Niekoľkokrát sme varovali verejnosť, že sloboda slova končí a nikto to nebral vážne!! Prečo!? Pretože alternatívne média mlčia, mlčia politici, mlčia hlavné média !!
Európska únia (EÚ) aktívne presadzuje stratégie na reguláciu takzvaných nenávistných prejavov a dezinformácií online s cieľom vytvoriť bezpečnejšie digitálne prostredie. Ide o komplexný prienik regulačných rámcov na národnej úrovni aj na úrovni EÚ.
Klikni na:
EÚ by mohla presadiť svoj zákaz súkromných správ už budúci týždeň
Významným krokom v tomto smere bolo prijatie oznámenia Európskou komisiou v decembri 2021. Toto navrhované rozšírenie zoznamu „zločinov EÚ“ podľa článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vrátane trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov. Ak to Rada prijme, mohlo by to EÚ pripraviť pôdu na kriminalizáciu ďalších foriem nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti nad rámec tých, ktoré sú motivované rasizmom alebo xenofóbiou.
S prosbou. Financujeme sa výlučne prostredníctvom vašich darov. Veľká vďaka
Prístup Európskej komisie zahŕňa celý rad opatrení, ako je podpora vnútroštátnych orgánov v boji proti nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti, zameranie sa na podporu obetí a zlepšenie školení v oblasti presadzovania práva. Najmä v roku 2016 Komisia iniciovala dobrovoľný kódex správania s veľkými IT spoločnosťami s cieľom bojovať proti nezákonným nenávistným prejavom online. Odráža to celoeurópske úsilie v boji proti online nenávisti vrátane konkrétnych foriem nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti zameraných na rôzne komunity.
V kontexte širšej diskusie o regulácii online priestorov poslanci Európskeho parlamentu (EP) zdôraznili potrebu zákonov, nielen usmernení pre platformy, ktoré by riadili sociálne médiá. Táto diskusia naberá na aktuálnosti vzhľadom na prácu EÚ na zákone o digitálnych službách (DSA) a zákone o digitálnych trhoch (DMA), od ktorých sa očakáva, že budú zahŕňať pravidlá pre online platformy a opatrenia na boj proti škodlivému alebo nezákonnému obsahu, ako sú „dezinformácie. “
Zatiaľ čo niektorí poslanci požadovali jasné pravidlá na riadenie internetových gigantov a na ochranu demokratickej diskusie na sociálnych sieťach, iní vyjadrili obavy z potenciálu cenzúry a vplyvu na slobodu prejavu. Systém upozornení a akcií bol napríklad kritizovaný za to, že môže viesť k cenzúre, keďže platformy môžu byť nútené filtrovať obsah pomocou algoritmov, čo môže viesť k príliš opatrnému alebo politicky korektnému moderovaniu.
Úsilie EÚ v tejto oblasti, najmä vo vzťahu k veľkým americkým technologickým spoločnostiam, by mohlo mať medzinárodné dôsledky vrátane potenciálneho vplyvu na reč občanov USA.
Regulačný prístup EÚ je v kontraste s ochranou prvého dodatku v Spojených štátoch, ktorá obmedzuje schopnosť vlády regulovať reč.
Delegácia EÚ v sídle OSN v Ženeve predstavila svoje priority týkajúce sa činností OSN súvisiacich s ľudskými právami v roku 2024.
Nie je prekvapením, že tieto poznámky obsahujú odkazy na záväzok EÚ bojovať proti „nenávistným prejavom“ a „dezinformáciám“.
Závery, ktoré vydala Európska rada, orgán EÚ na tvorbu politiky, sú usporiadané do najmenej 40 bodov, z ktorých dva uvádzajú „nenávistné prejavy“, zatiaľ čo ďalšie tri sa zaoberajú „dezinformáciami“.
Posledná kategória hrozieb pre ľudské práva, ktoré sa EÚ podľa vlastných slov zaviazala chrániť, sa ocitla v spoločnosti takých vecí, ako sú vojny, autoritárstvo a tiež „odpor proti rodovej rovnosti“.
Po tejto zdanlivo náhodne vybranej zbierke hrozieb sa v sekcii venovanej všeobecným ľudským právam a základným slobodám opäť objavujú dezinformácie. Tu dokonca EÚ tvrdí, že nielen „aktívne presadzuje“ právny štát, ale že to blok robí aj konkrétne v kontexte rozvoja umelej inteligencie a internetu.
