V tomto článku si trochu viac rozoberieme novú a starú azylovú politiku, o ktorej sa dnes tvrdí, že za to nemôže EÚ, žiadne minulé vlády, ale iba tú súčasná. Je to naozaj tak ako sa to dnes prezentuje? Upozorňujeme, že ani tejto vlády a rôznych politikov či minulých, či súčasných, alebo novodobých, ktorý boli v rôznych politických stranách až po súčasnosť, a ani žiadnych asistentov europoslancov a podobne sa nezastávame. Posledné dni prebehla debata, že táto vláda schválila prílev azylantov. (s touto politikov nemôžeme súhlasiť, ako väčšina obyvateľov SR!)

Lenže čo je na tom tak zaujímavé? Že vykrikujú práve tí, čo to spôsobili? V skratke povedané, že všetci sú vinní, všetci v tom idú spoločne bez rozdielu, pretože súčasné zloženie parlamentu bolo aj v rokoch 2016, 2017, 2018 a atď, akurát dnes tam chýba strana SNS, Most-Híd.... .  A práve o tom sa nesmú dozvedieť voliči takzvaných pronárodných strán a hnutí. 

Z rokovania vlády: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27750/1 V dokumentoch je zaujímavý bod: Pravidlá prekračovania hraníc a podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na územie SR ako členského štátu EÚ sa riadia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje Kódex Spoločenstva Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) v platnom znení. Tu je priami link v plnom znení: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32016R0399&from=sk To je jeden taký malý postreh z rokovania vlády.

Podporte Referendum proti očkovaniu, proti digitálnym očkovacím preukazom, proti ratifikácii pandemickej zmluvy s WHO, vo všetkých bodoch sa vy už rozhodnete v referende, že či chcete aj výstup z EÚ, z NATO a vyhlásiť SR za neutrálny štát : TU Klikni - Stiahni, podpíš, odošli, alebo dole pod článkom. Vieme prečo to robíme. Vieme čo schválili v Bruseli. Vieme čo je tá pandemická zmluva s WHO a ďalšie veci, o ktorých informujeme iba jediní z celého Slovenska! Vieme kto všetko o tom vedel a vie - budete veľmi prekvapení!! A toho sa veľmi boja, že sa o tom verejnosť dozvie!! A sa aj dozvie veľmi rýchlo!!

Podporte nás. Ďakujeme

Neziskový sektor: SLSP Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska SK28 0900 0000 0051 7971 8989

Teraz poďme si to celkovo zhrnúť, že ako to všetko začalo, kto je za to zodpovedný až po súčasnosť. (odporúčam si čítať a sledovať roky prijatia, Lisabonská zmluva, kliknúť na modré označené texty)

Prv začneme: Európsky parlament, Informačné listy o Európskej únii

Azylová politika

Právny základ

• Článok 67 ods. 2, články 78 a 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
• Článok 18 Charty základných práv EÚ.

Cieľom EÚ je vypracovať spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

Dosiahnuté výsledky

A. Prínosy Amsterdamskej zmluvy a Zmluvy z Nice

Amsterdamskou zmluvou sa v roku 1999 udelili inštitúciám EÚ nové právomoci na tvorbu právnych predpisov v oblasti azylu podľa osobitného inštitucionálneho mechanizmu: päťročné prechodné obdobie so spoločným právom iniciatívy medzi Komisiou a členskými štátmi a jednomyseľné rozhodovanie Rady po porade s Parlamentom; SDEÚ tiež získal právomoc v osobitných prípadoch. V Amsterdamskej zmluve je tiež ustanovené, že po ukončení tejto počiatočnej päťročnej etapy by Rada mohla rozhodnúť o uplatnení bežného spolurozhodovacieho postupu a že Rada by odteraz mala preto prijímať svoje rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou. Rada prijala rozhodnutie v tomto zmysle koncom roka 2004 a spolurozhodovací postup (teraz známy pod pomenovaním riadny postup) sa uplatňuje od roku 2005.

V novembri 2004 sa v Haagskom programe požadovalo prijatie nástrojov a opatrení druhej etapy do konca roku 2010, pričom sa zdôrazňoval cieľ EÚ ísť nad rámec minimálnych noriem a vypracovať jednotný azylový systém zahŕňajúci spoločné záruky a jednotné postavenie pre tých, ktorým bola priznaná ochrana. V Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle z roku 2008 sa tento termín odložil na rok 2012.

B. Lisabonská zmluva

U tohto sa na chvíľu pozastavíme. Toto je priamy dôkaz toho, že tí čo prijali, schválili túto zvrátenú dohodu, sú vinní. Vedeli, že čo prijímajú. Odporúčam otvoriť si tento článok s dôkazmi, že kto to schválil Lisabonskú zmluvu, a kto bol vo vláde v roku 2008- Tu klikni.

Lisabonskou zmluvou, ktorá nadobudla platnosť v decembri 2009, sa zmenila situácia tým, že opatrenia v oblasti azylu sa menia z ustanovovania minimálnych noriem na vytváranie spoločného systému s jednotným štatútom a postupmi.

Tento spoločný systém musí obsahovať:

• jednotný štatút azylu,
• jednotný štatút doplnkovej ochrany,
• spoločný systém dočasnej ochrany,
• spoločné postupy udeľovania a odnímania jednotného štatútu azylu alebo doplnkovej ochrany,
• kritériá a mechanizmy na rozhodovanie o tom, ktorý členský štát je príslušný posúdiť žiadosť o azyl,
• normy týkajúce sa podmienok prijímania žiadateľov o azyl,
• partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami.

