Plán očkovacieho digitálneho preukazu EÚ od roku 2018 a nariadenie EÚ na vytvorenie medicínsky transparentného občana

Plán očkovacích kampaní

Prvá akcia bola definovaná:

„Preskúmať realizovateľnosť vývoja spoločného očkovacieho preukazu/pasu pre občanov EÚ... kompatibilné s elektronickými očkovacími informačnými systémami a uznané na cezhraničné použitie...“

Od roku 2019 do roku 2021 si môžete prečítať:

"Štúdia uskutočniteľnosti pre vývoj spoločného očkovacieho preukazu EÚ - dokončená - čaká sa na zverejnenie."

Zaujímavosťou je, že vývoj očkovacieho preukazu je už ukončený, no výsledky štúdie sú utajované. Ako jedna z akcií, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre osvedčenie o očkovaní, sa spomína návrh na zriadenie „Európskeho priestoru údajov o zdraví“ a bol zrejme dokončený v tomto roku. Viac o tom nižšie.

Druhý riadok obsahuje konzistentnú úlohu v priebehu rokov:

„Usmernenie na riešenie váhavosti v očkovaní, prispôsobené špecifickým potrebám identifikovaným členskými štátmi a/alebo problémom špecifickým pre vakcíny – správa ECDC o váhavosti očkovania proti HPV.“

Oz Dôstojnosť Slovenska nedávno informovalo o výrazne stúpajúcom výskyte gynekologických nádorových ochorení spojených s rastúcim šírením očkovania proti HPV . Film Berta Ehgartnera o vážnych vedľajších účinkoch a zraneniach spôsobených očkovaním proti HPV je dokončený, ale nemôže byť nikde premietaný. Akčný bod Európskej komisie už zaúčinkuje, o škode sa nesmie diskutovať, pretože to narúša obchodné záujmy farmaceutického priemyslu.

Na strane 2 nájdeme tretí akčný bod:

"Zvolajte Koalíciu za očkovanie, aby sa spojili európske združenia zdravotníckych pracovníkov a príslušné študentské zväzy, ktoré sa zaviazali poskytovať verejnosti presné informácie, búrať mýty a zdieľať osvedčené postupy."

Opäť je popísané, ako musí Európska komisia konať ako farmaceutický lobista. Ide o predaj drahých liekov a nie o zdravie ľudí.

Farmaceutický lobing je pre Európsku komisiu dôležitým problémom. Takže pointa PR, propagandy a reklamy prichádza opäť nižšie:

„Riešenie dezinformácií o vakcínach online a vývoj informačných nástrojov a usmernení založených na dôkazoch na podporu členských štátov pri reakcii na zamietnutie vakcín v súlade s oznámením Komisie o boji proti online dezinformáciám.“

Predseda Komisie, ktorý je ženatý s vysokopostaveným farmaceutickým šéfom, mal pre Big Pharma zrejme tiež ziskový efekt.

Ako vidíte, tak ten digitálny očkovací QR bude aj na očkovanie HPV, osýpok, mums a atď (očkovanie mRNA vakcínami Tu klikni)

„Priestor údajov o zdraví“ občanov EÚ

Prvým akčným bodom pre európsky očkovací preukaz je priestor pre zdravotné údaje, ktorý má zjavne vytvoriť transparentných občanov EÚ v oblasti zdravia. Zjavne vedie zoznam plánovaných európskych údajových chobotníc, pretože „ Európsky priestor údajov o zdraví (ďalej len „EHDS“) je prvým návrhom na takýto spoločný európsky priestor údajov špecifický pre daný sektor .“

Návrh nájdete tu na tejto webovej stránke EÚ - Dokument 1 a aktuálny Dokument 2.

Dôvody a ciele návrhu sú tieto:

„EHDS vytvára spoločný priestor, kde môžu jednotlivci jednoducho kontrolovať svoje elektronické zdravotné záznamy. Umožní tiež aktérom výskumu a inovácií, ako aj tvorcom politiky, používať tieto údaje elektronického zdravotníctva dôveryhodným a bezpečným spôsobom pri rešpektovaní súkromia.“

Jadro opäť zbavené prázdnych fráz: „ ...umožňuje politickým činiteľom s rozhodovacou právomocou používať tieto elektronické zdravotné údaje.... “

Neviem ako vy, ale ja rozhodne nechcem, aby moje zdravotné údaje použil nejaký politik na čokoľvek. A tiež od nikoho iného okrem lekárov, ktorým som zveril akékoľvek lekárske ošetrenie. Ak sa tvrdí, že údaje sú anonymné, tak sa pýtam, prečo je to uvedené v súvislosti s očkovacím preukazom v cestovnom poriadku, ako aj konkrétne ošetrenia jednotlivých ľudí. A z pandemických opatrení sme sa už naučili, že vstupy sú povinné. Neexistuje žiadna možnosť odmietnutia a vymazania.

Ďalšou motiváciou je:

" To by umožnilo zainteresovaným stranám v oblasti výskumu a inovácií, tvorcom politík a regulačným orgánom na úrovni EÚ a členských štátov prístup k relevantným údajom elektronického zdravotníctva, čím by sa zlepšila diagnostika a liečba a blaho jednotlivcov a umožnilo by sa prijímať informovanejšie politické opatrenia."

Vždy existuje prístup pre politikov a úrady a spojenie s osobou prostredníctvom „ liečby a blaha fyzických osôb“ .

Toto je špecifikované nižšie pomocou príkladov. Cieľom EHDS je napríklad „ podpora boja proti rakovine a liekovej stratégie pre Európu. Vytvorí právny a technický rámec na podporu vývoja inovatívnych liekov a vakcín, ako aj zdravotníckych pomôcok a in vitro diagnostiky.“

Keď hovoríme o „inovatívnych liekoch“, máme na mysli zrejme očkovanie proti rakovine prípravkami mRNA, na ktorom už intenzívne pracujú BioNTech , Moderna a Big Pharma.

Tento týždeň sa aj konal summit o rakovine, kde bolo aj Slovenské zastúpenie!! 17. - 18. 11. 2022 Brusel - poslanec NR SR Marek Krajčí sa zúčastní na Európskom summite o rakovine. (podľa dostupných informácií, má byť aj povinné očkovanie). A túto veľmi dôležitú informáciu zatajili opoziční poslanci!!! Podporujú Brusel a WHO, preto celá opozícia aj s mimoparlamentnými stranami a hnutiami bojujú proti nášmu referendu.  

Zdá sa, že údaje sú v EÚ celkom verejné, keďže cieľom EHDS je „zlepšiť bezpečný cezhraničný prístup k zdravotným údajom v EÚ vrátane údajov o jednotlivcoch súvisiacich s rakovinou a ich cezhraničnú výmenu medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti“.

Osobné údaje o rakovine by teda mali byť dostupné za hranicami.

Zrejme by k nemu mali mať prístup nielen ľudia, ale aj softvér AI:

" Softvérové ​​aplikácie pre zdravotnícke pomôcky už podliehajú certifikačným požiadavkám nariadenia o zdravotníckych pomôckach a po nadobudnutí účinnosti zákona o umelej inteligencii musia aj zdravotnícke pomôcky založené na umelej inteligencii a iné systémy umelej inteligencie spĺňať požiadavky v ňom uvedené."