Tento vývoj, ako aj nasadzovanie, sa musí ďalej diať s „demokratickými“, ale aj „zodpovednými, bezpečnými a dôveryhodnými“ princípmi – a v záveroch sa uvádza, že AI by mala byť regulovaná spôsobom „vhodným na daný účel“.
Potom sa mentálna gymnastika rozbehne na plné obrátky: po prvé, EÚ sa zaväzuje „upozorniť“ (hoci, nie „bojovať“) na online cenzúru, vypínanie internetu atď. – no hneď v ďalšej vete sa hovorí o „dezinformáciách“. .“
V tomto bode je dostatočne dobre známe a dokonca zdokumentované, ako sa tento pojem zneužíva a ako prehnane sa domnelý nedávny výskyt dezinformácií vo svete stáva, keď sa rôzne vlády, médiá a sociálne platformy snažia cenzurovať používateľov a obsah.
Bez ohľadu na to sú v dokumente „dezinformácie“ umiestnené spolu s počítačovou kriminalitou a „technológiou podporovaným rodovo založeným online obťažovaním a zneužívaním“. Na tieto veci bude EÚ nielen upozorňovať, ale v skutočnosti bude „bojovať“.
Politika je koncipovaná ako spôsob, ako zlepšiť ochranu údajov, „online občiansky priestor“, ako aj čokoľvek, čo sa EÚ rozhodne považovať za „zodpovedné“ riadenie platformy.
Potom sa opäť vraciame k sľubom o podpore „otvoreného, bezplatného, bezpečného a interoperabilného internetu vrátane ochrany jeho základu s mnohými zainteresovanými stranami“.
EÚ chce, aby sa to začlenilo do Globálneho digitálneho paktu OSN , pričom závery odhaľujú, že EÚ chce tiež aktívne zapojenie do akýchkoľvek globálnych rámcov riadenia AI, ktoré sa zrútia.
Čo sa týka nenávistných prejavov, spomína sa spolu s rasizmom, rasovou diskrimináciou, xenofóbiou a veľmi široko formulovaným výrazom „neznášanlivosť“.
Definovanie vážnych problémov, ako je tento, bez toho, aby sme ich skutočne definovali, je obľúbenou metódou spoločností a organizácií, ktoré sú v rozpore s rečou, pretože do takejto nedefinície sa zmestí veľké množstvo prehreškov a „prehreškov“.
V záveroch EÚ sa konkrétne uvádza, že záväzok odstrániť tieto neduhy je založený na právnych rámcoch, ako je napríklad akčný plán bloku proti rasizmu na roky 2020-2025.
Tu EÚ hovorí, že bude spolupracovať s OSN, konkrétne pri „zapojení“ do príslušných mechanizmov svetovej organizácie, či už sa podieľala na ich vytváraní alebo nie.
Nenávistné prejavy sú opäť zdôraznené v závere, ktorý sa zaoberá ochranou práv menšín. Po prvé, EÚ tvrdí, že má v úmysle „naďalej“ naliehať na „všetky štáty“, aby rešpektovali Deklaráciu práv osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám.
Organizácia opäť tvrdí, že bude chrániť slobodu prejavu a prejavu a zároveň bude „proti“ nielen podnecovaniu násilia a nenávisti, ale aj „online aj offline“ nenávistným prejavom.
A tak jeden záver hovorí, že EÚ bude „naďalej upozorňovať“ na zvýšenú štátnu kontrolu nad online priestorom, ale potom „proaktívne bojovať proti zahraničnej manipulácii s informáciami“, ako aj podporovať „integritu informácií v boji proti dezinformáciám“.
Témou prechádzajúcou závermi je oddeliť otázky ľudských práv a rodovej rovnosti, ale potom ich aj spojiť. Účelom tohto prístupu by mohlo byť zvýšenie viditeľnosti tých druhých.
Spôsob, akým chce EÚ zaujať svoje stanoviská k rôznym veciam, ktoré považuje za súvisiace s ľudskými právami (ako sú nielen ich všeobecné porušovanie, podpora vzdelávania, zdravia atď., ale aj práv LGBTI, rôznorodá občianska spoločnosť, klimatická zmena...) je prostredníctvom labyrintu rôznych iniciatív OSN.
Medzi nimi sú – ale zoznam nie je obmedzený na – Summit budúcnosti, navrhnutý ako spôsob implementácie cieľov udržateľného rozvoja (SDG).
Petícia za vyhlásenie referenda
S prosbou. Financujeme sa výlučne prostredníctvom vašich darov. Veľká vďaka
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.