Z politiky

Opojné médiá už niekoľko dní trvajú na tom, že nedostatok pšenice vo svete je „chybou“ Ruska, pretože blokuje čiernomorské prístavy a bráni odchodu ukrajinského exportu. Rusko blokuje 22 miliónov ton obilia v ukrajinských prístavoch, uvádza ukrajinská tlač. Rusko nie je blokovaná krajina, ale je to ten, kto blokuje, nástroj, ktorý používa na vyvíjanie tlaku na „celý svet“. Generálny tajomník OSN žiada Rusko, aby umožnilo „bezpečný vývoz obilia uskladneného v ukrajinských prístavoch“. The Economist cituje riaditeľa Svetového potravinového programu: „V nasledujúcich deviatich mesiacoch uvidíme hladomory, uvidíme destabilizáciu národov a budeme svedkami masovej migrácie.“

Vopred všetkým ďakujeme: Neziskový sektor: SLSP Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska SK28 0900 0000 0051 7971 8989

Všetky práva vyhradené ® OZ Dôstojnosť Slovenska. Zákaz kopírovania!! Zdieľanie dovolené.

Zelenského krikľúň zachádza až tak ďaleko, že potvrdzuje, že Rusko kradne ukrajinskú pšenicu, a médiá túto lož sprevádzajú zábermi americkej satelitnej spoločnosti Maxar, ktoré ukazujú, že ruskí vojaci prepadli krádeži v ukrajinských prístavoch. Zábery odvysielala CNN do celého sveta a ide o manipuláciu: sú z prístavu Sevastopol, teda z Krymu, ktorý je od roku 2014 súčasťou Ruska.

Maxar je tá istá spoločnosť, ktorá zverejnila satelitné snímky zobrazujúce ruských vojakov pri masakre v meste Bucha. Reťazec Sky ukázal aj zábery prístavu Odesa, kde na mesiace uviazlo viac ako štvrť milióna ton obilia bez toho, aby mohlo vyplávať na more.

Ukrajina nie je jedinou krajinou na svete, ktorá vyváža pšenicu. Ide skôr o piate miesto za krajinami ako Spojené štáty americké, Kanada alebo Francúzsko. Aj z Ruska, ktoré je jedným z najväčších svetových producentov. Exportuje dvakrát toľko ako Ukrajina, čo predstavuje 18 percent svetového trhu. Remitencie však podliehajú ekonomickým sankciám.

Náhla obava veľmocí o hlad vo svete je dojímavá. Predtým nikdy nebol nedostatok pšenice a teraz sa situácia zmenila, pretože ukrajinské prístavy nemôžu dovážať jedlo do sveta.

Ukrajina pokračuje vo vývoze pšenice cez Rumunsko

Pravdou je, že ukrajinské hraničné priechody sú preťažené a ich železničná sieť je spôsobená aj príchodom vojenskej pomoci, okrem toho, že ruské bombardovanie ju z veľkej časti urobilo zbytočnou.

Napriek tomu Ukrajina pokračuje vo vývoze obilia cez rumunské prístavy, čo je jeden z mála spôsobov, ako musia platiť za dovezené zbrane. Rumunské prístavy naďalej normálne fungujú, najmä Constanta. Len v máji vyvezú cez Rumunsko 1,5 milióna ton ukrajinského obilia a je možné, že v blízkej budúcnosti vyvezú aj dvojnásobok, tri milióny.

Cestná doprava prepravuje plodiny do rumunských riečnych prístavov na Dunaji, splavnej rieke, po ktorej sa náklad prepravuje do Európskej únie na člnoch. Satelitné snímky však ukazujú, že rumunské prístavy, Konstanca aj tie na Dunaji, sú preťažené z rovnakých dôvodov ako ukrajinská železničná sieť: zásielky zbraní tiež zaťažujú riečnu dopravu na Dunaji.

Existujú návrhy na využitie jadranských prístavov a dokonca aj Litva ponúkla vývoz ukrajinského obilia prostredníctvom svojej železničnej siete a prístavov. Ale to nie je v záujme NATO.