Týmito opatreniami sa má masívne rozšíriť kontrola a dohľad nad občanmi EÚ. Najcitlivejšie údaje sa majú zozbierať a sprístupniť „politickým osobám s rozhodovacou právomocou“ a iným, zjavne v celej EÚ. Pandémia Corona, ktorú WHO vyhlásila za bez dôkazov, zrejme hrala do karát plánom „hlbokej“ EÚ a Komisie.

Prenikanie vládnucej triedy, v podobe eurokratov v službách západných oligarchov už niekoľko rokov, do najsúkromnejších sfér ľudí nadobudlo bezprecedentné rozmery. Ak sa tieto plány zrealizujú, základné a ľudské práva zaniknú.

Poďakujme a spoločne Vláde SR a poslancom NR SR a Europoslancov z roku 2017 - 2018

V roku 2017 predstavili svoj plán po zasadnutí WHA (WHO) 

A to:

Legislatívne observatórium

Z EP dňa 18.4.2024 (tu klikni)

Otázka na ústne zodpovedanie (O-000008/2018) ktorú položili Renate Sommer, Elena Gentile, Bolesław G. Piecha, Gesine Meissner, Kateřina Konečná, Marco Affronte a Mireille D'Ornano, v mene výboru ENVI, pre Radu: Zdržanlivý prístup k očkovaniu a pokles zaočkovanosti v Európe (2017/2951(RSP)) (B8-0011/2018);

Otázka na ústne zodpovedanie (O-000009/2018), ktorú položili Renate Sommer, Elena Gentile, Bolesław G. Piecha, Gesine Meissner, Kateřina Konečná, Marco Affronte a Mireille D'Ornano, v mene výboru ENVI, pre Komisiu: Zdržanlivý prístup k očkovaniu a pokles zaočkovanosti v Európe (2017/2951(RSP)) (B8-0012/2018)

Vystúpili títo poslanci: Renate Sommer v mene skupiny PPE, Carlos Zorrinho v mene skupiny S&D,v ktorom boli aj zo strany Smer-SD, Arne Gericke v mene skupiny ECR, Gesine Meissner v mene skupiny ALDE, Marco Affronte v mene skupiny Verts/ALE a Michèle Rivasi.

Návrhy uznesení predložené na základe článku 128 ods. 5 rokovacieho poriadku na ukončenie rozpravy:

—   Renate Sommer, Elena Gentile, Bolesław G. Piecha, Gesine Meissner, Kateřina Konečná, Marco Affronte a Mireille D’Ornano, v mene výboru ENVI, o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe (2017/2951(RSP)) (B8-0188/2018);

—   Joëlle Mélin v mene skupiny ENF, o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe (2017/2951(RSP)) (B8-0195/2018).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie: bod 10.17 zápisnice zo dňa 19.4.2018.

10.17. Zdržanlivosť v otázke očkovania a pokles úrovne zaočkovanosti v Európe (hlasovanie)

Návrhy uznesenia B8-0188/2018 a B8-0195/2018 (2018/2951(RSP))

(Potrebná jednoduchá väčšina)
(Podrobnosti o hlasovaní: príloha „Výsledky hlasovania“, bod 16)

NÁVRH UZNESENIA B8-0188/2018

Prijatý (P8_TA(2018)0188)

(Návrh uznesenia B8-0195/2018 sa stal bezpredmetným.)

10.17. Zdržanlivosť v otázke očkovania a pokles úrovne zaočkovanosti v Európe (hlasovanie)

Vyberám z dokumentov

–  so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2014 o očkovaní ako účinnom nástroji v oblasti verejného zdravia(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (COM(2017)0339),

–  so zreteľom na globálny vakcinačný akčný plán (GVAP) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý v máji 2012 schválilo 194 členských štátov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,

–  so zreteľom na rezolúciu WHO 68.6, ktorú 26. mája 2015 prijalo 194 členských štátov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,

–  so zreteľom na európsky vakcinačný akčný plán WHO na obdobie 2015 – 2020, ktorý bol prijatý 18. septembra 2014,

–  so zreteľom na technickú správu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) z 27. apríla 2017 o informačných systémoch zameraných na imunizáciu v EÚ a EHP,

–  so zreteľom na technickú správu ECDC zo 14. júna 2017 o ochoreniach, ktorým možno predchádzať očkovaním, a imunizácii: hlavné kompetencie (Vaccine-preventable diseases and immunisation: Core competencies),

–  so zreteľom na politické vyhlásenie zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o antimikrobiálnej rezistencii, ktoré sa konalo 21. septembra 2016 v New Yorku,

–  so zreteľom na správu Svetovej banky z marca 2017 o infekciách rezistentných voči liekom: hrozba pre našu hospodársku budúcnosť (Drug-Resistant Infections: A Threat to Our Economic Future),

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o zdržanlivom prístupe k očkovaniu a poklese zaočkovanosti v Európe (O-000008/2018 – B8-0011/2018 a O-000009/2018 – B8-0012/2018),

A.  keďže v decembri 2010 sa globálni lídri v oblasti zdravia zaviazali, že budú zabezpečovať objavovanie, vývoj a poskytovanie život zachraňujúcich očkovacích látok v globálnom meradle, najmä v najchudobnejších krajinách, a nasledujúcich 10 rokov (2011 – 2020) vyhlásili za „desaťročie očkovania“;

B.  keďže náklady na kompletný balík očkovacích látok pre jedno dieťa, a to dokonca aj pri najnižších svetových cenách, sa od roku 2001 do roku 2014 zvýšili 68-násobne; keďže toto zvýšenie cien je neodôvodnené a nezlučiteľné s cieľom trvalo udržateľného rozvoja týkajúcim sa zabezpečenia zdravého života a podpory blahobytu osôb všetkých vekových kategórií;

C.  keďže v rámci EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o odporúčané očkovacie látky a organizáciu zdravotníckych služieb;

D.  keďže všetky členské štáty EÚ schválili európsky vakcinačný akčný plán WHO na roky 2015 – 2020;

E.  keďže podporovanie vysokej zaočkovanosti chráni občanov pred nakazením chorobami, ktorým možno predchádzať očkovaním a ktoré sú v krajinách s nízkou zaočkovanosťou a nedostatočnou imunizáciou pandemické;

F.  keďže podľa celosvetového prieskumu, ktorý sa realizoval v rámci projektu „Vaccine Confidence Project“ (Monitorovanie dôvery v očkovacie látky), je v európskom regióne najvyšší počet negatívnych reakcií z hľadiska vnímania dôležitosti očkovacích látok a ich bezpečnosti a účinnosti, čo znamená najvyšší stupeň zdržanlivosti v otázke očkovania u obyvateľstva(4);

G.  keďže pokles zaočkovanosti v Európe viedol vo viacerých európskych krajinách k závažným epidémiám osýpok a s tým súvisiacim úmrtiam;

H.  keďže v rámci prístupu „jedno zdravie“ niektoré členské štáty považujú očkovanie hospodárskych a domácich zvierat za dôležité opatrenie a zaviedli ho do praxe, aby sa tak zabránilo vypuknutiu chorôb zvierat, ktoré by sa mohli šíriť cezhranične, a obmedzilo riziko ďalšieho šírenia nákazy, a to napríklad očkovanie proti infekciám spôsobeným baktériami Coxiella burnetii a iným bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ktoré predstavujú aj riziko pre verejné zdravie;

