• Tlačová správa
• 18 decembra 2023 23:50 Viac tu

Trans-European Transport Network (TEN-T)

Všetko súčasť cieľov udržateľného rozvoja Agendy OSN 2030

Politika TEN-T vychádza z nariadenia (EÚ) č. 1315/2013. Toto nariadenie sa v súčasnosti revidujes cieľom urobiť sieť ekologickejšou, efektívnejšou a odolnejšou v súlade s Európskou zelenou dohodoua Stratégia udržateľnej a inteligentnej mobility. 

Prijatie Zelenej dohody:

Uznesenie vlády SR o Agende 2030, Rada vlády SR pre Zelenú dohodu a

Právne predpisy a opatrenia súvisiace s TEN-T

• Rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T): Smernica o zjednodušení bola prijatá s cieľom uľahčiť administratívne procesy povoľovania cezhraničnej infraštruktúry:
• Vojenská mobilita je iniciatíva EÚ na zabezpečenie rýchleho a bezproblémového pohybu vojenského personálu, materiálu a prostriedkov – a to aj v krátkom čase a vo veľkom rozsahu – v rámci EÚ a mimo nej. Jeho cieľom je vytvoriť dobre prepojenú sieť s kratšími reakčnými časmi a bezpečnou a odolnou infraštruktúrou. Transeurópska dopravná sieť môže slúžiť na dvojaké použitie, vojenské a civilné. V úzkej spolupráci s členskými štátmi Komisia zabezpečuje, aby bola sieť koherentná a spĺňala požiadavky oboch typov použitia. Po nevyprovokovanom útoku Ruska na Ukrajinu Komisia a vysoký predstaviteľpredložiť Akčný plán vojenskej mobility 2.0. S cieľom zabezpečiť dobre prepojenú, schopnú a bezpečnú sieť vojenskej mobility Komisia podporuje akčný plán nástrojmi financovania, ako je napríklad Nástroj na prepájanie Európy.(financovanie projektov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím) a Európsky obranný fond(podpora rozvoja interoperabilných logistických a digitálnych systémov).

 Viac TU.

V Bruseli10. 11. 2022

JOIN(2022) 48 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Akčný plán v oblasti vojenskej mobility 2.0

Vyberáme:

Európska rada schválila v marci 2022, sa zdôrazňuje, že: „Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine potvrdila naliehavú potrebu výrazne posilniť vojenskú mobilitu našich ozbrojených síl v rámci Únie aj mimo nej.“ Vzhľadom na „nové záväzky s cieľom výrazne posilniť vojenskú mobilitu a investovať do nej“ sa vyzvalo na „ambiciózny revidovaný akčný plán do konca roku 2022“. Tento akčný plán v oblasti vojenskej mobility 2.0 je reakciou na túto výzvu.

 Ozbrojené sily členských štátov EÚ musia byť schopné reagovať rýchlo a v dostatočnom rozsahu na krízy, ktoré vypuknú na vonkajších hraniciach EÚ a za nimi. V súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine sme sa navyše naučili, aké dôležité je čo najrýchlejšie a najplynulejšie presúvať vojenskú pomoc.

- železničné systémy medzi Ukrajinou a členskými štátmi EÚ, ako aj v rámci Európskej únie, 

Tento nový akčný plán, ktorý vychádza z pokroku dosiahnutého od spustenia iniciatívy vojenskej mobility v roku 2017, otvára ďalšiu kapitolu práce v oblasti vojenskej mobility na roky 2022 – 2026. Po rozšírení rozsahu a navrhnutí dodatočných opatrení prispeje k dobre prepojenej sieti vojenskej mobility s kratšími časmi reakcie a schopnou, bezpečnou, udržateľnou a odolnou dopravnou infraštruktúrou a spôsobilosťami.

·Rada schválila vojenské požiadavky na vojenskú mobilitu v rámci EÚ a mimo nej vrátane technických špecifikácií a hlavných vojenských trás. 

·Na projekty dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) je v rokoch 2021 – 2027 vyčlenený rozpočet vo výške 1,69 miliardy EUR.

 Komisia predložila návrh revidovaného nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti, v ktorom sa po prvýkrát zohľadňuje aj vojenská mobilita v transeurópskej dopravnej sieti. Zlepšila sa súdržnosť medzi vojenskou sieťou EÚ a sieťami TEN-T a vo všetkých druhoch dopravy sa navrhli nové normy v oblasti infraštruktúry, ktoré priamo zlepšia vojenskú mobilitu.

Riešili sa aj regulačné a procedurálne aspekty: colné formality pre cezhraničné vojenské presuny sa zjednodušili. Harmonizovala sa preprava nebezpečného tovaru vo vojenskej oblasti. V novej smernici (2019/2235) sa ustanovuje oslobodenie od DPH a spotrebnej dane pre tovar alebo služby používané alebo nadobudnuté v kontexte obranného úsilia vynakladaného na účely vykonávania činnosti Únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Do programu Európskej obrannej agentúry „Optimalizácia postupov povoľovania cezhraničných presunov v Európe“ sa zapojilo dvadsaťštyri členských štátov EÚ a Nórsko.