Rusko neblokuje civilnú dopravu v Čiernom mori. Ruské ministerstvo obrany otvorilo námornú verziu pozemných humanitárnych koridorov. Sú 80 námorných míľ dlhé a 3 námorné míle široké. Každých 15 minút ruské námorníctvo vysiela prostredníctvom medzinárodných rádiových kanálov VHF polohu bezpečného pruhu.

Hlad a svetová potravinová kríza

Svetovú potravinovú krízu nespustila súčasná vojna na Ukrajine, ale začala v polovici minulého roka.

Svetová úroda pšenice je najhoršia za viac ako 20 rokov v dôsledku sucha, ktoré znížilo produkciu a export. Napríklad India okrem iných krajín zakázala vývoz pšenice, čo znížilo globálnu ponuku a zvýšilo ceny.

Rusko však dosiahlo jednu z najlepších úrod pšenice za posledné obdobie a jeho predajná politika je rovnaká ako pri plyne. Rozdelila krajiny na priateľov a nepriateľov. Je ochotný predať pšenicu tomu, kto chce obísť sankcie a kúpiť ju; Pre nepriateľov sa mení cena: musia platiť v rubľoch za trhové ceny, teda výrazne nad minuloročnú cenu.

Ukrajinská vláda je však proti ruskému vývozu pšenice a vyzvala Turecko, aby zakázalo lodiam naloženým ruským obilím prechádzať cez Bosporský prieliv. Egypt a Libanon nedávno nedovolili zakotviť ruskej lodi, pretože „náklad bol ukradnutý z Ukrajiny“. Loď musela zakotviť v Sýrii.

Na začiatku vojny Ukrajina zablokovala svoje vlastné prístavy, uväznila lode, ktoré v nich kotvili, a kládla míny pozdĺž pobrežia. Ukrajinská vláda stanovila podmienky pre civilnú lodnú dopravu a uväznené nákladné lode nemôžu opustiť prístav. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že Kyjev bráni 75 zahraničným lodiam zo 17 rôznych krajín opustiť jeho prístavy, ale kto venuje pozornosť tomu, čo hovorí Rusko?

Médiá popreli, že by Ukrajina umiestnila morské míny na zastavenie možného ruského obojživelného útoku na jej pobrežia, najmä v Odeskej oblasti. Západní „experti“ zopakovali ukrajinský postoj, že míny položilo Rusko.

Ukrajinské míny sa dostali do Čierneho mora. Odhaduje sa, že okolo Odesy a na severozápade Čierneho mora bolo položených 200 až 400 kotvových mín. Niektoré z nich sa počas búrok utrhli z reťazí a potom sa unášali prúdom na juh, čo si niekoľkokrát vynútilo dočasné uzavretie námornej dopravy cez Bosporský prieliv.

Jednu z mín zneškodnilo rumunské námorníctvo. Prirodzene, išlo o starú morskú baňu s ukrajinskými značkami, ale žiadne západné médiá o tom neinformovali.

Kvôli nebezpečenstvu, ktoré predstavujú míny, je v určitých vyznačených oblastiach až do odvolania plavba zakázaná. Kto by mal vyčistiť ukrajinské prístavy od mín? Ukrajina alebo NATO? Snáď túto otázku obráti aj Ukrajina a bude tvrdiť, že „krajiny hraničiace s Čiernym morom“ sa o to starajú, ako keby náhodou plávali vo vode...

NATO pripravuje námornú provokáciu v Čiernom mori

Prečo NATO a Ukrajina trvajú na vývoze pšenice cez prístav Odesa? Vysvetlenie priniesol v pondelok britský denník The Guardian. Británia, poverená NATO, pracuje na pláne navrhnutom Litvou na vyslanie vojnových lodí do Čierneho mora, aby sprevádzali ukrajinských vývozcov obilia cestujúcich do Odesy. „Británia v zásade podporuje výzvu na vytvorenie „dobrovoľníckej“ námornej koalície na podporu exportu cez Čierne more,“ píše sa v novinách.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis odôvodnil provokáciu improvizáciou typického klamstva: "Neexistuje žiadny spôsob uskladnenia tohto obilia, ani vhodná alternatívna cesta."