I.  keďže v období 2008 – 2015 bolo v Európe zaznamenaných 215 000 prípadov chorôb, s výnimkou chrípky, ktorým možno predchádzať očkovaním(5);

1.  uznáva, že očkovacie látky môžu mať potenciálnu úlohu pri boji proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), ktorá by sa mala bližšie skúmať;

2.  uznáva potenciálnu úlohu, ktorú môžu očkovacie látky zohrávať pri znižovaní potreby antibiotík, čím pomáhajú obmedziť šírenie AMR, ktorá by sa mala bližšie preskúmať; zdôrazňuje však, že najvyššou prioritou musí zostať bezodkladné zníženie nadmerného používania a zneužívania antibiotík a neúmyselnej expozície antibiotikám;

3.  konštatuje, že očkovaním sa každoročne predchádza približne 2,5 miliónu úmrtí na celom svete a znižujú sa náklady na liečbu špecifických chorôb vrátane antimikrobiálnej liečby;

4.  víta skutočnosť, že zavedenie rozsiahleho ochranného očkovania v Európe výrazne prispieva k odstráneniu či zníženiu počtu mnohých infekčných chorôb; vyjadruje však znepokojenie nad zdržanlivosťou v otázke očkovania, ktorá vyvoláva obavy, ako aj nad tým, že vnútroštátne odporúčania neberú do úvahy starnutie obyvateľstva, a vyzýva na väčšiu transparentnosť výroby očkovacích látok a na prijatie opatrení s cieľom upokojiť európskych občanov;

5.  upozorňuje na to, že očkovacie látky sa prísne testujú vo viacerých štádiách klinického skúšania, skôr než ich WHO predbežne kvalifikuje a než ich schváli Európska agentúra pre lieky (EMA), a pravidelne sa prehodnocujú; poukazuje na to, že výskumní pracovníci musia nahlásiť akýkoľvek konflikt záujmov;

6.  navrhuje, aby výskumní pracovníci, ktorí sa ocitli v situácii konfliktu záujmov, boli vylúčení z hodnotiacich panelov; požaduje zrušenie dôverného charakteru rokovaní hodnotiaceho panela agentúry EMA; navrhuje zverejnenie vedeckých a klinických údajov, z ktorých vychádzajú závery panela a ktorých anonymita je vopred zaručená;

7.  pripomína, že v Európskom akčnom pláne „jedno zdravie“ proti AMR sa uvádza, že imunizácia prostredníctvom očkovania je nákladovo efektívny zásah v boji proti antimikrobiálnej rezistencii v oblasti verejného zdravia(6);

8.  víta angažovanosť Komisie v otázke očkovania a začlenenie iniciatívy zameranej na očkovanie do pracovného programu Komisie na rok 2018; víta zverejnenie plánu pre odporúčanie Rady o posilnení spolupráce proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním;

9.  oceňuje skutočnosť, že Komisia vo svojom akčnom pláne AMR oznamuje, že bude dávať podnety na zlepšenie využívania diagnostiky, antimikrobiálnych alternatív a vakcín(7);

10.  víta nadchádzajúce spustenie spoločnej akcie spolufinancovanej programom EÚ v oblasti zdravia s cieľom zvýšiť zaočkovanosť;

11.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili právny základ imunizácie; poukazuje na to, že v súlade s cieľom 1 európskeho vakcinačného akčného plánu na obdobie 2015 – 2020 je zavedenie a vykonávanie vhodného legislatívneho rámca rozhodujúce pre vymedzenie vnútroštátnych priorít a pre konkrétnu realizáciu trvalo udržateľného záväzku týkajúceho sa imunizácie;

12.  dôrazne podporuje dohodu o spoločnom obstarávaní, ktorá poskytuje členským štátom a Komisii rámec na spoločné obstarávanie očkovacích látok, čím sa posilňuje spoločná kúpna sila členských štátov a zabezpečuje sa, aby boli očkovacie látky proti pandemickým a iným chorobám k dispozícii v dostatočných množstvách, aby bol k nim zaručený prístup a aby sa so všetkými zúčastnenými členskými štátmi zaobchádzalo rovnako;

13.  víta skutočnosť, že 24 členských štátov podpísalo dohodu o spoločnom obstarávaní, čo znamená, že dohoda sa vzťahuje na 447,8 milióna z celkového počtu 508,2 milióna občanov EÚ; vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte túto dohodu nepodpísali, aby tak urobili a tým zabezpečili, že dohoda sa bude vzťahovať na všetkých občanov EÚ;

14.  pripomína význam transparentnosti pri budovaní a udržiavaní dôvery verejnosti v lieky;

15.  pripomína význam nariadenia o klinickom skúšaní liekov(8) pri podnecovaní a uľahčovaní výskumu nových očkovacích látok a zabezpečení transparentnosti výsledkov klinického skúšania; vyzýva Komisiu a agentúru EMA, aby bezodkladne implementovali nariadenie o klinickom skúšaní, najmä prostredníctvom zriadenia portálu a databázy EÚ, ktorých realizácia sa v priebehu dvoch rokov výrazne oneskorila; ďalej vyzýva všetky zainteresované strany, aby zabezpečili, že súčasné premiestňovanie agentúry EMA z Londýna nespôsobí žiadne ďalšie narušenie alebo oneskorenie práce agentúry;

16.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetci zdravotnícki pracovníci budú dostatočne očkovaní; vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom návrhu na odporúčanie Rady o posilnení spolupráce proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním, zaoberala zaočkovanosťou zdravotníckych pracovníkov;

17.  je presvedčený, že iniciatíva Komisie týkajúca sa návrhu na odporúčanie Rady o posilnenej spolupráci proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním, ktorá sa má predložiť v druhom štvrťroku 2018 a ktorá bude zameraná na podporu členských štátov pri vykonávaní očkovacích programov, znižovaní zdržanlivosti v otázke očkovania, posilňovaní dodávok očkovacích látok a celkovom zlepšovaní zaočkovanosti, je správny krok; vyzýva Komisiu a Radu, aby pri príprave odporúčaní zohľadnili pozíciu Európskeho parlamentu;

18.  so znepokojením konštatuje, že epidemiologické údaje o súčasnej situácii v oblasti zaočkovanosti v členských štátoch poukazujú na značné nedostatky, pokiaľ ide o akceptovanie očkovania, ako aj a na to, že zaočkovanosť potrebná na zaručenie primeranej ochrany nie je dostatočná; vyjadruje obavy súvisiace s tým, že rastúca a rozsiahla zdržanlivosť v otázke očkovania nadobúda znepokojujúce rozmery v dôsledku celej škály zdravotných dôsledkov, ktoré spôsobuje v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na užitočnosť očkovania ako preventívneho nástroja zabezpečili, že zaočkovanosť sa rozšíri aj nad rámec raného detstva a že prístup založený na celoživotnom očkovaní sa bude vzťahovať na všetky skupiny obyvateľstva;