Projekt v oblasti vojenskej mobility spája dvadsaťpäť členských štátov a tretích krajín s cieľom koordinovať príslušné vnútroštátne opatrenia vrátane opatrení, na ktorých sa členské štáty dohodli v takzvanom „záväzku vojenskej mobility“ z 25. júna 2018. Projekt logistických centier zahŕňa 17 členských štátov, ktoré spolupracujú na prepojení svojich logistických skladov a kapacít s cieľom skrátiť čas reakcie a optimalizovať využitie kapacít.

Strategický prístup

V dôsledku smerovania stanoveného v Strategickom kompase a so zreteľom na hlavné zásady uvedené v akčnom pláne na rok 2018 a zmenený strategický kontext poskytuje tento akčný plán komplexný rámec na zvýšenie vojenskej mobility. Navrhujú sa v ňom ďalšie opatrenia na umožnenie rýchleho, efektívneho a nerušeného presunu potenciálne veľkých síl vrátane vojenského personálu a ich vybavenia, a to v kontexte spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, ako aj pre vnútroštátne a nadnárodné činnosti, najmä v rámci NATO.

Súdržný a koordinovaný prístup k vojenskej mobilite je spoločným záujmom NATO. Vojenská mobilita je aj naďalej „vlajkovou loďou“ pre rozšírenú a zintenzívnenú spoluprácu medzi oboma organizáciami v súlade s hlavnými zásadami EÚ – NATO, s efektívnou interakciou a výmenou informácií v rámci dobre zavedeného štruktúrovaného dialógu .... .

3.1.    Multimodálne koridory a logistické centrá: investície do dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím

Jadrom vojenskej mobility je potreba modernizovať dopravnú infraštruktúru s dvojakým použitím popri sieti vojenskej mobility – zahŕňajúcej multimodálne dopravné trasy prepojené logistickými centrami – tak, aby bola schopná v krátkom čase zvládnuť potenciálne ťažké a veľké vojenské prepravy. Členské štáty EÚ vo veľkej miere využívajú rovnakú dopravnú infraštruktúru na civilné aj vojenské presuny a prepravu. Posilnenie dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T)....

Jednou z akcií realizovaných v rámci prvého akčného plánu vojenskej mobility bolo spolufinancovanie projektov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím umiestnených vo vojenskej sieti EÚ, ako aj v sieti TEN-T. Súčasná sieť TEN-T, ktorú Európsky parlament a Európska rada prijali v roku 2013, zahŕňa najmä cesty, železnice, prístavy a letiská v Európskej únii. V roku 2019 útvary Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vykonali analýzu nedostatkov na porovnanie siete TEN-T a vojenskej siete EÚ. Okrem toho sa v analýze nedostatkov z roku 2019 porovnávali vojenské požiadavky na dopravnú infraštruktúru s technickými požiadavkami na dopravnú infraštruktúru siete TEN-T. V rámci porovnávania vojenskej siete členských štátov a siete TEN-T sa tieto dve siete prekrývali na 93 %. To znamená, že investície do dopravnej infraštruktúry na transeurópskej dopravnej sieti priamo zlepšujú vojenskú mobilitu. Cieľom je vybudovať základnú sieť transeurópskej dopravnej siete do roku 2030.

Komisia 14. decembra 2021 navrhla zrevidovať nariadenie o TEN-T z roku 2013. Navrhla najmä rozšírenie koridorov základnej siete na partnerov zo západného Balkánu. Pri revízii nariadenia o TEN-T Komisia zahrnula do existujúcej geografickej siete ďalšie cestné a železničné úseky, aby zmenšila rozdiely v porovnaní s vojenskou sieťou. Cieľom bolo posilniť synergie medzi využívaním existujúcej dopravnej infraštruktúry v civilnom a vojenskom sektore. Komisia okrem toho navrhla zvýšiť niekoľko technických noriem pre infraštruktúru siete TEN-T. Bude to mať priamy prínos pre presuny vojenských jednotiek a materiálu, a tým sa podporí vojenská mobilita v rámci EÚ a mimo nej. Komisia 27. júla 2022 prijala zmenený návrh o sieti TEN-T s cieľom zohľadniť v ňom nový geopolitický kontext po ruskej agresívnej vojne proti Ukrajine. Navrhuje sa rozšírenie štyroch európskych dopravných koridorov na Ukrajinu a do Moldavskej republiky s cieľom zlepšiť spojenie medzi Úniou a jej susednými partnerskými krajinami. Návrh Komisie je zameraný aj na otázku rôznych rozchodov koľají používaných na Ukrajine, v Moldavsku a v niektorých členských štátoch (Pobaltské štáty, Fínsko, Pyrenejský polostrov), ktoré bránia interoperabilite železníc, a tým aj odolnosti siete. Komisia navrhla opatrenia na postupný prechod železničných tratí na európsky štandardný rozchod koľaje.

V mapách sú znázornené súčasné siete TEN-T pre cesty, železnice, prístavy a letiská v Únii v Európskej únii [nariadenie (EÚ) 1315/2013], samozrejme, že aj mapa Ukrajiny. Budete milo prekvapení už s rozdelenou Ukrajinou. 