"Spojenecké námorné sily vyčistia oblasť prístavu od ruských mín, aby zabezpečili dopravu," pokračoval litovský minister. Je možné, že bludný plán je zakrytý rúškom rezolúcie OSN schválenej z humanitárnych dôvodov na zmiernenie hladu vo svete. Námorná eskorta by sa pohybovala pod medzinárodnou vlajkou, teda ako keby to nebolo NATO. Vojna by sa internacionalizovala: svet proti Rusku.

Provokáciu by naživo a priamo sprevádzali zodpovedajúce obrázky zo svetových televízií. Boj proti hladu, ktorému nikto nebude brániť.

Sú však aj takí, ktorí nemajú žiadne škrupule, napríklad britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová, ktorá chce, aby sa britské námorné sily zúčastnili na námornej výprave. „Spojené kráľovstvo by chcelo, aby sa k eskorte pripojili britské námorné plavidlá, ak sa podarí vyriešiť praktické záležitosti, vrátane čistenia prístavu [Odessa] od mín a zásobovania Ukrajiny zbraňami s dlhším doletom na obranu prístavu pred ruským útokom,“ povedal Truss. .

Cieľom je, aby NATO získalo oporu v Čiernom mori, aby rýchlejšie dostávalo zbrane a zmenilo Odesu na základňu priamo pod nosom Ruska.

Spojené štáty schválili dodávku protilodných rakiet na Ukrajinu s cieľom zaútočiť na ruskú čiernomorskú flotilu, hoci tieto dodávky sa už s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočnili v tajnosti. Britské rakety Brimstone sú už v operačnej službe v ukrajinskej armáde.

Bezmocnosť tvárou v tvár „apokalyptickému“ nárastu globálnych cien potravín

Andrew Bailey, guvernér Bank of England, varoval pred „apokalyptickým“ rastom cien potravín v celosvetovom meradle a bol „bezmocný“ tvárou v tvár špirálovito stúpajúcej inflácii. Včera vzrástla cena pšenice na svetovom trhu o 6 percent.

Situáciu spôsobujú svetové trhové sily mimo ich kontroly, vysvetlil Bailey poslancom Treasury výboru Dolnej snemovne (*).

Ceny rastú najrýchlejším tempom za 30 rokov a vytvárajú „veľmi veľký príjmový šok“, ktorý by sa mal v nasledujúcich mesiacoch zintenzívniť s rizikom dvojcifernej inflácie pred koncom roka.

Prirodzene, Rusko je opäť na vine, pretože blokuje ukrajinský poľnohospodársky export, najmä pšenicu a kuchynský olej. Rusko je blokované, ale nemôže blokovať.

„Hádam [riziko], o ktorom budem znieť dosť apokalypticky, je jedlo. Ukrajina má zásoby potravín, ale momentálne ich nemôže predať. Aj keď [ukrajinský minister financií] je optimistický, pokiaľ ide o pestovanie plodín, povedal, že za súčasného stavu ich nemáme ako expedovať a situácia sa zhoršuje. Toto je veľká obava. Nie je to len veľký problém pre túto krajinu, ale aj pre rozvojový svet. V žiadnom prípade nie som vojenský stratég, ale čokoľvek, čo by sa dalo urobiť, aby pomohla Ukrajine poslať jej jedlo, by bolo veľkým prínosom,“ povedal Bailey poslancom.

Minulý rok, pred súčasnou vojnou, však vzrástla inflácia a Bank of England sa nečinne prizerala a odmietla zvýšiť úrokové sadzby.

Len čo vyjdú do ulíc ľudové mobilizácie proti hladomoru, zvýši sa tlak na vládu, aby zvýšila ekonomickú pomoc na zmiernenie životných nákladov. Bude viac výdavkov, menej príjmov a následne aj väčší deficit verejných financií.

Guvernér tiež pripustil, že banka má malú nádej vrátiť infláciu späť na svoj 2-percentný cieľ, keďže ceny sú už teraz vyššie o 7 percent a v nasledujúcich mesiacoch očakávajú ďalšie zvyšovanie. Na otázku zákonodarcov, či sa cítil „bezmocný“ kontrolovať infláciu, Bailey odpovedal áno.