19.  zdôrazňuje, že slabnúca dôvera verejnosti v očkovacie látky na celom svete je dôvodom na obavy a veľkou výzvou pre odborníkov v oblasti verejného zdravia; konštatuje, že v Európe sa v súčasnosti v mnohých krajinách vyskytujú ohniská osýpok z dôvodu zdržanlivosti v otázke očkovania; vyzýva Komisiu, aby naďalej posilňovala svoju podporu zameranú na vnútroštátne snahy o očkovanie s cieľom zvýšiť zaočkovanosť;

20.  zdôrazňuje, že zvýšená transparentnosť v procese hodnotenia očkovacích látok a ich adjuvansov a financovanie nezávislých výskumných programov zameraných na ich možné vedľajšie účinky by prispela k obnoveniu dôvery v očkovanie;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili infraštruktúru na získavanie údajov na účely vysledovania vzorcov infekčných chorôb a skutočného vplyvu očkovacích látok s cieľom podporiť vykonávanie imunizačných programov;

22.  je znepokojený veľkými rozdielmi, pokiaľ ide o očkovacie látky, ktoré jednotlivé členské štáty odporúčajú, poskytujú alebo stanovujú; je takisto znepokojený tým, že tieto rozdiely v zaočkovanosti prehlbujú rozdiely v oblasti zdravia medzi členskými štátmi a podkopávajú úsilie o zníženie výskytu a odstránenie chorôb, ktorým možno predchádzať;

23.  odsudzuje šírenie nespoľahlivých, zavádzajúcich a nevedeckých informácií o očkovaní, ktoré ešte zhoršujú mediálne spory, honba médií za senzáciami a nekvalitná žurnalistika; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali účinné opatrenia proti šíreniu dezinformácií, aby ďalej rozvíjali osvetové a informačné kampane zamerané na obnovenie dôvery v očkovacie látky a posilňovali osvetu a dialóg, najmä pokiaľ ide o rodičov, vrátane vytvorenia európskej platformy zameranej na zvýšenie zaočkovanosti, a tak zabránili tomu, že sa takéto zavádzajúce informácie ukážu ako účinné;

24.  zdôrazňuje potrebu poskytnúť občanom inkluzívne, vecné a vedecky podložené informácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme boja proti nespoľahlivým, zavádzajúcim a nevedeckým informáciám o očkovaní uľahčovali dialóg so zainteresovanými stranami z radov občianskej spoločnosti, občianskych hnutí, akademickej obce, médií a vnútroštátnych zdravotníckych orgánov;

25.  je znepokojený obmedzeným rozpočtom vyčleneným osobitne na očkovanie v niektorých členských štátoch, ako aj vysokými cenami a veľkými cenovými rozdielmi niektorých život zachraňujúcich očkovacích látok, čo môže ešte viac prehĺbiť existujúce nerovnosti v oblasti zdravia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr realizovali opatrenia, ktoré Európsky parlament požaduje vo svojom uznesení z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom(9), pričom zdôrazňuje, že očkovanie je pre systémy zdravotnej starostlivosti z dlhodobého hľadiska jedným z najúčinnejších a nákladovo najefektívnejších zásahov v oblasti verejného zdravia;

26.  je znepokojený tým, že vysoké ceny očkovacích látok majú neprimeraný dosah na krajiny s nízkymi a strednými príjmami vrátane krajín, ktoré prichádzajú o podporu darcov, ktorú predtým získavali cez Gavi – alianciu pre očkovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu prístupu k očkovacím látkam v príslušných krajinách;

27.  víta nádejný pokrok, ktorý bol vďaka očkovaniu proti vírusu HPV dosiahnutý v boji proti nádorovým a iným ochoreniam spôsobovaným ľudským papilomavírusom (HPV); vyzýva členské štáty, aby tieto programy ďalej rozvíjali a skúmali spôsoby, ako zvýšiť zaočkovanosť a predchádzať iným formám rakoviny, napríklad zahrnutím chlapcov do očkovacích programov;

28.  domnieva sa, že zabezpečovanie skríningu a služieb očkovania má pre migrantov a utečencov prichádzajúcich do členských štátov EÚ zásadný význam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali, aké konkrétne očkovacie opatrenia sa vykonávajú v prípade migrantov a utečencov prichádzajúcich do krajín EÚ, a aby aktívne pracovali na riešení zistených nedostatkov;

29.  je znepokojený nedostatkom očkovacích látok a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali riešenia na zvýšenie ponuky a dostupnosti očkovacích látok vrátane opatrení na skladovanie očkovacích látok;

30.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali informačné kampane v radoch zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú očkovanie, v rámci ktorých sa bude zdôrazňovať ich morálna aj etická povinnosť chrániť verejné zdravie poskytovaním dostatočných informácií pacientom (alebo ich zákonným poručníkom) o očkovacích látkach, aby tak mohli prijímať informované rozhodnutia;

31.  zdôrazňuje, že zdravotnícki pracovníci sú základom akceptovania očkovania zo strany verejnosti a ich odporúčania sú neustále citované ako hlavný dôvod očkovania(10);

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali komplexný akčný plán EÚ, v ktorom poukážu na sociálny problém zdržanlivosti v otázke očkovania, posilnia záväzky členských štátov v oblasti imunizácie ako prioritného opatrenia v oblasti verejného zdravia vrátane prioritných a na regióny zameraných opatrení a zohľadnia rôznorodé okolnosti a špecifické problémy, ktorým čelia členské štáty;

33.  vyzýva Komisiu, aby umožnila harmonizovanejší a lepšie zosúladený harmonogram očkovania v celej EÚ, podieľala sa na výmene najlepších postupov, aby spoločne s členskými štátmi preskúmala možnosti vytvorenia platformy EÚ na monitorovanie bezpečnosti a účinnosti očkovacích látok, zabezpečila rovnomernú zaočkovanosť v celej Európe, znížila nerovnosti v oblasti zdravia a pomohla zvýšiť dôveru v očkovacie programy a očkovacie látky; vyzýva Komisiu, aby zaviedla iniciatívy konkrétne zamerané na očkovanie, ako napríklad „európsky deň očkovania proti chrípke“, ktorý by umožnil každý rok zorganizovať očkovaciu kampaň v súlade s cieľom 75 % zaočkovanosti stanovenej v odporúčaniach Rady o sezónnej chrípke;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia v rámci prístupu „jedného zdravia“ na zvýšenie zaočkovanosti u ľudí a v prípade potreby aj zvierat prostredníctvom finančných a politických stimulov, a tým aj na nákladovo účinnejší boj proti infekčným chorobám a antibiotickej rezistencii, okrem iného aj v súvislosti s budúcou spoločnou poľnohospodárskou politikou po roku 2020;

35.  vyzýva členské štáty, aby Komisii, ECDC a WHO včas poskytli údaje o očkovaní a chorobách, ktorým možno predchádzať očkovaním;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Svetovej zdravotníckej organizácii a vládam členských štátov.

Hlasovanie: Iba Smer- SD ZA

https://mepwatch.eu/8/vote.html?v=90499&country=sk

V Rade EÚ prijaté Vládou SR 7.12.2018

28.12.2018 Úradný vestník Európskej únie C 466/1

ODPORÚČANIE RADY zo 7. decembra 2018 o posilnenej spolupráci v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním

(2018/C 466/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 168 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Činnosti Únie, ktoré majú dopĺňať vnútroštátne politiky, sa majú zameriavať na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie.