Od prijatia Lisabonskej zmluvy sa v článku 80 ZFEÚ výslovne stanovuje zásada solidarity a spravodlivého rozdeľovania zodpovednosti vrátane všetkých finančných záťaží medzi členskými štátmi. Kroky EÚ v oblasti azylu by mali v prípade potreby obsahovať vhodné opatrenia na zabezpečenie uplatňovania tejto zásady. V zmluve sa takisto výrazne zmenil rozhodovací postup v oblasti azylu, a to tak, že postup spolurozhodovania sa stal štandardným postupom. Okrem toho sa výrazne zlepšila súdna kontrola vykonávaná SDEÚ. Prejudiciálne otázky odteraz môže riešiť akýkoľvek súd v jednom z členských štátov, a nielen národné súdy rozhodujúce v poslednom stupni ako doteraz. To SDEÚ umožnilo výraznejší rozvoj judikatúry v oblasti azylu.

V Štokholmskom programe prijatom Európskou radou 10. decembra 2009 na obdobie 2010 – 2014 sa potvrdil „záväzok vytvoriť spoločný priestor ochrany a solidarity vychádzajúci zo spoločného konania o azyle a jednotného postavenia pre všetky osoby, ktorým sa udelila medzinárodná ochrana“. Zdôraznila sa v ňom najmä potreba podporovať skutočnú solidaritu s členskými štátmi, ktoré čelia osobitným tlakom, a dôležitá úloha, ktorú by mal zohrávať nový Európsky podporný úrad pre azyl (EASO).

Napriek tomu, že Komisia predložila svoje návrhy pre druhú etapu CEAS už v rokoch 2008 – 2009 rokovania napredovali pomaly. Následne bola po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy prijatá druhá fáza CEAS, pričom sa zmenilo zameranie z minimálnych noriem na spoločný azylový postup na základe jednotného štatútu ochrany.

C. Hlavné existujúce právne nástroje a súčasné reformné snahy

S výnimkou prepracovaného znenia smernice o oprávnení, ktorá nadobudla účinnosť v januári 2012, ostatné prepracované legislatívne akty nadobudli účinnosť až v júli 2013 (nariadenie Eurodac, nariadenie Dublin III, smernica o podmienkach prijímania a smernica o konaní o azyle), čo znamenalo, že ich oneskorená transpozícia v polovici júla 2015 pripadla na vrchol migračnej krízy. V júni 2014 Európska rada vymedzila strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosť (pozri článok 68 ZFEÚ) na nadchádzajúce roky na základe oznámenia Komisie z marca 2014, pričom vychádzala z pokroku, ktorý sa dosiahol v Štokholmskom programe. V týchto usmerneniach sa zdôrazňuje, že úplná transpozícia a účinné vykonávanie CEAS je absolútnou prioritou.

Vzhľadom na migračný tlak od roku 2014 Komisia vydala v máji 2015 Európsku migračnú agendu (4.2.3), v ktorej navrhuje niekoľko opatrení na riešenie tohto tlaku, a to vrátane prístupu založeného na hotspotoch – spoločne uplatňovaného úradom EASO, Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (bývalá agentúra Frontex) a Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) –, ktorý zahŕňa prácu v teréne s členskými štátmi prvého kontaktu s cieľom rýchlej identifikácie a registrácie prichádzajúcich migrantov a odoberania ich odtlačkov prstov. Prístup založený na hotspotoch bol tiež určený na to, aby prispel k vykonávaniu mechanizmov núdzového premiestnenia v prípade 160 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Komisia navrhla mechanizmy na pomoc Taliansku a Grécku a Rada ich prijala 14. a 22. septembra 2015 po konzultácii s Parlamentom. Rozhodnutie Rady bolo neskôr podporené rozsudkom SDEÚ zo 6. septembra 2017. Premiestnenie je mienené ako mechanizmus na uplatňovanie zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti stanovený v článku 80 ZFEÚ. Miery premiestnenia však boli nižšie, ako sa očakávalo, a premiestňovania sa uplatňujú len pomaly.

Európska migračná agenda stanovuje aj ďalšie kroky smerom k reforme CEAS, ktoré boli predstavené v dvoch balíkoch legislatívnych návrhov v máji a júli 2016 a Parlament a Rada o nich rokovali počas celého legislatívneho obdobia končiaceho v máji 2019. Neboli však prijaté žiadne legislatívne akty, pretože spisy boli zablokované v Rade alebo preto, že určité spisy boli pozastavené z dôvodu blokovania súvisiacich spisov. Tento súbor legislatívnych iniciatív je určený na zlepšenie okrem iného CEAS prostredníctvom priamo uplatniteľných nariadení namiesto smerníc (s výnimkou prijímacích podmienok, ktoré by zostali v pôsobnosti smernice a stále by ju bolo treba implementovať do vnútroštátnych právnych predpisov). Súbor zahŕňa:

• opatrenia na zjednodušenie, ujasnenie a skrátenie konaní o azyle, zabezpečenie spoločných záruk pre žiadateľov o azyl a zabezpečenie prísnejších pravidiel boja proti zneužívaniu vrátane spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu, ktorý pôvodne navrhnutý ako samostatné nariadenie. 25. apríla 2018 Výbor Parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) prijal správu,
• spresnenie, kto môže žiadať o medzinárodnú ochranu (pozri navrhovanú smernicu o oprávnení), s cieľom dosiahnuť väčšiu konvergenciu miery uznávania žiadostí o azyl a foriem ochrany vrátane prísnejších sankčných ustanovení sekundárnych pohybov žiadateľov a povinného preskúmania postavenia aj pre osoby uznané za utečencov. Výbor LIBE prijal svoju správu 15. júna 2017,
• smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie smernice o podmienkach prijímania) a ktorou sa nahradila smernica Rady 2003/9/EC o minimálnych ustanoveniach pre prijímanie žiadateľov o azyl z prvej fázy. Cieľom prepracovaného znenia smernice je zabezpečiť dôstojné a harmonizovanejšie normy pre podmienky prijímania, ako je prístup k bývaniu, potrave, oblečeniu, zdravotnej starostlivosti (vrátane lekárskej a psychologickej starostlivosti), vzdelávaniu pre maloleté osoby a za určitých podmienok k zamestnaniu. Komisia predložila 13. júla 2016 legislatívny návrh reformy prepracovaného znenia smernice o podmienkach prijímania. Výbor LIBE prijal 25. apríla 2017 správu o legislatívnom návrhu Komisie,
• Reformu dublinského nariadenia, v ktorom sa stanovujú kritériá na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu (v zásade prvá krajina vstupu). Návrh zachováva súčasné kritériá dublinského systému a dopĺňa ich o nápravný alokačný mechanizmus, aby členské štáty neboli vystavené neprimeranému tlaku. Výbor LIBE prijal svoju správu 19. októbra 2017,
• revíziu databázy odtlačkov prstov žiadateľov o azyl Eurodac s cieľom rozšíriť ju o osobné údaje o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí nepodali žiadosť o medzinárodnú ochranu, boli však identifikovaní, že sa neoprávnene zdržiavajú v EÚ, a umožniť orgánom presadzovania práva prístup do databázy a odber odtlačkov prstov detí vo veku od šiestich rokov s cieľom uľahčiť sledovanie a zlúčenie rodiny. Výbor LIBE prijal svoju správu 30. mája 2017,
• transformáciu EASO z podpornej agentúry EÚ na plnohodnotnú Agentúru EÚ pre azyl (EUAA), ktorá bude zodpovedná za uľahčenie fungovania CEAS, za zabezpečenie zbližovania pri posudzovaní žiadostí o azyl v rámci EÚ a monitorovanie operačného a technického uplatňovania práva EÚ, ako aj pomoci členským štátom s odbornou prípravou národných expertov. Parlament prijal svoju správu k návrhu 8. decembra 2016 a v polovici júna 2017 sa dosiahla široká predbežná dohoda s Radou. Hoci bola predbežná dohoda z júna 2017 stále pozastavená, Komisia prijala 12. septembra 2018 zmenený návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre azyl, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 439/2010. Návrh objasňuje určité operačné úlohy EUAA a jeho cieľom je zosúladiť niektoré ustanovenia predbežnej dohody o EUAA s novým návrhom nariadenia o Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž – Frontex (súčasne navrhnutá v septembri 2018) a ďalej posilňovať spoluprácu medzi týmito dvoma agentúrami. Výbor LIBE pôvodne zamietol zmenený návrh 10. decembra 2018. V júni 2021 však Rada a Parlament dosiahli novú predbežnú dohodu o nariadení o EUAA na základe predchádzajúcej dohody z roku 2017, hoci uplatňovanie niektorých ustanovení nariadenia (najmä tých, ktoré sa týkajú nových monitorovacích funkcií udelených agentúre) sa odloží na neskorší dátum,
• rámec Únie pre presídľovanie, ktorý by stanovoval spoločné pravidlá EÚ týkajúce sa prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, vrátane finančnej podpory úsilia členských štátov v oblasti presídľovania, čím by dopĺňal súčasné ad hoc multilaterálne a vnútroštátne programy presídľovania. Výbor LIBE prijal svoju správu o návrhu 12. októbra 2017. Predbežná dohoda o hlavných aspektoch nariadenia sa medzi Parlamentom a Radou dosiahla 13. júna 2018. Keďže ju však Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov pri Európskej únii formálne neschválil, rokovania na technickej úrovni pokračovali a Parlament neskôr neformálne uviedol, že v zásade stojí za predbežnou dohodou dosiahnutou počas trialógu v júni 2018. Rada sa týmto legislatívnym spisom naďalej zaoberá, pričom k nemu pristupuje ako k balíku,
• smernicu Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (smernica o dočasnej ochrane) bola vytvorená ako rámec riadenia neočakávaného hromadného prílevu vysídlených osôb a poskytnutia okamžitej ochrany týmto osobám. Cieľom tejto smernice je znížiť rozdiely medzi politikami členských štátov v oblasti prijímania a zaobchádzania s vysídlenými osobami v situácii hromadného prílevu a tiež podporovať solidaritu medzi členskými štátmi. Táto smernica sa však napriek viacerým veľkým prílevom utečencov do EÚ od jej vzniku nikdy neuplatňovala v praxi, a to v dôsledku požiadavky jednomyseľnosti rozhodnutia v Rade, nejasnosti jej podmienok a napätia medzi členskými štátmi v Rade v otázke rozdelenia bremena.

Komisia v snahe opäť spustiť pozastavenú reformu CEAS predložila 23. septembra 2020 Nový pakt o migrácii a azyle "(tu klikni pre otvorenie článku)". Cieľom paktu je dosiahnuť novú rovnováhu medzi zodpovednosťou a solidaritou. Komisia navrhuje začleniť konanie o azyle do celkového riadenia migrácie a prepojiť ho s predbežnou kontrolou a návratom. Konkrétne navrhuje:

• nové konanie na hraniciach (prostredníctvom zmeny svojho návrhu nariadenia o konaní o azyle z roku 2016) na rýchle stanovenie postavenia migrantov pri príchode, ktoré je koncipované tak, aby fungovalo v súlade s konaním o návrate na hraniciach (zmenený návrh nariadenia o konaní o azyle), s cieľom rýchlo vracať neúspešných žiadateľov o azyl. V nadväznosti na posúdenie vykonávania na európskej úrovni prijal Parlament 10. februára 2021 uznesenie, v ktorom kritizoval uplatňovanie konania na hraniciach podľa článku 43 procedurálnej smernice z roku 2013,
• preverovanie pred vstupom, ktoré by sa malo uplatňovať na všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na vonkajších hraniciach, ale nespĺňajú podmienky pre vstup, alebo boli na vonkajších hraniciach vylodení po pátracej a záchrannej operácii (návrh nariadenia o preverovaní pred vstupom),
• spoločný rámec (prostredníctvom svojho návrhu nariadenia o riadení azylu a migrácie) s cieľom zabezpečiť, aby problém v podobe neoprávnených príchodov migrantov riešili všetky členské štáty, nie len niektoré. Komisia navrhuje niektoré nové ustanovenia, pokiaľ ide o určenie zodpovednosti za žiadosť o azyl, a nový mechanizmus solidarity zameraný na premiestnenie (konkrétne v súvislosti so značným podielom migrantov vylodených po pátracích a záchranných operáciách na mori) a sponzorstvo návratov. Preto stiahla svoj dublinský návrh z roku 2016, keďže jeho ustanovenia boli začlenené do nariadenia o riadení azylu a migrácie,
• nariadenie o krízových situáciách a prípadoch vyššej moci s cieľom riešiť mimoriadne situácie hromadného prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich neoprávnene, aby členské štáty mali flexibilitu reagovať v čase krízy, a zabezpečiť, aby bol systém solidarity, ktorý stanovuje nariadenie o riadení azylu a migrácie, prispôsobený krízovým obdobiam. Komisia preto stiahla svoj návrh týkajúci sa krízového mechanizmu premiestnenia z roku 2015 a má v úmysle zrušiť smernicu o dočasnej ochrane,
• zmenený návrh nariadenia o systéme Eurodac z roku 2016 predpokladá jeho transformáciu na databázu EÚ s cieľom podporiť spoločný rámec pre azyl, presídľovanie a neregulárnu migráciu vrátane politík návratu a zabezpečenie plnej interoperability s databázami riadenia hraníc.

E. Finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii pre azylové politiky

Hlavným nástrojom financovania v rozpočte EÚ v oblasti azylu je Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF). Prostriedky pridelené fondu AMIF počas predchádzajúceho dlhodobého rozpočtu EÚ (2014 – 2020), ktorý sa časovo prekrýval s migračnou krízou, sa zvýšili z 3,31 miliardy EUR na 6,6 miliardy EUR. V súčasnom dlhodobom rozpočte EÚ na obdobie 2021 – 2027 sa finančné prostriedky v rámci fondu AMIF opäť zvýšili na 9,9 miliardy EUR, aby sa okrem iného účinným a humánnym spôsobom riadila migrácia, azyl a integrácia, vrátane finančnej podpory členským štátom za solidaritu prejavenú prostredníctvom presídľovania a premiestňovania. Iné nástroje financovania z EÚ, ako je Európsky sociálny fond (2.3.2), Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (2.3.9) a Európsky fond regionálneho rozvoja (3.1.2), tiež prideľujú finančné prostriedky, najmä na podporu integrácie utečencov a migrantov, hoci podiel finančných prostriedkov, ktoré sú im pridelené, sa nezohľadňuje osobitne v rozpočtových riadkoch, a teda nie je jasný.

Podobne sa počiatočné príspevky pre úrad EASO (budúcu agentúru EUAA) v rokoch 2014 – 2020 zvýšili zo 109 miliónov EUR na 456 miliónov EUR. Aby bolo v budúcnosti možné poskytovať plnú operačnú podporu v oblasti konaní o azyle, nový viacročný finančný rámec (VFR) stanovuje na roky 2021 – 2027 rozpočet vo výške 1,22 miliardy EUR.

Mimo VFR, ale v rámci rozpočtu EÚ existujú trustové fondy pre vonkajšie opatrenia, ako sú:

• Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku (5 miliárd EUR na pôvodné päťročné obdobie) na pomoc krajinám v Afrike v oblasti riadenia migrácie a kontroly hraníc, ktorého mandát bol predĺžený do konca roka 2021,
• Regionálny trustový fond EÚ (ktorý od svojho vytvorenia v roku 2014 aktivoval 2,2 miliardy EUR) zriadený v reakcii na sýrsku krízu, ktorý bol tiež predĺžený do konca roka 2021 a v rámci VFR na roky 2021 – 2027 sa stal súčasťou reakcie EÚ na krízu v Sýrii, a
• nástroj pre utečencov v Turecku (3 miliardy EUR na roky 2016 – 2017 a 3 miliardy EUR na roky 2018 – 2019), pričom obe tranže sú plne zaviazané a zazmluvnené a takmer 4 miliardy EUR vyčlenené na projekty financované najneskôr do polovice roku 2025). EÚ sa v júli 2020 dohodla na rozšírení humanitárnej podpory v rámci nástroja o 485 miliónov EUR s cieľom umožniť predĺženie súčasných programov do konca roka 2021.

A napokon Európsky rozvojový fond, ktorý predtým netvoril súčasť rozpočtu EÚ, bol začlenený do VFR na roky 2021 – 2027 v rámci okruhu „Susedstvo a svet“ (98,4 miliardy EUR pre celý okruh). Zameriava sa na odstránenie chudoby a naplnenie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ale v posledných rokoch sa čoraz častejšie využíva na financovanie reakcie na migračné otázky.

Zdroj: https://www.europarl.europa.eu/

Prvý krok v postupnej implementácii Európskeho paktu o migrácii a azyle: modus operandi mechanizmu dobrovoľnej solidarity  Zverejnené 22. júna 2022

My, ministri zodpovední za otázky migrácie Belgicka, Bulharska, Cypru, Českej republiky, Nemecka, Grécka, Španielska, Fínska, Francúzska, Chorvátska, Írska, Talianska, Litvy, Luxemburska, Malty, Holandska, Portugalska, Rumunska, Nórska , Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, za prítomnosti Európskej komisie:

Uvedomujúc si potrebu zaviesť v rámci prvej etapy postupného približovania Európskeho paktu o migrácii a azyle a súbežne s prijatím všeobecných prístupov alebo mandátov na rokovania o „previerkach“ a nariadeniach Eurodac, dočasný mechanizmus solidarity, ktorého cieľom je poskytnúť konkrétnu odpoveď na migračné ťažkosti stredomorských členských štátov prvého vstupu;

uvedomujúc si, že migračné výzvy EÚ sa zintenzívnili ruskou agresiou proti Ukrajine, ktorá v posledných mesiacoch viedla k masívnemu príchodu vysídlených osôb na územie Únie, čo odôvodňuje vytvorenie bezprecedentnej európskej solidarity;

uznávajúc, že ​​niektoré signatárske členské štáty môžu rozhodnúť, že dočasne nie sú schopné prispieť k súčasnému mechanizmu v dôsledku neprimeraného tlaku, s ktorým sa stretávajú;

