Výzva verejnosti!!! Jeden z ďalších dôvodov politického divadla pri zatýkaní je zakryť a zaviesť najväčšiu cenzúru v Eú. Aby ju mohli okamžite spustiť, tak musíte mať aj nejaký dôvod. Politici teraz vyzývajú na využitie Čl.32., provokácie proti policajtom a práve na 25.8.2023? Dôvod - spustiť "Výnimočný stav" a sme všetci v ..... . Pretože počas takéhoto stavu budú obmedzené aj média a podobne. Zákaz šírenia určitých správ, novín a podobne. Stačí sa pozrieť do Francúzska pri nepokojoch naposledy. Prezident okamžite zakázal online správy aj ohľadom štrajkov. Zákon o digitálnych službách vstupuje do platnosti 25. augusta pre 17 hlavných online platforiem a vyhľadávačov, ako sú Facebook, YouTube a Google. V budúcnosti musia podniknúť ešte prísnejšie opatrenia proti „nenávistným prejavom“ a „dezinformáciám“. Zákon EÚ musí byť tiež transponovaný do vnútroštátneho práva najneskôr do 17. februára 2024. Potom aj jednoduché webové stránky a online platformy budú podliehať rôznym cenzúrnym povinnostiam. Porušenie má za následok vysoké pokuty. Zákon o digitálnych službách sa presadzuje prostredníctvom celoeurópskej štruktúry dohľadu.
Tu si musíte uvedomiť veľa vecí. Nedávno sme ako jediný poukázali, že Slovenská republika zaniká a vzniká Eú Federácia a musí sa to spraviť do konca roka 2024 (dokumenty na zverejnenie už sa pripravujú). Chcú klíma blokády (Agenda 2030) aj s očkovaním, znova zaviesť rúško, obmedziť potraviny, obmedziť mäso, mäso na prídel a na lístky (v USA už to chcú dať zákonom), obmedziť plyn a ropu! Na jeseň sa spúšťa digitálne euro, digitálna peňaženka, EúID, znova obnovili covid pasy s platnosťou do konca roka 2023. Brusel necháva vyrobiť milióny dávok nových vakcín mRNA aj na obyčajný RSvírus, CDC schvaľuje ďalšiu vakcínu na nejaký nový variant a má byť už povinne. Niektoré body z pandemickej zmluvy už sa začínajú využívať (youtube) a v pozadí politickej frašky Slovenská republika prijíma pandemickú zmluvu s WHO.
Lenže ako to spraviť? Spustiť cenzúru bez nátlaku? Ako dokončiť plán Agendy 2030 a WHO? Ako odstaviť aj našu petíciu!?
Aby sa ľudia nemohli proti tomuto postaviť, nemali dostatočné informácie, tak sa musí urobiť jedná vec. Poštvať ľudí proti polícii a podobne, lebo politickí zapredaní zbabelci nás zapredali ako sú Fico, Taraba, Uhrík, Danko so svojou družinou v mene Bruselu a NATO, Heger, liberáli, vláda, alternatívne média ako sú Infovojna a Slovan Tv!! Títo v skutočnosti chcú s pokračovaním úradníckej vlády!! Potom bude Fico podlo klamať, že vás niekto iný oklamal. Oklamal vás aj s tou jeho petíciou!!
Viete aspoň to, že práve 25.8.2023 sa má spustiť matka cenzúry v Eú "tu čítaj"!? Neviete nič, lebo politici vám do očí klamú!! A Oz Dôstojnosť Slovenska jediné po celý čas informuje. A toto nesmieme dopustiť!!
Podporte Referendum proti povinnému očkovaniu, proti digitálnym očkovacím preukazom, proti ratifikácii pandemickej zmluvy s WHO, výstup z EÚ, z NATO a vyhlásiť SR za neutrálny štát : TU Klikni - Stiahni, podpíš, odošli. Vieme prečo to robíme. Vieme čo schválili v Bruseli. Vieme čo je tá pandemická zmluva s WHO a ďalšie veci, o ktorých informujeme iba jediní z celého Slovenska! Vieme kto všetko o tom vedel a vie..... .
DAROM ZAISŤUJETE NAŠU NEZÁVISLOSŤ!