(2)

V súlade s článkom 168 ods. 6 ZFEÚ môže Rada na návrh Komisie prijímať odporúčania na účely uvedené v tomto článku s cieľom zlepšiť verejné zdravie, a to najmä čo sa týka boja proti najzávažnejším chorobám, monitorovania, včasného varovania pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia a boja proti nim. Choroby, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, sa považujú za najzávažnejšie choroby.

(3)	Očkovanie je jedným z najúčinnejších a nákladovo najefektívnejších opatrení v oblasti verejného zdravia, ktoré bolo vyvinuté v 20. storočí, a je naďalej hlavným nástrojom primárnej prevencie prenosných ochorení.

(4)

Hoci sú za programy očkovania zodpovedné členské štáty, vzhľadom na cezhraničnú povahu chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, a na všeobecné výzvy, ktoré ohrozujú vnútroštátne programy imunizácie, by mohla byť prínosná koordinovanejšia činnosť a prístupy EÚ k prevencii alebo obmedzeniu šírenia epidémií a chorôb s cezhraničným rozmerom.

(5)

Rýchle šírenie dezinformácií prostredníctvom sociálnych médií a hlasných odporcov očkovania prispieva k mylným názorom, ktoré odvádzajú pozornosť verejnosti od individuálnych a kolektívnych výhod očkovania a od rizík, ktoré predstavujú prenosné ochorenia, smerom k zvýšenej nedôvere a obavám z nepodložených nežiadúcich udalostí. Je potrebné opatrenie, pomocou ktorého by sa posilnil dialóg s občanmi a ktoré by viedlo k pochopeniu ich skutočných obáv a pochybností v súvislosti s očkovaním a k primeranému riešeniu týchto otázok na základe individuálnych potrieb.

(6)	Zdravotnícki pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa vyššej miery zaočkovanosti. Na podporu ich úsilia by sa im mali ponúknuť príležitosti na ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu o očkovaní v súlade s vnútroštátnymi odporúčaniami.

(7)	Prípady, v ktorých sa miera zaočkovanosti zdravotníckych pracovníkov považuje s ohľadom na vnútroštátne odporúčania za nedostatočnú, by sa mali riešiť v záujme ochrany týchto pracovníkov a ich pacientov.

(8)	Rozdiely v očkovacích kalendároch medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o odporúčania, druh použitých očkovacích látok, počet podaných dávok a načasovanie, majú za následok zvýšené riziko toho, že občania, najmä deti, premeškajú očkovanie, keď sa budú sťahovať z jedného členského štátu do druhého.

(9)

Potreba priblížiť imunizačné služby občanom si vyžaduje osobitné úsilie, aby sa dostali k najzraniteľnejším členom spoločnosti, a to najmä prostredníctvom komunitných poskytovateľov. Európske štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond (ESF) a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), ponúkajú členským štátom značné príležitosti na posilnenie odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov zameranej na očkovanie a podporu kapacít zdravotníckej infraštruktúry v oblasti očkovania.

(10)

Demografické zmeny, mobilita ľudí, zmena klímy a slabnúca imunita prispievajú k epidemiologickým zmenám v zaťažení chorobami, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, čo si vyžaduje programy očkovania s celoživotným prístupom aj mimo obdobia detstva. Cieľom tohto prístupu je zabezpečiť primeranú celoživotnú ochranu a prispievať k zdravému životu a zdravému starnutiu, ako aj udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti.

(11)

Nedostatok očkovacích látok má priamy dosah na realizáciu a vykonávanie vnútroštátnych programov očkovania; členské štáty čelia rôznym narušeniam dodávok očkovacích látok, výrobné kapacity v EÚ sú naďalej obmedzené a pretrvávajú ťažkosti s cezhraničným spoločným využívaním očkovacích látok, pričom nedostatok koordinovaného plánovania budúcich potrieb prispieva k neistote v súvislosti s dopytom. V tejto súvislosti sú Európska únia a jej občania naďalej zraniteľní v prípade vypuknutia epidémie prenosných ochorení.

(12)

Potreba dosiahnuť rýchly pokrok vo výskume a vývoji nových očkovacích látok a zlepšiť alebo prispôsobiť existujúce očkovacie látky si vyžaduje inovačné partnerstvá a platformy, odborné znalosti na vysokej úrovni a silnejšie prepojenia medzi disciplínami a odvetviami, ako aj investície do výskumu v oblasti spoločenských a behaviorálnych vied s cieľom lepšie porozumieť kľúčovým faktorom viazaným na kontext, o ktoré sa opierajú váhavé postoje k očkovaniu.

(13)

Niektoré z týchto kľúčových výziev a ďalších krokov už boli identifikované v záveroch Rady o očkovaní ako účinnom nástroji v oblasti verejného zdravia (1) a členské štáty a Komisia boli vyzvané, aby vypracovali spoločné opatrenia s cieľom spoločne využívať najlepšie postupy v oblasti politík očkovania.

(14)	V záveroch Rady o imunizácii detí (2) sa vyzýva hlavne na zlepšenie registrov a informačných systémov týkajúcich sa imunizácie, aby sa tak zlepšilo monitorovanie programov očkovania a uľahčila sa výmena informácií medzi poskytovateľmi služieb v oblasti očkovania.

(15)

V oznámení Komisie o vykonávaní stratégie digitálneho jednotného trhu (3) a v oznámení o akčnom pláne elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 (4) sa pripomína významná úloha digitálnej agendy v oblasti zdravotnej starostlivosti a potreba uprednostniť vývoj riešení založených na elektronickom zdravotníctve a veľkých dátach (big data). Tieto iniciatívy sú ďalej podporené v oznámení Komisie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu (5) s cieľom zabezpečiť moderné a udržateľné modely zdravotnej starostlivosti, ako aj posilnené postavenie občanov a zdravotníckych pracovníkov.

(16)

V smernici 2000/54/ES (6) o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci sa stanovujú minimálne požiadavky na zabezpečenie ochrany pracovníkov vrátane potreby poskytnúť očkovacie látky tým, ktorí ešte neboli imunizovaní, a v smernici Rady 2010/32/EÚ (7), ktorou sa vykonáva Rámcová dohoda o prevencii poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore, uzavretá medzi HOSPEEM a EPSU, sa stanovuje, že ak sa na základe posúdenia rizika odhalí riziko ohrozenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov vzhľadom na ich vystavenie biologickým faktorom, proti ktorým existujú účinné očkovacie látky, pracovníkom by sa malo ponúknuť očkovanie.

(17)	V rozhodnutí 1082/2013/EÚ (8) o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia sa stanovuje základ pre vytvorenie dobrovoľného mechanizmu na predbežný nákup zdravotníckych protiopatrení proti závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia.

(18)

V záveroch Rady o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch Európskej únie (9) sa podporujú zásady a všeobecné hodnoty univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity, ktoré sú mimoriadne dôležité na zabezpečenie rovnosti prístupu k očkovacím službám bez ohľadu na vek, spoločenské postavenie alebo geografickú polohu, a to v súlade s vnútroštátnymi a regionálnymi programami imunizácie.