Zdôrazňujúc, že ​​tento mechanizmus, aj keď nie je legislatívny a dočasný, môže poskytnúť užitočné poznatky pre stály mechanizmus, ktorý sa má zaviesť nariadením o riadení azylu a migrácie, ktoré navrhla Európska komisia, a že získané poznatky sa zohľadnia v prebiehajúcej rokovania o tomto nástroji;

plne si uvedomujúc, že ​​zásada solidarity je jadrom európskeho projektu a najmä spoločnej politiky v oblasti azylu, prisťahovalectva a kontroly vonkajších hraníc, ktorej súčasťou je vykonávanie dublinského nariadenia;

zaviazať sa k zavedeniu dobrovoľného, ​​jednoduchého a predvídateľného mechanizmu solidarity, ktorý má poskytnúť členským štátom, ktoré sú najviac postihnuté migračnými tokmi v Stredozemnom mori a hlavne pod tlakom, vrátane západoatlantickej trasy, pomoc iných členských štátov podľa potrieb, ktorá dopĺňa európsku podporu, ponúkaním premiestnenia (uprednostňovaná metóda solidarity) a finančných príspevkov bez toho, aby bolo dotknuté dodržiavanie práva Únie, a najmä nariadenia 604/2013;

Zdôrazniť a zároveň uznať, že dobrovoľný charakter tohto mechanizmu umožňuje členským štátom uprednostniť povahu a výšku svojich príspevkov, napríklad pokiaľ ide o skupinu osôb, ktorých sa premiestňovanie týka (štátna príslušnosť, zraniteľnosť atď.), alebo členské štáty ktorým sa poskytuje ich solidarita, že je potrebné dodržiavať tieto spoločné kritériá, aby sa zabezpečila predvídateľnosť mechanizmu:

premiestnenia by mali byť v prvom rade prínosom pre členské štáty, ktoré čelia vyloďovaniu po pátracích a záchranných operáciách na trase cez Stredozemné more a západný Atlantik, a mali by sa vzťahovať aj na iné situácie, aby sa zohľadnila súčasná situácia Cypru alebo možný vývoj na gréckych ostrovoch;
premiestnenia by sa mali v prvom rade týkať osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, pričom by sa mali uprednostňovať najzraniteľnejšie osoby;
na zabezpečenie predvídateľnosti mechanizmu sa stanoví celkový ročný objem premiestnenia;
každý prispievajúci členský štát by mal predložiť prísľub premiestnenia na základe orientačného cieľového počtu premiestnení na základe počtu obyvateľov a HDP[1], pričom si ponechá možnosť prekročiť tento podiel;
v prípade situácie neprimeraného tlaku na členský štát a jeho prijímací systém v dôsledku sekundárnych tokov, berúc do úvahy stav spolupráce v rámci dublinského systému, tento členský štát by mal mať možnosť vyzvať ho, aby dočasne prehodnotil svoj záväzok týkajúci sa premiestnenia;
zaviazať sa, ak sa členský štát dobrovoľne rozhodne zúčastniť sa na solidarite, a nie prostredníctvom premiestnenia, prostredníctvom finančného príspevku prijímajúcemu členskému štátu alebo aj na projekty v tretích krajinách, ktoré môžu mať priamy vplyv na toky na vonkajších hraniciach, postupujte podľa nasledujúcich modalít:

mali by sa uplatňovať vyššie uvedené zásady týkajúce sa výpočtu indikatívneho príspevku každého členského štátu, ako aj možnosti dočasne ho prehodnotiť v prípade neprimeraného migračného tlaku;
bude sa počítať s minimálnym indikatívnym príspevkom pre každý zúčastnený členský štát, aby sa tento cieľ príliš neznížil v prípade, že sa na premiestnení zúčastní nízky počet členských štátov, a teda aby sa potvrdila prednosť premiestnenia pred finančnými príspevkami ako spôsob, ako ukázať solidarity v rámci tohto mechanizmu;
priame finančné prevody medzi členskými štátmi v záujme zjednodušenia rozpočtu;
vyzvať Komisiu, aby po porade s prispievajúcimi a prijímajúcimi členskými štátmi určila členské štáty, ktorým by sa mal poskytnúť finančný príspevok;
Vyzvať Európsku komisiu v úzkej spolupráci s členskými štátmi a s podporou agentúr, t

o zabezpečiť koordináciu mechanizmu a monitorovať dodržiavanie záväzkov signatárov; koordinačná úloha bude zahŕňať aj úplný súpis potrieb členských štátov prvého vstupu vrátane potrieb financovania projektov v tretích krajinách; Komisia vyhodnotí finančné prevody, ktoré sa majú vykonať na splnenie týchto potrieb, a bude monitorovať ich využitie;

súhlasiť s tým, že na základe potrieb vyjadrených členskými štátmi prvého vstupu im členské štáty, ktoré chcú prispieť, môžu poskytnúť podporu, pokiaľ ide o služby, personál, zariadenia (v oblastiach, ako je prijímanie, hraničný dozor, kontrola, zadržiavanie a vrátiť sa); táto materiálna solidarita sa bude považovať za finančnú solidaritu v súlade s potrebami posúdenými Komisiou;

Upozorňujeme, že celý mechanizmus solidarity je otvorený pre pridružené štáty;

