Teraz to, samozrejme, platí aj naopak: nie každý slobodný vývoj človeka je pozitívny pre ostatných ľudí v jeho okolí.“ Samozrejme, sú ľudia, ktorí druhým škodia.
Demonštrácia proti sčítania ľudu v Berlíne, 1987.
Zvláštne sčítanie aj majetku na Slovensku predsa tiež bolo len pred nedávnom. Samozrejme, že ľudia to všetko majú s prepáčením . ...... . Ani sa im nedivím, keď čakajú na inštrukcie od svojím falošných mecenášov z opozície.
„Keďže tomu chceme zabrániť alebo obmedziť, my ľudia sa zároveň snažíme získať čo najviac informácií, aby sme ich vedeli identifikovať, mohli trestať, sledovať atď. .“ To znamená: „Identifikácia a anonymita sú antagonisti, ktorých obaja chceme mať. My sami chceme anonymitu, chceme identifikáciu od ostatných.“
Monitorovať, hlásiť, vypovedať
Na tomto pozadí sa vyvinula kultúra sledovania: Mnoho ľudí sleduje svoje deti pomocou GPS, ovládajú svoje smartfóny a používajú špionážnu bábiku Hello Barbie na objavovanie malých tajomstiev detí. Štvrtina Nemcov je podľa prieskumov za to, aby čierna skrinka v aute hlásila porušenie rýchlosti priamo polícii. A mor korónových informátorov zúri všade.
Odborníci vidia druhý faktor nízkej miery odhodlania ľudí chrániť svoje údaje v takzvanom paradoxe súkromia: Hoci je pre nás naše súkromie dôležité, dobrovoľne zverejňujeme tie najintímnejšie informácie – ako platbu za výhody a vymoženosti v každodennom online živote. . Nemáme pocit, že v konečnom dôsledku platíme vysokú cenu, pretože to v súčasnosti nespôsobuje žiadnu bolesť.
Po tretie, vnímali sme Janusovu tvár digitalizácie – zjavný prínos na jednej strane, hrozbu na strane druhej – ako mimoriadne zložitú a mätúcu, vysvetľuje Norbert Häring. „Pokiaľ ide o sčítanie ľudu, bolo to jednoduché. Dalo by sa povedať: sčítanie áno alebo nie.“ Dnes je to také zložité. „Ľudia chcú protestovať, ale existuje toľko tisíc koncov, ktorých sa musíte dotknúť. Je to taká malá časť sledovania, ktorá spája taký úplný dohľad, že v skutočnosti musíte povedať: Chceme vypnúť internet alebo niečo, o čo nikto nemôže požiadať, ak chcete, aby to nejako skončilo." Preto sa tak málo deje. z hľadiska odporu.
Posledná inštancia Európskeho súdneho dvora
Napriek tomu všetkému sa dnes stále nájdu optimisti, ktorí – napriek neodolateľnému triumfu digitálnej administratívy a nadnárodnej digitálnej identity – považujú úplný dohľad za nevyhnutný. Dirk Fox je tiež presvedčený, že zákony a súdy na ochranu údajov môžu stále zastaviť úplný dohľad. A vlastne až na jeseň 2020 Európsky súdny dvor opäť vyhlásil uchovávanie údajov vo viacerých členských štátoch za neprípustné a posilnil tak princíp vymazania údajov.
„Ak chceme súkromie, ak chceme aspoň čiastočne zachovať ochranu údajov v čoraz viac digitalizovanom a protokolovanom svete, potom je vymazanie najdôležitejším nástrojom ochrany údajov, aký si možno predstaviť. Pretože na minulosť treba v určitom momente zabudnúť. To znamená: Ak sa údaje uchovávajú len tak dlho, ako je to potrebné, a potom sa musia okamžite vymazať, ako to stanovuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov a predtým aj federálny zákon o ochrane údajov, tieto údaje musia znova zmiznúť .“
Peder Iblher, konzultant pre digitálne základné práva v Nadácii Giordana Bruna v Berlíne, vedie blog o digitálnych ľudských právach. Stále viac ľudí pociťuje tlak komerčného a štátneho dozoru ako dusivý, hovorí Iblher a vzhľadom na to vkladá nádej do princípu. Dúfa, že nebudeme námesační do dozornej spoločnosti. Dúfa, že sa zobudíme, keď sa chystáme pustiť do vysoko nebezpečnej nadnárodnej digitálnej identity.
„Možno máte pocit, že je už neskoro.“ Ale najmä v Európe sa rozvíja povedomie, že ľudia nechcú túto totalitu, túto dátovú totalitu a že chcú trvať na samourčenom princípe. Potrebujeme tlak spoločnosti, aby sme týmto požiadavkám vytvorili priestor. Pretože ak nepríde, potom medzi nami a čínskymi podmienkami nič nie je.“
ID2020
ID2020 je mimovládna organizácia ( 501(c)(3) ), ktorá obhajuje digitálnu identifikáciu pre miliardu ľudí bez dokladov na celom svete a nedostatočne obsluhované skupiny, ako sú utečenci . Dakota Gruener je výkonnou riaditeľkou ID2020.
História
V máji 2016 sa v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku na úvodnom samite ID2020 stretlo viac ako 400 ľudí, aby diskutovali o tom, ako poskytnúť digitálnu identitu všetkým, čo je definovaný cieľ trvalo udržateľného rozvoja vrátane 1,5 miliardy ľudí žijúcich bez akejkoľvek formy uznanej identifikácie. [1] Odborníci na blockchain a inú kryptografickú technológiu sa spojili so zástupcami orgánov pre technické normy, aby zistili, ako by technológie a ďalšie odborné znalosti zo súkromného sektora mohli dosiahnuť tento cieľ.