(19)

V nariadení (ES) č. 851/2004 (10) sa Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) poveruje podporou prevencie a kontroly prenosných ochorení, ako aj podporou výmeny najlepších postupov a skúseností v súvislosti s programami očkovania. Centrum ECDC okrem toho koordinuje zber údajov, overovanie, analýzu a rozširovanie údajov na úrovni EÚ vrátane údajov o stratégiách očkovania.

(20)

Smernica 2001/83/ES (11), ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, a nariadenie (EÚ) č. 726/2004 (12), ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky, poskytujú regulačným orgánom mandát podporovať a chrániť verejné zdravie prostredníctvom schválenia používania bezpečných a účinných očkovacích látok a neustáleho posudzovania ich profilu prospešnosti a rizika po udelení povolenia na uvedenie na trh.

(21)

V akčnom pláne Komisie s názvom „jedno zdravie“ (13) sa členské štáty EÚ podporujú v boji proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) a vyzýva sa na vytvorenie racionálnejších postupov na schvaľovanie nových antibakteriálnych látok a posilnenie výskumu a vývoja nových očkovacích látok proti patogénom spájaným s antimikrobiálnou rezistenciou.

(22)

V uznesení Európskeho parlamentu z 19. apríla 2018 o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe (14) sa členské štáty vyzývajú, aby zabezpečili dostatočnú zaočkovanosť zdravotníckych pracovníkov, prijali účinné opatrenia proti šíreniu dezinformácií, a realizovali opatrenia na zlepšenie prístupu k liekom. Okrem toho sa v ňom adresuje výzva Komisii, aby umožnila harmonizovanejší program očkovania v celej EÚ.

(23)

Akčný plán Komisie o falošných správach a dezinformáciách na internete má za cieľ prispieť k vytvoreniu stratégie na úrovni EÚ zameranej na boj proti šíreniu dezinformácií a oznámenie Komisie o boji proti dezinformáciám (15) sa zaoberá výzvami, ktorým čelia online platformy v súvislosti so šírením dezinformácií.

(24)

Komisia podporuje zlepšenie prístupu k moderným a kľúčovým očkovacím látkam v 77 najchudobnejších krajinách prostredníctvom Gavi, Aliancie pre očkovanie (Gavi) od jej založenia v roku 2000. Do roku 2015 sa prispelo prostriedkami vo výške 83 miliónov EUR, čo prispelo k plnej imunizácii 277 miliónov detí v období rokov 2011 – 2015, a ďalších 200 miliónov EUR sa prisľúbilo na obdobie rokov 2016 – 2020, v ktorom sa plánuje imunizácia ďalších 300 miliónov detí.

(25)

Ministri zdravotníctva schválili na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v roku 2012 celosvetový vakcinačný akčný plán s cieľom zabezpečiť, že do roku 2020 bude mať prístup k životne dôležitej imunizácii úplne každý. Európsky regionálny výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) prijal v roku 2014 európsky vakcinačný akčný plán na obdobie rokov 2015 – 2020.

(26)

V treťom cieli Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (16), ktorým je „zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“, sa zdôrazňuje význam očkovacích látok v súvislosti s ochranou ľudí proti chorobám. EÚ a jej členské štáty okrem toho prostredníctvom Európskeho konsenzu o rozvoji „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“ (17) opätovne vyjadrili svoj záväzok chrániť právo všetkých na čo najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia, a to aj tým, že budú pomáhať zabezpečiť prístup k cenovo dostupným základným liekom a očkovacím látkam pre všetkých.

(27)

Jednotná akcia v oblasti očkovania spolufinancovaná z tretieho akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia (18), ktorá sa začala v roku 2018, sa má zamerať na spoločné využívanie najlepších postupov týkajúcich sa vnútroštátnych politík očkovania a na identifikáciu technických požiadaviek súvisiacich s elektronickými informačnými systémami v oblasti imunizácie, prognózovaním v oblasti očkovacích látok, priorizáciou výskumu a vývoja očkovacích látok, ako aj s výskumom zameraným na riešenie zdržanlivosti v otázke očkovania.

(28)

Cieľom opatrení uvedených v tomto odporúčaní je zvýšiť bezpečnosť verejného zdravia, znížiť rozdiely medzi členskými štátmi a zvýšiť istotu dodávok očkovacích látok na vnútornom trhu. Tieto opatrenia dopĺňajú a posilňujú vnútroštátne politiky a opatrenia vo všetkých členských štátoch, pričom sa do úvahy berú ich odlišné východiskové pozície, pokiaľ ide o politiky imunizácie, inštitucionálne usporiadanie, regionálne rozdiely a kapacity v oblasti zdravotnej starostlivosti.

(29)	V tomto odporúčaní sa plne rešpektujú zásady subsidiarity a proporcionality,

TÝMTO ODPORÚČA ČLENSKÝM ŠTÁTOM:

1.

Vypracovať a vykonávať plány očkovania na vnútroštátnej a/alebo prípadne regionálnej úrovni zamerané na zvýšenie zaočkovanosti s cieľom dosiahnuť ciele a úlohy európskeho vakcinačného akčného plánu WHO do roku 2020. Tieto plány by mohli obsahovať napríklad ustanovenia týkajúce sa udržateľného financovania a dodávok očkovacích látok, celoživotného prístupu k očkovaniu, schopnosti reagovať na núdzové situácie a komunikačných a podporných činností.

2.

Usilovať sa do roku 2020 dosiahnuť konkrétne v prípade osýpok 95 % mieru zaočkovanosti, pričom cieľová detská populácia dostane dve dávky očkovacej látky, a snažiť sa odstrániť medzery v imunizácii vo všetkých vekových skupinách s cieľom eliminovať výskyt osýpok v EÚ.

3.

Zaviesť rutinné kontroly stavu zaočkovanosti a pravidelné možnosti očkovania počas rôznych životných fáz, a to prostredníctvom bežných návštev systému primárnej zdravotnej starostlivosti, ako aj prostredníctvom ďalších prijatých opatrení, napr. pri nástupe do škôlky/školy, na pracovisku alebo v zariadeniach starostlivosti, podľa vnútroštátnych kapacít.

4.

Uľahčiť prístup k vnútroštátnym a/alebo regionálnym očkovacím službám, a to prostredníctvom: a) zjednodušenia a rozšírenia možností poskytovať očkovanie prostredníctvom využívania komunitných poskytovateľov; a b) zabezpečenia cielenej aktívnej činnosti zameranej na najzraniteľnejšie skupiny vrátane sociálne vylúčených skupín s cieľom odstrániť rozdiely a medzery v zaočkovanosti.

5.

Spolupracovať s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a príslušnými zainteresovanými stranami a nabádať ich, aby zvážili posilnenie a začlenenie odbornej prípravy zameranej na choroby, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, na vakcinológiu a imunizáciu do vnútroštátnych učebných plánov v oblasti zdravotníctva a do všetkých ďalších lekárskych vzdelávacích programov pre zdravotníckych pracovníkov vo všetkých odvetviach vždy, keď je to vhodné, s cieľom posilniť ich kľúčovú úlohu v úsilí o vyššie miery zaočkovanosti. Využívať príležitosti, ktoré ponúkajú ESF a EFRR, na podporu odbornej prípravy a rozvoja zručností zdravotníckych pracovníkov, pokiaľ ide o choroby, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, vakcinológiu a imunizáciu, a na posilnenie vnútroštátnych a regionálnych kapacít zdravotníckej infraštruktúry v oblasti vakcinácie vrátane elektronických informačných systémov v oblasti imunizácie.