Súhlasíte s tým, že mechanizmus solidarity sa bude uplatňovať po podpise tohto vyhlásenia, ale že príspevky solidarity sa začnú na základe súpisu potrieb, ktorý vykoná Komisia, od momentu, keď sa v Rade dosiahnu mandáty na rokovania alebo všeobecné prístupy k návrhom pre skríning a nariadenia o systéme Eurodac; premiestnenia by sa však mohli uskutočniť smerom k osobám, ktoré prišli do EÚ pred týmto okamihom, a tiež prisľúbili neskôr; premiestnenia by mali byť podporované financovaním EÚ a pomocou EUAA v súlade s jej mandátom na žiadosť dotknutých členských štátov;

súhlasiť so zhodnotením implementácie týchto záväzkov pred uplynutím platnosti tohto mechanizmu, jeden rok po začatí jeho uplatňovania, aby bolo možné rozhodnúť o jeho možnom predĺžení, berúc do úvahy pokrok dosiahnutý pri prijímaní a vykonávaní „previerky“ a nariadenia Eurodac, vývoj primárnych tokov a účinné predchádzanie sekundárnym migračným tokom (najmä Dublin); predbežné preskúmanie sa uskutoční 6 mesiacov po prijatí všeobecných prístupov týchto nariadení a začatí operácií solidarity; overí sa možný vplyv tohto mechanizmu na toky a zváži sa možné rozšírenie rozsahu pôsobnosti mechanizmu;

zaviazať sa k maximalizácii spolupráce pri riešení sekundárnych migračných tokov zvýšením tempa presunov podľa dublinského nariadenia a zároveň uznať, že je dôležité zabezpečiť, aby osoby požívajúce medzinárodnú ochranu mali prístup k legálnej mobilite medzi členskými štátmi, a že v tejto súvislosti by sa mali preskúmať príslušné ustanovenia paktu ;

potvrdiť našu ochotu rýchlo uzavrieť prvý krok rokovaní o Európskom pakte o azyle a migrácii, ktorého základným prvkom je toto vyhlásenie, a pokračovať v rokovaniach o všetkých prvkoch paktu v rámci Rady a s Parlamentom čo najskôr poskytnúť Únii stabilný legislatívny rámec, ktorý potrebuje na zvládnutie budúcich výziev v oblasti azylu a migrácie.

[1]. Vypočítané vynásobením celkového cieľového počtu relokácií pre členské štáty priemerom ich národného hrubého domáceho produktu vo vzťahu k celkovému HDP relokujúcich členských štátov a ich počtu obyvateľov v pomere k celkovému počtu obyvateľov relokujúcich členských štátov.

Zdroj: https://presidence-francaise.consilium.europa.eu/en/news/first-step-in-the-gradual-implementation-of-the-european-pact-on-migration-and-asylum-modus-operandi-of-a-voluntary-solidarity-mechanism-1/

 

Európsky parlament Legislatívny vlakový poriadok

Dňa 29. januára 2020 bol zverejnený nový pracovný program Európskej komisie. V rámci piatej priority – „Podpora nášho európskeho spôsobu života“ Komisia oznámila svoj zámer spustiť nový pakt o azyle a migrácii. Podľa pracovného programu mal byť pakt prijatý v prvom štvrťroku 2020. Komisia však 27. mája 2020 upravila svoj pracovný program a oznámila, že pakt bude prijatý v 2. štvrťroku 2020.

Komisia predložila pakt 23. septembra 2020. Pakt poskytuje komplexný prístup, ktorý spája politiku v oblasti migrácie, azylu, integrácie a riadenia hraníc a vzťah EÚ s tretími krajinami.

Podľa oznámenia Komisie nový pakt o migrácii a azyle predpokladá aspoľahlivé a spravodlivé riadenie vonkajších hraníc vrátane kontroly totožnosti, zdravia a bezpečnosti; spravodlivé a efektívne azylové pravidlá, zefektívnenie azylových a návratových postupov; nový mechanizmus solidarity pre situácie pátrania a záchrany, tlaku a krízy; silnejšia predvídavosť, pripravenosť na krízy a reakcia;efektívna politika návratu a prístup k návratom koordinovaný EÚ; komplexné riadenie na úrovni EÚ pre lepšie riadenie a vykonávanie azylovej a migračnej politiky; vzájomne výhodné partnerstvá s kľúčovými tretími krajinami pôvodu a tranzitu; rozvoj udržateľných právnych ciest pre tých, ktorí potrebujú ochranu, a prilákanie talentov do EÚ; a podpora účinných integračných politík.

Na tento účel pakt zahŕňa nové legislatívne a nelegislatívne nástroje a stanovuje spôsob, ako ukončiť rokovania o reformách azylu a návratu, ktoré navrhla Komisia v rokoch 2016 a 2018, na ktorých spoluzákonodarcovia už dosiahli politickú dohodu, ale nedosiahli ju. uzavrieť rokovania. Pakt obsahuje tieto nové legislatívne súbory:

• nové nariadenie o riadení azylu a migrácie;
• nové nariadenie o skríningu;
• nové nariadenie o kríze a vyššej moci;
• Zmenený a doplnený návrh na revíziu nariadenia o azylovom konaní;
• Zmenený a doplnený návrh na revíziu nariadenia o systéme Eurodac.

Súbory a ich legislatívny proces možno sledovať v samostatných „informáciách“ v rámci priority „Propagácia nášho európskeho spôsobu života“.

Okrem toho medzi oznámené iniciatívy v pakte patria:

- nové odporúčanie o pripravenosti na migráciu a návrhu na krízu;

- nové odporúčanie o presídľovaní a doplnkových cestách;

- nové odporúčanie o pátracích a záchranných operáciách súkromných plavidiel;

- nové usmernenie k smernici o sprostredkovateľoch.

Iniciatívy sú nelegislatívne spisy, a preto nie sú súčasťou legislatívneho grafikonu.

Hospodársky a sociálny výbor prijal 27. januára 2021 stanovisko k Paktu o azyle a migrácii. Európsky výbor regiónov prijal 19. marca 2021 stanovisko k Paktu o azyle a migrácii.