Neziskový sektor: SLSP Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska
Účel: dar SK28 0900 0000 0051 7971 8989
Európska komisia navrhla nové nariadenie, ktorého cieľom je centralizovať mediálne odvetvie EÚ do jednotného trhu, na ktorý by dohliadala Komisia a národné regulačné orgány prostredníctvom nového Európskeho zboru pre mediálne služby.
Európsky akt o slobode médií (European Media Freedom Act – EMFA), ktorý Komisia navrhla ešte 16. septembra 2022 , je prezentovaný ako snaha o podporu nezávislosti a plurality médií a zároveň o ochranu pred dezinformáciami a zahraničnými zásahmi do mediálneho sektora prostredníctvom zavedenia súboru noriem v podobe práva EÚ.
Hlavnou súčasťou nariadenia EMFA je zriadenie Európskej rady pre mediálne služby, ktorá sa bude skladať zo zástupcov národných regulačných orgánov a ktorej členom bude aj zástupca Európskej komisie. Povinnosťou rady bude okrem iného monitorovať mediálne odvetvie v EÚ, vydávať stanoviská ku koncentráciám trhu, poskytovať osobitné poradenstvo a zabezpečovať jednotné dodržiavanie nariadenia.
Hoci sa návrh nariadenia EMFA stretol s určitou chválou za svoje deklarované ciele – totiž ochranu slobody médií – je aj naďalej pod drobnohľadom rôznych tlačových organizácií a poslancov Európskeho parlamentu kvôli medzerám v zákone, ktoré by umožnili sledovanie novinárov a zároveň pripravili pôdu pre bezprecedentné zásahy Európskej komisie do vnútorného mediálneho trhu.
Napriek tejto kritike EMFA ďalej postupuje legislatívnym procesom EÚ. Európska rada si 21. júna 2023 zabezpečila mandát na rokovania s Európskym parlamentom. O mesiac neskôr, 20. júla, prijal Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) (v tomto výbore sedí aj samotný farizej Uhrík) stanovisko k navrhovanému právnemu predpisu, čím sa nariadenie o krok priblížilo k tomu, aby sa stalo právnym predpisom EÚ, pretože Komisia chce rokovania uzavrieť pred budúcimi voľbami do EÚ. Prečo Uhrík s kumpánmi o tom mlčia??
Súčasný rámec
Aby sme pochopili význam navrhovaného nariadenia EMFA, treba sa znovu pozrieť na súčasný rámec, ktorý nariadenie rozšíri, totiž na smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách (Audiovisual Media Services Directive – AVMSD ). Súčasný poradný orgán Komisie, Skupinu európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) , nahradí nový Európsky zbor pre mediálne služby.
Súčasný rámec, teda smernica o audiovizuálnych mediálnych službách, sa vzťahuje iba na audiovizuálne mediálne služby, ktoré sú definované ako „služba poskytujúca programy, za ktoré nesie redakčnú zodpovednosť poskytovateľ mediálnych služieb, určené širokej verejnosti za účelom informovania, zábavy alebo vzdelávania a to prostredníctvom sietí elektronických komunikácií, či už priamo vysielaných alebo na vyžiadanie“.
Navrhované nariadenie EMFA sa však vzťahuje na širšie definovaného „poskytovateľa mediálnych služieb“, ktorý je opísaný ako „fyzická alebo právnická osoba, ktorej profesijnou činnosťou je poskytovanie mediálnej služby a ktorá má redakčnú zodpovednosť za výber obsahu mediálnej služby a určuje spôsob jej organizácie“.
Znamená to teda, že na rozdiel od skupiny ERGA bude Európsky zbor pre mediálne služby dohliadať nielen na audiovizuálne mediálne služby, ale aj na tlačový sektor. ERGA vo svojom stanovisku k návrhu nariadenia EMFA z novembra 2022 naznačila, že právomoc zboru regulovať tlač môže byť pre členské štáty problematická.
„Vzhľadom na citlivosť tlačových záležitostí, ako aj na národné špecifiká (vrátane ústavných), chce skupina ERGA výslovne a jednoznačne vyhlásiť, že nie je jej poslaním ani zámerom regulovať tlačový sektor.“
Výňatok zo stanoviska Skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) k Európskemu aktu o slobode médií (EMFA).
Ilias Konteas , výkonný riaditeľ Európskej asociácie časopiseckých médií (European Magazine Media Association – EMMA) a Európskej asociácie vydavateľov novín (ENP), ktorého právnou špecializáciou je európske mediálne právo, oznámil organizácii Children's Health Defense Europe, že kompetencia dozerať na tlačový sektor by narušili základnú zložku slobody tlače, teda zásadu, že slobodná tlač je pred zákonom a súdy zodpovedný výhradne za svoj obsah.