„Je to veľmi, veľmi, viac než nepohodlné miesto – snažím sa nájsť ešte drsnejšie slovo – je to veľmi, veľmi ťažké miesto. Predpovedať 10-percentnú infláciu a povedať, že nie je veľa, čo môžeme urobiť, okolo 80 percent tejto inflácie, môžem povedať, že je to mimoriadne náročná situácia, s ktorou sa žije. Musíme si uvedomiť realitu situácie, ktorej čelíme,“ uzavrel. Zdroj: Telegrapf.co.uk

Treba dodať, že ani vlády nič nezmôžu, pretože väčšina dnešných zvyšovaní cien pochádza zo svetových trhov.

Prichádzajú veľmi temné časy, keď sa nebude dať vydržať a čakať.

Pred časom už sme informovali TU: https://www.dostojneslovensko.eu/sk/z-politiky/nezavisla-kontrolna-cinnost-politikov/395-30-4-2022-rockefellerova-nadacia-si-maedli-ruky-hladomorom-ktory-predpoveda-na-koniec-roka

Alebo TU: https://www.dostojneslovensko.eu/sk/z-politiky/nezavisla-kontrolna-cinnost-politikov/412-19-5-2022-medzinarodne-bankovnictvo-sa-pripravuje-na-bezprecedentnu-vlnu-nepokojov-v-zapadnych-krajinach Z tohto článku si hneď si začali robiť svoju kampaň ľudia strany Smer (Ľ.B. a P.Sta...) 

Potravinová kríza: India plánuje ešte väčšie obmedzenia exportu – pšenicu, cukor a teraz ryžu?

Globálne trhy s potravinami v súčasnosti zažívajú veľké narušenia. Suchá, záplavy, zamorenie škodcami a vojna na Ukrajine spôsobujú čoraz väčšie obmedzenia exportu. Po pšenici a cukre bude teraz pravdepodobne ovplyvnená aj ryža.

Naí Dillí nedávno oznámilo, že výrazne obmedzí vývoz pšenice . Dôvodom je pretrvávajúce sucho, ktoré vedie k neúrode a už teraz spôsobuje rast domácich cien obilia. Indická vláda chce zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu cien. Rovnaká hra sa hrá vo vzťahu k cukru, kde India tiež zaviedla obmedzenia na vývoz v snahe stabilizovať domáce ceny. To však nie je všetko.

Indické úrady teraz zvažujú zavedenie obmedzení na vývoz ryže . „Obmedzenie vývozu ryže je jednou z možností ,“ povedala podľa Bloombergu Poornima Varma, odborná asistentka z Centra pre manažment v poľnohospodárstve na Indickom inštitúte manažmentu v Ahmedabáde. "Vláda môže mať pocit, že ryžu treba nahradiť pšenicou, aby sa obmedzila domáca inflácia a zabezpečila sa potravinová bezpečnosť," povedala.

Pre indickú populáciu je ryža v ich každodennej strave asi taká dôležitá ako pšenica. Prudké zvýšenie cien alebo nedostatok ponuky by sa premietli do nepokojov. Ryža je v súčasnosti jedinou základnou potravinou, ktorá pomáha predchádzať zhoršeniu globálnej potravinovej krízy. Na rozdiel od pšenice a kukurice, ktorých ceny prudko vzrástli, pretože vojna na Ukrajine prerušila dodávky z kľúčového chlebníka, ceny ryže zostali stabilné pri bohatej produkcii a skladových zásobách.

Tento výhľad sa môže zmeniť, ak sa India rozhodne obmedziť export ryže. To by mohlo podnietiť ďalšie krajiny, aby nasledovali podobný plán, ako to bolo počas potravinovej krízy v roku 2008 , keď Vietnam obmedzil aj dodávky ryže. Ázia produkuje a spotrebuje asi 90 percent ryže, pričom India predstavuje 40 percent svetového obchodu. Obmedzenie exportu by mohlo zvýšiť ceny a tvrdo zasiahnuť chudobnejšie ekonomiky, ako sú Filipíny alebo Indonézia. Rais je tam jednou z najdôležitejších základných potravín a najmä chudobnejšia populácia je odkázaná na nízke ceny, aby uživila svoje rodiny.