Rada 22. júna 2022 prijala hlavné prvky prvej etapy reformy európskej politiky v oblasti azylu a migrácie. Vyplýva to z 10. júna po zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktorému predsedal francúzsky minister Gérald Darmanin a počas ktorého sa prejavila široká politická podpora obsahu tohto prvého kroku. Vyhlásenie  o dočasnom mechanizme solidarity, hoci v tomto štádiu nezáväzné, podpísalo 18 členských štátov ( Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Nemecko, Grécko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Írsko, Taliansko, Litva , Luxembursko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko),  ako aj Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

V ten istý deň Európsky parlament a  rotujúce predsedníctva Rady  podpísali aj spoločný plán, v ktorom oznámili svoj plán  ukončiť rokovania o všetkých návrhoch v oblasti azylu a migrácie, ktoré sú v súčasnosti na stole, do februára 2024 s cieľom zabezpečiť, aby nadobudli platnosť do najneskôr do apríla 2024.

Referencie :

• Európska komisia, Pracovný program Komisie na rok 2020 – Únia, ktorá sa usiluje o viac , KOM(2020) 37 v konečnom znení.
  
• Európska komisia, Upravený pracovný program Komisie na rok 2020 , COM(2020) 440 final.
• Európska komisia, oznámenie o novom pakte o migrácii a azyle , KOM(2020) 609.
• Európsky hospodársky a sociálny výbor, stanovisko, Nový pakt o migrácii a azyle , SOC/649-EHSC-2020
• Európsky výbor regiónov, stanovisko, Nový pakt o migrácii a azyle , CDR 4843/2020
• Vyhlásenie 18 členských štátov a troch pridružených štátov z 22. júna 2022

Ďalšie čítanie:

• Európsky parlament, EPRS, Nový pakt Európskej komisie o migrácii a azyle – horizontálne hodnotenie náhradného vplyvu , štúdia, august 2021

 Zdroj: https://www.europarl.europa.eu/portal/sk

Prisťahovalecká politika

Právny základ

Články 79 a 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Právomoci

Legálne prisťahovalectvo:EÚ má právomoc určovať podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vstúpili na územie niektorého z členských štátov a legálne sa na ňom zdržiavajú, a to aj na účely zlúčenia rodiny. Členské štáty si aj naďalej ponechávajú právo určovať počet osôb z tretích krajín, ktoré môžu vstúpiť na ich územie a uchádzať sa o zamestnanie.

Integrácia: EÚ môže poskytovať stimuly a podporovať opatrenia členských štátov na podporu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom; právo Únie však neobsahuje ustanovenie o zosúladení vnútroštátnych zákonov a právnych predpisov.

Boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu: Európska únia je povinná predchádzať nelegálnemu prisťahovalectvu a obmedzovať ho najmä účinnou politikou návratu pri plnom rešpektovaní základných práv.

Dohody o readmisii: Európska únia má právomoc uzatvárať s tretími krajinami dohody o readmisii ich štátnych príslušníkov do krajiny pôvodu alebo tranzitu, ak nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu, zdržiavania sa alebo pobytu na území niektorého z členských štátov.

Dosiahnuté výsledky

A. Inštitucionálny vývoj po prijatí Lisabonskej zmluvy

Lisabonskou zmluvou, ktorá nadobudla účinnosť v decembri 2009 (pozri informačný list 1.1.5), sa v otázkach legálneho prisťahovalectva zaviedlo hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, ako aj nový právny základ integračných opatrení. Riadny legislatívny postup sa v súčasnosti týka politík tak nelegálneho, ako aj legálneho prisťahovalectva, čo dáva Parlamentu ako spoluzákonodarcovi v tejto veci rovnocenné postavenie s Radou. Dočasné opatrenia v prípade náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín však prijíma Rada, ale po konzultácii s Parlamentom (článok 78 ods. 3 ZFEÚ).

V Lisabonskej zmluve sa tiež uvádza, že Únia sa delí o právomoci v tejto oblasti s členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o počet prisťahovalcov s legálnym povolením na vstup do členského štátu s cieľom uchádzať sa o zamestnanie (článok 79 ods. 5 ZFEÚ). V oblasti prisťahovalectva a azylu má teraz plnú právomoc Súdny dvor.

B. Najnovší politický vývoj

1. Globálny prístup k migrácii a mobilite

Globálny prístup k migrácii a mobilite (GAMM), ktorý Komisia prijala v roku 2011, stanovuje všeobecný rámec pre vzťah Únie s tretími krajinami v oblasti migrácie. Tento prístup spočíva na štyroch pilieroch: legálne prisťahovalectvo a mobilita, nelegálne prisťahovalectvo a obchodovanie s ľuďmi, medzinárodná ochrana a azylová politika a maximalizácia vplyvu migrácie a mobility na rozvoj. V súvislosti s týmto prístupom sú ľudské práva migrantov prierezovou otázkou.

2. Strategické usmernenia z júna 2014

Platnosť Štokholmského programu pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijatého v decembri 2009 sa skončila v decembri 2014 (4.2.1). V marci 2014 uverejnila Komisia nové oznámenie, v ktorom predstavila svoju víziu budúceho programu v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti s názvom Otvorená a bezpečná Európa: premeniť víziu na skutočnosť. V súlade s článkom 68 ZFEÚ Európska rada potom vo svojich záveroch z 26. a 27. júna 2014 vymedzila strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na obdobie 2014 – 2020. Nejde o program, ale o usmernenia zamerané na cieľ transpozície, implementácie a konsolidácie existujúcich právnych nástrojov a opatrení. V usmerneniach sa zdôrazňuje, že treba prijať komplexný prístup k migrácii, čo najlepšie využívať legálnu migráciu, ponúkať ochranu tým, ktorí ju potrebujú, bojovať proti nelegálnej migrácii a účinne spravovať hranice. Prijatie nových strategických usmernení, ktoré bolo naplánované na zasadnutie Európskej rady v marci 2020, sa vzhľadom na pandémiu koronavírusu odložilo.