„Tlač by mal zostať nezávislý na akomkoľvek európskom regulačnom dohľade,“ uviedol Konteas. „Vzhľadom na to, že v prevažnej väčšine členských štátov je tlač samoregulovaná, mali by delegáti v správnej rade na európskej úrovni úlohy, ktoré sú mimo ich národného mandátu.“
Regulácia médií, a to doslova
Najmarkantnejší rozdiel medzi smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMSD) a návrhom nariadenia EMFA je v samotnom názve. Súčasný právny predpis, smernica AVMSD, je smernicou, ktorá musela prejsť včlenením a implementáciou na národnej úrovni, zatiaľ čo EMFA je nariadením a nebude podliehať rovnakému dohľadu zo strany Európskeho parlamentu.
V EÚ existuje niekoľko druhov právnych predpisov : smernice, nariadenia, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Na účely pochopenia návrhu nariadenia EMFA sa tento oddiel stručne zameria na rozdiely medzi smernicou a nariadením.
Nariadenie je typom právneho predpisu EÚ, ktorý stanovuje cieľ a definuje spôsob jeho dosiahnutia. Po prijatí právneho predpisu je okamžite účinný vo všetkých členských štátoch EÚ. Je právne záväzný, nahrádza vnútroštátne právne predpisy a členské štáty majú obmedzenú možnosť určiť, ako stanovený cieľ dosiahnuť.
Smernica je typom právneho predpisu EÚ, ktorý stanovuje cieľ, ale neurčuje, ako ho dosiahnuť. Členské štáty môžu stanoviť, ako sa tento cieľ dosiahnuť prostredníctvom vytvorenia vnútroštátnych právnych predpisov.
Výkonný riaditeľ Konteas hovorí, že mediálna politika bola a je predovšetkým v kompetencii členských štátov, a dodáva: „To vyvolalo diskusiu o tom, či Komisia smie navrhnúť reguláciu médií.“
História
Iniciatívu týkajúcu sa nového nariadenia o slobode médií prvýkrát spomenula predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová, počas svojho prejavu o stave Únie v septembri 2021 , v ktorom uviedla: „Mediálne domy – to nie je podnikateľská činnosť ako každá iná. Ich nestrannosť je životne dôležitá. Európa sa preto nezaobíde bez právneho predpisu, ktorý túto nestrannosť zabezpečí. A presne takýto predpis o slobode médií budúci rok predložíme.“
O niekoľko mesiacov neskôr, v decembri 2021, Komisia vyhlásila výzvu na predloženie informácií na zabezpečenie slobody médií v EÚ, ktorá bola otvorená verejnosti na pripomienky a konzultácie do marca 2022.
V máji toho istého roku Komisia vypracovala správu o posúdení vplyvu a predložila ju Výboru pre kontrolu regulácie (RSB ), ktorého povinnosťou je poskytovať „záruku kvality“, podporovať Komisiu a poskytovať hodnotenie v raných fázach legislatívneho procesu.
Stojí za zmienku, že o Výbore pre kontrolu regulácie sa hovorí ako o poradnom orgáne Komisie. Na svojej internetovej stránke sa označuje za „nezávislý orgán“. V tomto výbore však zasadá deväť členov, z ktorých päť pochádza zo samotnej Komisie, vrátane štyroch vysoko postavených úradníkov Komisie a generálneho riaditeľa Komisie, ktorý výboru predsedá. Zvyšní štyria členovia sa regrutujú z radov mimo Komisie.
Jednou z funkcií výboru je preskúmavať správy o posúdení vplyvu a vydávať k nim stanoviská. Správa o posúdení vplyvu musí obsahovať sociálno-ekonomické a environmentálne vplyvy iniciatívy, kto a čo bude iniciatívou ovplyvnené a akým spôsobom, ako aj výsledky a stratégiu prijatú počas konzultačného procesu.
Výbor môže k správe o posúdení vplyvu vydať jedno z troch stanovísk : „pozitívne“, „pozitívne s výhradami“ alebo „negatívne“ Navrhovaná iniciatíva môže byť prijatá iba v prípade, že dostane stanovisko „kladné“ alebo „kladné s výhradami“. Ak je vydané „negatívne“ stanovisko, návrh správy sa musí preskúmať a znovu predložiť výboru.