6.

V prípade potreby zvýšiť komunikačné činnosti a informovanosť o výhodách očkovania na základe: a) predloženia vedeckých dôkazov vo forme zrozumiteľnej pre laikov a s použitím rôznych kontextuálnych stratégií s cieľom bojovať proti šíreniu dezinformácií, a to napríklad aj prostredníctvom digitálnych nástrojov a partnerstiev s občianskou spoločnosťou a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami; b) zapojenia príslušných aktérov, napríklad zdravotníckych pracovníkov, zainteresovaných strán v oblasti vzdelávania, sociálnych partnerov a médií ako multiplikačných článkov, do boja proti ľahostajnosti a za zvýšenie dôvery v imunizáciu, a ponúknutia odbornej prípravy pre týchto aktérov.

7.

Preskúmať možnosť rozvoja kapacity zdravotníckych zariadení a inštitúcií zdravotnej starostlivosti získavať elektronické informácie o stave zaočkovania občanov, napríklad na základe informačných systémov, ktoré poskytujú funkcie na vytváranie upomienok, umožňujú získavať aktuálne údaje o zaočkovanosti vo všetkých vekových skupinách a umožňujú prepojenia a výmeny údajov medzi systémami zdravotnej starostlivosti.

8.

V prípade potreby zvýšiť podporu výskumu a inovácie v oblasti očkovacích látok, aby boli k dispozícii dostatočné zdroje na rýchly pokrok v súvislosti s novými alebo vylepšenými očkovacími látkami, ako aj uľahčiť využívanie výskumu očkovacích látok v záujme lepšie informovaných vnútroštátnych alebo regionálnych programov a politík očkovania.

TÝMTO VÍTA ZÁMER KOMISIE PRIJAŤ V ÚZKEJ SPOLUPRÁCI S ČLENSKÝMI ŠTÁTMI TIETO OPATRENIA:

9.

Usilovať sa o zriadenie európskeho systému výmeny informácií o očkovaní (EVIS) koordinovaného centrom ECDC s cieľom: a) spoločne s vnútroštátnymi orgánmi verejného zdravia: i) preskúmať uskutočniteľnosť vytvorenia, do roku 2020, usmernení týkajúcich sa základného očkovacieho kalendára EÚ s ohľadom na odporúčania WHO pre rutinnú imunizáciu s cieľom zlepšiť súlad vnútroštátnych očkovacích kalendárov a podporiť rovnosť v ochrane zdravia občanov Únie, ako aj uskutočniteľnosť vytvorenia spoločného očkovacieho preukazu; ii) posilniť súlad, transparentnosť a metodiky pri posudzovaní vnútroštátnych a regionálnych plánov očkovania prostredníctvom spoločného využívania vedeckých dôkazov a nástrojov s podporou národných technických poradných skupín pre imunizáciu; iii) navrhnúť metodiky a usmernenia EÚ týkajúce sa požiadaviek na údaje potrebné na lepšie monitorovanie miery zaočkovanosti vo všetkých vekových skupinách vrátane zdravotníckych pracovníkov, a to v spolupráci s WHO, a zhromažďovať takéto údaje a sprístupniť ich na úrovni EÚ; b) s podporou Európskej agentúry pre lieky vytvoriť do roku 2019 európsky informačný portál v oblasti očkovania s cieľom poskytnúť online objektívne, transparentné a aktualizované dôkazy o očkovaní a očkovacích látkach, ich výhodách a bezpečnosti, ako aj o farmakovigilančnom postupe; c) bojovať proti dezinformáciám o očkovacích látkach na internete a vytvoriť informačné nástroje a usmernenia založené na dôkazoch s cieľom podporovať členské štáty v reakcii na zdržanlivosť v otázke očkovania v súlade s oznámením Komisie o boji proti dezinformáciám na internete.

10.

S podporou Európskej agentúry pre lieky a v spolupráci s centrom ECDC neustále monitorovať výhody a riziká očkovacích látok a očkovaní na úrovni EÚ, a to aj prostredníctvom štúdií o dohľade po uvedení na trh.

11.

Pracovať na príprave metodík a posilniť kapacity na posúdenie relatívnej účinnosti vakcín a programov očkovania.

12.

Posilniť účinné uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa ochrany pracovníkov pred rizikami spojenými s vystavením biologickým faktorom pri práci, ako sa uvádza v smernici 2000/54/ES a v smernici Rady 2010/32/EÚ s prihliadnutím na právomoci členských štátov, a to najmä tak, že sa podporí ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, že sa bude monitorovať ich stav imunizácie a v prípade potreby im bude aktívne ponúkaná možnosť zaočkovania, s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti pacientov a zdravotníckych pracovníkov.

13.

Poskytnúť dôkazy a údaje, a to aj prostredníctvom Európskej školskej siete (European Schoolnet), s cieľom podporiť snahy členských štátov zamerané na posilnenie aspektov týkajúcich sa vakcinológie a imunizácie v ich vnútroštátnych učebných plánoch v oblasti zdravotníctva a v postgraduálnom vzdelávaní.

14.

Pracovať na posilnení dodávok očkovacích látok a zmiernení rizík spojených s ich nedostatkom, a to prostredníctvom: a) zváženia vytvorenia virtuálneho európskeho skladu údajov obsahujúceho informácie o potrebách očkovacích látok a prípadne ich zásobách, ktoré je možné ponúknuť, s cieľom uľahčiť dobrovoľnú výmenu informácií o dostupných zásobách, možných prebytkoch a celosvetovom nedostatku základných očkovacích látok; b) zváženia vytvorenia koncepcie mechanizmu na výmenu zásob očkovacích látok medzi členskými štátmi v prípade vypuknutia epidémie, čo by zlepšilo prepojenie medzi ponukou a dopytom očkovacích látok; c) preskúmania uskutočniteľnosti vytvorenia fyzických zásob očkovacích látok a nadviazania dialógu so spoločnosťami vyrábajúcimi očkovacie látky o mechanizme na uľahčenie vytvárania zásob a zabezpečovania dostupnosti očkovacích látok v prípade vypuknutia epidémií so zohľadnením celosvetového nedostatku základných očkovacích látok; d) zváženia – spoločne so zainteresovanými stranami, najmä s odvetvím výroby očkovacích látok, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri plnení týchto cieľov – možností na zlepšenie výrobnej kapacity EÚ, zabezpečenie kontinuity dodávok a zabezpečenie rôznorodosti dodávateľov; e) preskúmania možností spoločného verejného obstarávania očkovacích látok alebo antitoxínov, ktoré sa majú použiť v prípade pandémií, neočakávaného vypuknutia epidémií a v prípadoch nízkeho dopytu po očkovacích látkach (na zaočkovanie malého počtu prípadov alebo špecifických populácií); f) podpory siete úradne určených laboratórií EÚ na kontrolu liečiv a jej práce s cieľom zabezpečiť, aby očkovacie látky uvádzané na trh EÚ mali vysokú kvalitu; g) monitorovania dodržiavania povinnosti neprerušene dodávať lieky uloženej držiteľom povolenia na uvedenie na trh (článok 81 smernice 2001/83/ES) a preskúmania spôsobov, ako posilniť dodržiavanie tejto povinnosti; h) zváženia uľahčenia včasného dialógu s vývojármi, vnútroštátnymi tvorcami politiky a regulátormi, a to v spolupráci s Európskou agentúrou pre lieky, s cieľom podporiť schvaľovanie inovačných očkovacích látok, a to aj v prípadoch vznikajúceho ohrozenia zdravia.