Niektorí ľudia vraj stále obviňujú Vladimíra Putina z rastúcich cien a prázdnych regálov supermarketov, no čoraz väčší podiel nemeckých občanov už pochopil: „ Dáme sa oklamať. Pre mnohých prišlo osvietenie zrejme v momente, keď sa prevalilo, že v Nemecku kuriózne vypredaný slnečnicový olej sa vo veľkom predáva do zahraničia za výhodnú cenu – s nemeckými banderolami.

Výrobky nemeckých firiem, ktoré sú v Nemecku ťažko dostupné, nájdete vo veľkom množstve v zahraničných supermarketoch. A zatiaľ čo u nás ceny raketovo rastú, ľudia sa tešia na lacné akciové ponuky v zahraničí. Napríklad vo Švédsku si môžete kúpiť slnečnicový olej od spoločnosti „Brökelmann + Co – Oelmühle GmbH + Co“ z Hammu pri Dortmunde za rozumné ceny.

Podobná situácia je aj v iných krajinách: v Českej republike, Slovenskej republike, Švajčiarsku, Chorvátsku, Dánsku a mnohých ďalších nie je žiadny náznak nedostatku ropy. Aj v Španielsku boli a stále sú celé regály supermarketov plné vytúženého slnečnicového oleja: Systémové médiá radšej obviňujú Vladimíra Putina z nedostatku ropy.

Každý už vie, prečo sú slnečnicový olej a iné oleje v nemeckých supermarketoch také vzácne, ako napríklad majstrovské tituly Werder Bremen, Hannover 96 alebo Hamburger SV z posledných rokov: Vojna na Ukrajine, z ktorej je ruský prezident Vladimir Putin – hovorí sa, že je chorý a „Najnebezpečnejší muž v Rusku, ktorý mohol prevziať, vyskočil z plota, zaisťuje, že hľadanie slnečnicového oleja je často márne.

Ako však mohlo byť ovplyvnené iba Nemecko? Na vysvetlenie tohto javu sa tlač opiera o známy prostriedok: ďalšie rozdelenie spoločnosti. Sú to opäť zlí „hromadiči“, ktorí vraj vytrhávajú ropu z úbohých obyčajných ľudí. Avšak: V iných krajinách sa na začiatku vojny objavovali správy o spotrebe niektorých výrobkov ako v Nemecku - aj vo Švédsku , kde sa občania zásobovali trvanlivými potravinami, napríklad nádobami na vodu a kľukami. , ako aj v Španielsku , kde sa podobne ako v Nemecku nakupovalo veľa múky a slnečnicového oleja.

A teraz? V Španielsku a ďalších krajinách sú ropné regály už dávno plné – v Nemecku nie. Aj tu sa uplatňuje prídelový systém a predaj je obmedzený na bežné množstvá pre domácnosť ako v Španielsku. Agentúra Reuters tiež nedávno uviedla , že podľa skupiny FEDIOL v skutočnosti nebol nedostatok slnečnicového oleja a že trhy EÚ a dodávateľské reťazce sa teraz prispôsobili vojne na Ukrajine

Čo z toho si zobrať? Že je to dokonalý dlhoročný plán všetkých politikov na dosiahnutie TOTAL CONTROL, WEF, WTF, MMF a ďalších.

A to všetko poskytujeme zadarmo, aby si to mohol prečítať každý. Robíme to preto, lebo veríme v informačnú rovnosť. Väčšie množstvo ľudí môže sledovať globálne udalosti, ktoré formujú náš svet, pochopiť ich vplyv na ľudí a komunity a inšpirovať sa k zmysluplným krokom. Milióny ľudí môžu ťažiť z otvoreného prístupu ku kvalitným a pravdivým správam bez ohľadu na ich schopnosť zaplatiť za ne.

Spracoval: ® OZ Dôstojnosť Slovensko Všetky práva vyhradené!!

Neziskový sektor: SLSP

Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska

SK28 0900 0000 0051 7971 8989

Všetky práva vyhradené OZ Dôstojnosť Slovenska. Zdieľanie dovolené.

V spolupráci so zahraničnými agentúrami.