Samit v roku 2018 sa konal v septembri 2018 a zameral sa na definovanie toho, čo predstavuje „dobrý“ digitálny identifikátor. Sponzormi podujatia boli Úrad OSN pre informačné komunikačné technológie (OICT), Agentúra OSN pre utečencov , Medzinárodná telekomunikačná únia a Generálny konzulát Dánska v New Yorku .
V roku 2019 ID2020 spustil nový program digitálnej identity v spolupráci s vládou Bangladéša a Globálnou alianciou pre vakcíny a imunizáciu
ID2020 je verejno-súkromné konzorcium, ktoré slúži na dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 , ktorého cieľom je poskytnúť právnu identitu všetkým ľuďom vrátane najzraniteľnejších skupín obyvateľstva na svete.
ID2020 zverejnilo desaťbodové vyhlásenie o poslaní, ktoré obsahuje: „Sme presvedčení, že jednotlivci musia mať kontrolu nad svojimi vlastnými digitálnymi identitami vrátane toho, ako sa zhromažďujú, používajú a zdieľajú osobné údaje.“
Medzi organizácie, ktoré sa v súčasnosti alebo v minulosti zúčastňujú iniciatívy ID2020, patria:
- Accenture, Avanade, Care, International, City of Austin, Texas, Cisco Systems,, Facebook, FHI 360, Gavi, the Vaccine Alliance, Grameen Foundation, Hyperledger
- IDEO, Kiva, Mastercard, Mercy Corps, Microsoft, National Cybersecurity Center, Okta, Privacy Commissioner for Bermuda, PricewaterhouseCoopers
- Rockefeller Foundation, Simprints, United Nations International Computing Centre, University of California, Berkeley
Ciele trvalo udržateľného rozvoja
Ciele trvalo udržateľného rozvoja ( SDG ) alebo globálne ciele sú súborom 17 vzájomne prepojených globálnych cieľov, ktoré majú byť „spoločným plánom mieru a prosperity pre ľudí a planétu teraz aj do budúcnosti“. [1] [2] Ciele udržateľného rozvoja boli stanovené v roku 2015 Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov (VZ OSN) a majú byť dosiahnuté do roku 2030. Sú zahrnuté v rezolúcii VZ OSN nazvanej Agenda 2030 alebo ako sa hovorovo hovorí známy ako Agenda 2030 . SDGs boli vypracované v rozvojovej agende po roku 2015 ako budúci globálny rozvojový rámec, ktorý má nahradiť Miléniové rozvojové ciele , ktoré boli ukončené v roku 2015. SDGs zdôrazňujú vzájomne prepojené environmentálne, sociálne a ekonomické aspekty trvalo udržateľného rozvoja tým, že udržateľnosť kladie do ich centra pozornosti.
17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja sú: Žiadna chudoba , nulový hlad , dobré zdravie a blahobyt , kvalitné vzdelanie , rodová rovnosť , čistá voda a hygiena , cenovo dostupná a čistá energia , dôstojná práca a hospodársky rast , priemysel, inovácie a infraštruktúra , znížená nerovnosť , udržateľnosť Mestá a komunity , Zodpovedná spotreba a výroba , Klimatické opatrenia , Život pod vodou , Život na zemi , Mier, spravodlivosť a silné inštitúcie ,Partnerstvá pre ciele . Hoci sú ciele široké a vzájomne závislé, o dva roky neskôr (6. júla 2017) boli ciele trvalo udržateľného rozvoja vďaka rezolúcii OSN prijatej Valným zhromaždením „akčnejšie“ .
Oz Dôstojnosť Slovenska ľudí spája a nie rozdeľuje
Na rozdiel od mnohých iných nemá Oz Dôstojnosť Slovenska žiadnych akcionárov ani miliardárskeho vlastníka. Len odhodlanie a vášeň poskytovať nielen vysoko účinné globálne spravodajstvo, vždy bez komerčného alebo politického vplyvu. Takéto podávanie správ je životne dôležité pre demokraciu, spravodlivosť a požiadavku na lepšie od mocných.
A to všetko poskytujeme zadarmo, aby si to mohol prečítať každý. Robíme to preto, lebo veríme v informačnú rovnosť. Väčšie množstvo ľudí môže sledovať globálne udalosti, ktoré formujú náš svet, pochopiť ich vplyv na ľudí a komunity a inšpirovať sa k zmysluplným krokom. Milióny ľudí môžu ťažiť z otvoreného prístupu ku kvalitným a pravdivým správam bez ohľadu na ich schopnosť zaplatiť za ne.
Podporte Referendum proti očkovaniu, proti digitálnym očkovacím preukazom, proti ratifikácii pandemickej zmluvy s WHO, vo všetkých bodoch sa vy už rozhodnete v referende, že či chcete aj výstup z EÚ, z NATO a vyhlásiť SR za neutrálny štát : TU Klikni - Stiahni, podpíš, odošli. Vieme prečo to robíme. Vieme čo schválili v Bruseli. Vieme čo je tá pandemická zmluva s WHO a ďalšie veci, o ktorých informujeme iba jediní z celého Slovenska! Vieme kto všetko o tom vedel a vie..... .
Spracoval: OZ Dôstojnosť Slovensko Všetky práva vyhradené!!
Neziskový sektor: SLSP
Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska
SK28 0900 0000 0051 7971 8989
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.