Členské štáty EÚ vyzývajú, aby:

·udržiavali a rozvíjali sieť národných kontaktných miest pre vojenskú mobilitu,

·vypracovali a predložili návrhy projektov infraštruktúry s dvojakým použitím vo všetkých oblastiach dopravy, ktoré zlepšujú vojenskú mobilitu v súlade s NPE a jeho stanovenými prioritami, s osobitným zameraním na opatrenia v oblasti dopravy, v rámci ktorých sa zároveň riešia opatrenia v oblasti klímy, vrátane projektov na zlepšenie energetickej bezpečnosti,

·prispievali k aktualizácii vojenských požiadaviek na vojenskú mobilitu v rámci EÚ a mimo nej a predkladali návrhy na začlenenie nových oblastí,

·do polovice roku 2023 predložili útvarom Komisie a ESVČ svoje vnútroštátne posúdenia schopnosti fyzických sietí spĺňať požiadavky na infraštruktúru uvedené vo vojenských požiadavkách, aby sa mohli použiť vo vyššie uvedenej štúdii,

·hľadali synergie v oblasti energetickej účinnosti vo svojich národných stratégiách s cieľom pripraviť ozbrojené sily na zmenu klímy do konca roku 2023, ako sa to požaduje v Strategickom kompase.

3.3.2.    Cvičenia

Cvičenia v rôznych formátoch sú nevyhnutné na otestovanie našich zlepšení v oblasti infraštruktúry a procesov a zároveň na identifikáciu zostávajúcich prekážok a nedostatkov. Diskusia o vojenskej mobilite založená na scenári sa uskutočnila v januári 2021 ako sprievodná udalosť k cvičeniu krízového riadenia EÚ Integrated Resolve 2020. V týchto simulačných cvičeniach by sme mali pokračovať a začleniť ciele vojenskej mobility do „reálnych cvičení“ vrátane tých, ktoré sú navrhnuté v kontexte kapacity rýchleho nasadenia predloženej v Strategickom kompase, alebo účasťou na iných nadnárodných cvičeniach, podľa potreby aj v kontexte NATO.

Priame zahraničné investície tretích krajín do infraštruktúry s dvojakým použitím v rámci EÚ

Priame zahraničné investície subjektov mimo EÚ do infraštruktúr a dopravných operácií v rámci EÚ

Operácie vo vzdušnej oblasti

3.3.4. Vesmírne riešenia pre vojenskú mobilitu

4.    ROZMER PARTNERSTVA

EÚ a NATO majú spoločný záujem na zabezpečení rýchleho presunu vojenského personálu a jeho vybavenia na bežné mierové aktivity, ako aj v čase krízy. Zabezpečenie súdržnosti a vzájomného posilňovania s ohľadom na príslušné oblasti práce je preto neoddeliteľnou súčasťou iniciatívy vojenskej mobility od jej spustenia. S ohľadom na vojnu na Ukrajine vyvstali nové otázky týkajúce sa potreby prepojenia dopravných trás so susednými krajinami a regiónmi vrátane Ukrajiny.

4.1.    EÚ a NATO

Partnerstvo s NATO je neoddeliteľnou súčasťou tohto akčného plánu. Štruktúrovaný dialóg o vojenskej mobilite je hlavným formátom na podporu dialógu a spolupráce na úrovni personálu prostredníctvom pravidelných stretnutí a bude sa aj naďalej opierať o vzájomnú výmenu informácií medzi týmito dvoma organizáciami. Investície do dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím pre vojenské presuny sú v prospech EÚ aj NATO. Technické a geografické požiadavky sa prekrývajú a technické normy boli vypracované prostredníctvom spolupráce. Vďaka tejto spolupráci sú vojenské požiadavky EÚ na vojenskú mobilitu v súlade s požiadavkami NATO na úrovni približne 95 %.

Zámerom je zabezpečiť jednotný prístup a synergie medzi EÚ a NATO a účinne odstraňovať existujúce prekážky vrátane právnych, infraštruktúrnych a procesných s cieľom uľahčiť a urýchliť presuny a cezhraničný pohyb vojenského personálu a materiálu pri súčasnom úplnom rešpektovaní zvrchovaného rozhodovania jednotlivých štátov. Platí to najmä pre úsilie týkajúce sa zlepšovania infraštruktúry a súvisiacich požiadaviek, znižovania procesných a regulačných prekážok, zvyšovania odolnosti a vzájomnej účasti na cvičeniach súvisiacich s vojenskou mobilitou.

Interakcie v oblasti vojenskej mobility budú pokračovať v súlade s hlavnými zásadami posilnenej a zintenzívnenej spolupráce, najmä úplnej otvorenosti a transparentnosti, rešpektovania autonómie rozhodovania a postupov oboch organizácií, inkluzívnosti a reciprocity, bez toho, aby bol dotknutý osobitý charakter bezpečnostnej a obrannej politiky ktoréhokoľvek členského štátu EÚ.