Ďalej je dôležité vziať do úvahy, že výbor je technická skupina, ktorej hlavnou funkciou je doplňovanie a overovanie správ o posúdení vplyvu. V tomto prípade možno predpokladať, že kľúčovým cieľom bolo zabezpečiť, aby boli riešené všetky oblasti v rámci vnútorného mediálneho trhu, a teda podliehali regulačnému dohľadu Komisie. Nasledujúci oddiel je potrebné chápať v tomto kontexte.
Od začiatku nepopulárne?
Iba mesiac po tom, čo Komisia predložila správu o posúdení vplyvu navrhovaného nariadenia EMFA, vrátil ju Výbor pre kontrolu regulácie v júni 2022 naspäť s negatívnym stanoviskom.
V pôvodnom stanovisku výboru sa uvádza, že správa o posúdení vplyvu navrhovaného nariadenia EMFA nevysvetľuje zlyhanie jednotného trhu a nedostatky v regulácii. Neobjasnila dostatočne dôkazne problémy, ktoré sa EMFA snaží riešiť, ani ako budú nové opatrenia tieto problémy riešiť. Ďalej podľa stanoviska návrh neobsahoval ani opis výskytu týchto problémov na rôznych mediálnych trhoch a v rôznych členských štátoch.
Stanovisko ďalej uvádza, že správa jasne nepreukázala potrebu a účinnosť niektorých opatrení a chýba transparentnosť vzhľadom na rozdielne názory zúčastnených strán v priebehu konzultačného procesu.
V nadväznosti na toto negatívne stanovisko predložila Komisia 11. júla 2022 revidovanú správu o posúdení vplyvu. O niekoľko týždňov neskôr vydal výbor svoje druhé stanovisko, ktoré už znelo „kladné s výhradami“.
V druhom stanovisku sa uvádza, že revidovaná správa o posúdení vplyvu nariadenia EMFA stále obsahuje významné nedostatky, najmä chýba použitie dôkazov na vymedzenie alebo opis problému, ktorý sa snaží riešiť. Tretí bod navyše vzbudzoval obavy, že „analýza vplyvu na jednotný trh a distribúciu medzi rôznymi mediálnymi službami a medzi členskými štátmi nie je dostatočne prepracovaná“.
Napriek tomu mohla Komisia pokračovať a 16. septembra 2022 uverejnila svoj návrh na „vytvorenie spoločného rámca pre mediálne služby na vnútornom trhu“, ktorý nazvala „Európsky akt o slobode médií“ (EMFA).
V dôvodovej správe k návrhu právneho predpisu EMFA sa uvádza, že nariadenie „usiluje o riešenie mnohých problémov, ktoré ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu mediálnych služieb a činnosť poskytovateľov mediálnych služieb“.
Podľa návrhu bude nariadenie EMFA dodržiavať a rozširovať súčasný legislatívny rámec a zároveň riešiť nedostatky v právnej úprave. Nariadenie je postavené na štyroch cieľoch:
1. „Podpora cezhraničnej činnosti a investícií do mediálnych služieb prostredníctvom harmonizácie určitých prvkov odlišných vnútroštátnych rámcov v oblasti plurality médií, najmä s cieľom uľahčiť cezhraničné poskytovanie služieb.“
2. „Posilnenie spolupráce v oblasti regulácie a aproximácie právnych predpisov prostredníctvom nástrojov cezhraničnej koordinácie a stanovísk a usmernení na úrovni EÚ.“
3. „Uľahčenie poskytovania kvalitných mediálnych služieb zmiernením rizika neprimeraných verejných a súkromných zásahov do redakčnej slobody.“
4. „Zabezpečenie transparentného a spravodlivého rozdeľovania hospodárskych zdrojov na vnútornom mediálnom trhu posilnením transparentnosti a spravodlivosti pri meraní sledovanosti a zadávania reklamy štátom.“
Rozšírený text ku každému zo štyroch cieľov si môžete prečítať v pôvodnom návrhu EMFA .