15.

Zvýšiť účinnosť a efektívnosť financovania výskumu a vývoja očkovacích látok na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni úsilím o: a) posilnenie existujúcich partnerstiev a výskumných infraštruktúr a vytvorenie nových, a to aj pre klinické skúšania; b) dosiahnutie konsenzu o nenaplnených potrebách populácie a dohodnutých prioritách týkajúcich sa očkovacích látok, ktorý možno využiť na utváranie budúcich programov financovania výskumu očkovacích látok na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ vrátane využívania výhod Koalície pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie (CEPI) a Globálnej výskumnej spolupráce pre pripravenosť v prípade infekčných chorôb (GloPID-R); c) zváženie investovania do výskumu behaviorálnych a spoločenských vied zameraného na kľúčové faktory ovplyvňujúce zdržanlivosť v otázke očkovania v rôznych podskupinách populácie a u zdravotníckych pracovníkov.

TÝMTO VÍTA ZÁMER KOMISIE:

16.

Preskúmať otázky týkajúce sa nedostatočnej zaočkovanosti spôsobenej cezhraničným pohybom ľudí v rámci EÚ a preskúmať možnosti, ako tieto otázky vyriešiť, a to aj preskúmaním uskutočniteľnosti vytvorenia spoločného očkovacieho preukazu/pasu pre občanov EÚ (v ktorom sa zohľadnia potenciálne odlišné očkovacie kalendáre v rôznych štátoch), ktorý by bol kompatibilný s elektronickými informačnými systémami v oblasti imunizácie a cezhranične uznávaný, bez toho, aby sa zdvojovala práca na vnútroštátnej úrovni.

17.

Usilovať sa o pravidelné vypracúvanie správy o stave dôvery v očkovanie v EÚ, a to napríklad v rámci procesu Stav zdravia v EÚ, s cieľom monitorovať postoje k očkovaniu. Na základe uvedenej správy a s ohľadom na súvisiacu prácu WHO predložiť usmernenie, pomocou ktorého by mohli členské štáty bojovať proti zdržanlivosti v otázke očkovania.

18.

Vytvoriť koalíciu pre očkovanie s cieľom spojiť európske združenia zdravotníckych pracovníkov, ako aj relevantné študentské združenia v danej oblasti, aby sa zaviazali poskytovať verejnosti presné informácie, bojovať s mýtami a vymieňať si najlepšie postupy.

19.

Posilniť účinok každoročného európskeho imunizačného týždňa prostredníctvom organizovania iniciatívy na zvyšovanie informovanosti verejnosti v EÚ a podpory činností jednotlivých členských štátov.

20.

Identifikovať prekážky prístupu k očkovaniu a podporiť zásahy na zlepšenie prístupu k očkovaniu v prípade znevýhodnených a sociálne vylúčených skupín v súlade s vnútroštátnymi odporúčaniami, a to aj podporou zdravotníckych mediátorov a komunitných sietí na miestnej úrovni.

21.

Vypracovať usmernenia na prekonanie právnych a technických prekážok, ktoré bránia interoperabilite vnútroštátnych informačných systémov v oblasti očkovania, pričom by sa mali riadne zohľadniť pravidlá upravujúce ochranu osobných údajov, ako sa to uvádza v oznámení Komisie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti.

22.

Naďalej podporovať výskum a inovácie prostredníctvom rámcových programov EÚ pre výskum a inováciu s cieľom vytvoriť nové bezpečné a účinné očkovacie látky a optimalizovať tie existujúce.

23.

Posilniť existujúce partnerstvá a spoluprácu s medzinárodnými aktérmi a iniciatívami, ako sú napríklad WHO a jej Strategická poradná skupina odborníkov v oblasti imunizácie (SAGE), Európska technická poradná skupina odborníkov v oblasti imunizácie (ETAGE), postupy iniciatívy a agendy v oblasti globálnej zdravotnej bezpečnosti (iniciatíva v oblasti globálnej zdravotnej bezpečnosti, agenda v oblasti globálnej zdravotnej bezpečnosti), Unicef, ako aj programy financovania a výskumné iniciatívy ako GAVI, CEPI, GloPID-R a JPIAMR (iniciatíva spoločného programovania v oblasti antimikrobiálnej rezistencie).

24.

Pravidelne podávať správy o pokroku vo vykonávaní tohto odporúčania na základe ukazovateľov dohodnutých s členskými štátmi a informácií z iných relevantných zdrojov.

---

(1)  Závery Rady o očkovaní ako účinnom nástroji v oblasti verejného zdravia (2014/C 438/04) (Ú. v. EÚ C 438, 6.12.2014, s. 3).

(2)  Závery Rady o imunizácii detí: úspechy a výzvy v oblasti európskej imunizácie detí a ďalšie kroky (Ú. v. EÚ C 202, 8.7.2011, s. 4).

(3)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o preskúmaní vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania – Prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých, COM/2017/0228 final.

(4)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o akčnom pláne elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020, COM/2012/736.

(5)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu; posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti, COM(2018) 233.

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (Ú. v. ES L 262, 17.10.2000, s. 21).

(7)  Smernica Rady 2010/32/EÚ z 10. mája 2010, ktorou sa vykonáva Rámcová dohoda o prevencii poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore, uzavretá medzi HOSPEEM a EPSU (Ú. v. EÚ L 134, 1.6.2010, s. 66).

(8)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES (Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1).

(9)  Závery Rady o spoločných hodnotách a zásadách v zdravotníckych systémoch Európskej únie (Ú. v. EÚ C 146, 22.6.2006, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1).

(13)  Oznámenie Komisie o akčnom pláne „jedno zdravie“, ktorý slúži na podporu členských štátov v boji proti antimikrobiálnej rezistencii, COM(2017) 339.

(14)  Uznesenie Európskeho parlamentu o zdržanlivosti v otázke očkovania a poklese úrovne zaočkovanosti v Európe (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(15)  Oznámenie Komisie o boji proti dezinformáciám na internete: európsky prístup, COM(2018) 236.

(16)  Rezolúcia 70/1 prijatá na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015: „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“.

(17)  Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie s názvom Nový Európsky konsenzus o rozvoji: „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“ (Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 282/2014 z 11. marca 2014 o ustanovení tretieho akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia (2014 – 2020), ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1350/2007/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 1).

Celý postup TU

GAVI Partneri TU

CEPI založili v Davose vlády Nórska a Indie, Nadácia Billa a Melindy Gatesových, Wellcome a Svetové ekonomické fórum v roku 2017 TU a TU

Následne v tomto dokumente som predtým zverejnil o:

Digitálny očkovací preukaz, zdravotný personál v školách ohľadom očkovania naplánované ešte v roku 2017