3. Európska migračná agenda

V máji 2015 Komisia uverejnila Európsku migračnú agendu. V agende sa navrhli okamžité opatrenia na riešenie krízovej situácie v Stredozemnom mori, ako aj opatrenia, ktoré bude treba prijať v najbližších rokoch na efektívnejšie riadenie všetkých aspektov migrácie.

Na základe tejto agendy Komisia v apríli 2016 formou oznámenia vydala usmernenia pre oblasť legálnej migrácie a azylu. Tvoria ich štyri hlavné zložky týkajúce sa politiky legálneho prisťahovalectva: revízia smernice o modrej karte, prilákanie inovatívnych podnikateľov do EÚ, vytvorenie ucelenejšieho a efektívnejšieho modelu legálnej migrácie na úrovni EÚ posúdením súčasného rámca a posilnenie spolupráce s kľúčovými krajinami pôvodu s cieľom zabezpečiť zákonné spôsoby príchodu do EÚ a zároveň zlepšiť politiky návratu pre tých, ktorí nemajú právo v EÚ zostať.

V októbri 2019 Komisia uverejnila svoju poslednú správu o pokroku vo vykonávaní Európskej migračnej agendy, v ktorej skúma dosiahnutý pokrok a nedostatky vo vykonávaní agendy. V septembri 2021, rok po prijatí Nového paktu o migrácii a azyle, Komisia prijala svoju prvú správu o migrácii a azyle, ktorá sa zaoberá všetkými aspektmi riadenia migrácie a bilancuje kľúčový vývoj v oblasti migračnej a azylovej politiky za posledný rok a pol.

Celý politický vývoj podrobne monitoruje Európska migračná sieť zriadená v roku 2008 ako sieť expertov EÚ pre migráciu a azyl zo všetkých členských štátov, ktorí spolupracujú pri poskytovaní objektívnych, porovnateľných a politicky relevantných informácií.

4. Nový pakt o migrácii a azyle

Ako Komisia oznámila vo svojom pracovnom programe na rok 2020, v septembri 2020 uverejnila svoj nový pakt, ktorého cieľom je začleniť azylové konanie do celkového riadenia migrácie, prepojiť ho s predbežnou kontrolou a návratom a pokryť aj riadenie vonkajších hraníc, lepšie prognózovanie, pripravenosť na krízy a reakciu na ne spolu s mechanizmom solidarity a vonkajšími vzťahmi s kľúčovými tretími krajinami pôvodu a tranzitu (4.2.2). Súčasťou tohto prístupu je odporúčanie Komisie na vytvorenie doplnkových legálnych spôsobov ochrany, ako je presídlenie a iné formy prijímania osôb z humanitárnych dôvodov, ako sú programy komunitného sponzorstva, ale aj spôsoby spojené so vzdelávaním a s prácou. V záujme prilákania zručností a talentov do EÚ sa v novom pakte navrhuje rozvoj partnerstiev EÚ v oblasti talentov s kľúčovými partnerskými krajinami, dokončenie rokovaní o smernici o modrej karte a verejná konzultácia o legálnej migrácii. Ďalej sa v ňom na posledný štvrťrok 2021 navrhuje balík zručností a talentov na podporu členským štátom pri plnení ich potrieb v oblasti pracovnej migrácie vrátane revízie smernice o osobách s dlhodobým pobytom a revízie smernice o jednotnom povolení, ako aj možnosti vytvorenia fondu talentov EÚ, ktorý by slúžil ako celoeurópska platforma na nábor štátnych príslušníkov tretích krajín na medzinárodnej úrovni.

C. Najnovší vývoj právnych predpisov

Od roku 2008 bolo na tému prisťahovalectva prijatých viacero významných smerníc, pričom niektoré z nich už boli prepracované.

1. Legálne prisťahovalectvo

Vzhľadom na ťažkosti pri prijímaní všeobecných ustanovení o všetkých aspektoch prisťahovalectva za prácou do EÚ spočíva súčasný prístup v prijímaní odvetvových právnych predpisov podľa kategórií migrantov s cieľom vytvoriť politiku legálneho prisťahovalectva na úrovni EÚ.

Smernicou 2009/50/EC o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania sa zaviedla tzv. modrá karta EÚ, t. j. zrýchlený postup vydávania osobitných povolení na pobyt a pracovných povolení za atraktívnejších podmienok, aby štátni príslušníci tretích krajín mohli v členských štátoch získať vysokokvalifikované zamestnanie. V júni 2016 navrhla Komisia revíziu systému s menej prísnymi kritériami prijímania, nižším mzdovým prahom/minimálnym požadovaným trvaním pracovnej zmluvy, lepšími ustanoveniami o zlučovaní rodín a zrušením paralelných vnútroštátnych systémov, proti čomu sa postavili členské štáty. Po uverejnení nového paktu Parlament a Rada opäť začali pracovať na tejto revízii a 15. septembra 2021 Parlament potvrdil dohodu, ktorá sa dosiahla s Radou. Nové pravidlá stanovujú pružnejšie kritériá prijímania (postačuje platná pracovná zmluva alebo záväzná šesťmesačná pracovná ponuka), pričom znižujú minimálnu výšku mzdy, ktorú musia žiadatelia zarobiť, aby boli oprávnení na modrú kartu, a uľahčujú držiteľom modrej karty cestovanie medzi krajinami EÚ a zlučovanie s rodinami.

A to všetko poskytujeme zadarmo, aby si to mohol prečítať každý. Robíme to preto, lebo veríme v informačnú rovnosť. Väčšie množstvo ľudí môže sledovať globálne udalosti, ktoré formujú náš svet, pochopiť ich vplyv na ľudí a komunity a inšpirovať sa k zmysluplným krokom. Milióny ľudí môžu ťažiť z otvoreného prístupu ku kvalitným a pravdivým správam bez ohľadu na ich schopnosť zaplatiť za ne.

Spracoval: OZ Dôstojnosť Slovensko Všetky práva vyhradené!!

Neziskový sektor: SLSP

Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska

SK28 0900 0000 0051 7971 8989

Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.