Na prvý pohľad môže jazyk použitý v texte návrhu vzbudiť u priemerného občana EÚ, obyvateľov, novinárov, vydavateľa či poslancov Európskeho parlamentu pozitívny dojem. Používanie výrazov ako „kvalitné mediálne služby“, „spravodlivé rozdeľovanie hospodárskych zdrojov“ a „redakčná sloboda“ môže popri názve právneho predpisu „Európsky akt o slobode médií“ naznačovať, že by tento návrh mohol posilniť a ochrániť novinárov a mediálnych pracovníkov rôznych čiastkových odvetví . To však iba v prípade, že sa bližšie nezoznámime s celým textom.
Hlbšia analýza textu navrhovaného nariadenia za vypchávkami a módnymi výrazmi vtkanými do úvodného textu, mediálnych vystúpení a prejavov oslavujúcich návrh nariadenia EMFA odhaľuje bezprecedentnú snahu o vytvorenie jednotného mediálneho sektora EÚ pod centrálnou kontrolou novozriadeného Európskeho zboru pre mediálne služby, ktorý má právomoc cenzurovať a obmedzovať tlač .
Bližší pohľad na nariadenie EMFA
Výbor pre kultúru a vzdelávanie (CULT) je výborom zodpovedným za nariadenie EMFA. Pridružené výbory sú Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) a Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO). Postup vedie osobitná spravodajkyňa Sabine Verheyenová , poslankyňa Európskeho parlamentu za Kresťanskodemokratickú úniu Nemecka.
Vzhľadom na to, že návrh nariadenia je stále v legislatívnom procese, existuje niekoľko stanovísk a zmenených verzií návrhu. V nasledujúcom texte bude analyzovaný mandát Rady na rokovanie .
Európsky zbor pre mediálne služby
(Poznámka autora: tučný text na obrázkoch označuje zmeny oproti pôvodnému návrhu nariadenia.)
V nariadení EMFA sa zriaďuje Európsky zbor pre mediálne služby (ďalej len „zbor“), ktorý nahradí súčasnú Skupinu európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA). Podľa pôvodného návrhu nariadenia EMFA, ktorý predložila Komisia , nemá skupina ERGA dostatočné zdroje a schopnosti riešiť cezhraničné otázky, riadiť regulačné záležitosti a jej pôsobnosť je obmedzená.
Zbor je vykreslený ako nezávislý orgán. V článku 9 sa presadzuje „plná nezávislosť zboru“ a uvádza sa, že zbor „…nevyžaduje ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, osoby alebo orgánu. Tým nie sú dotknuté právomoci Komisie alebo národných regulačných orgánov alebo subjektov v súlade s týmto nariadením“.
To znamená, že zbor koná nezávisle, avšak táto nezávislosť nesmie zasahovať do oblastí, v ktorých sa Komisia a/alebo národné regulačné orgány podľa právnych predpisov podieľajú na fungovaní, riadení a plnení úloh zboru.
Pri skúmaní štruktúry zboru, jeho sekretariátu a jeho úloh, ako sú opísané v článkoch 10 až 12, je zrejmé, že Komisia má na činnosti zboru a jeho celkovom zložení významný podiel.
To vyvoláva otázky ohľadom legitimity nezávislosti zboru, ktorá je deklarovaná v článku 9. Dokonca aj vo vyjadrení k záležitosti skupinou ERGA je tento rozpor zaznamenaný v nasledujúcom úryvku:
„Nezávislosť zboru formulovaná v článku 9 je v praxi v rozpore s niekoľkými ustanoveniami obsiahnutými v nasledujúcich článkoch o vnútornom fungovaní zboru, sekretariáte a úlohách zboru.“
Stanovisko skupiny ERGA k návrhu nariadenia EMFA
Štruktúra „zboru“
Zbor bude zložený zo zástupcov národných regulačných orgánov a každý člen bude mať jeden hlas. Predseda a podpredseda budú volení členmi zboru a môžu vykonávať funkciu maximálne dve jednoročné funkčné obdobia. Povinnosťou predsedu bude informovať Komisiu o činnosti zboru a konzultovať s ňou prípravu jeho pracovného programu.
Komisia navyše vymenuje do zboru svojho zástupcu, ktorý sa bude zúčastňovať na „rokovaní“ zboru, ale nebude mať hlasovacie právo.
„Počas jednej akcie pred niekoľkými mesiacmi Komisia uviedla, že k zboru plánuje prideliť osem až desať ľudí, čo je pomerne významné aj bez hlasovacích práv,“ uviedol Konteas.
Okrem toho musí zbor prijať svoj rokovací poriadok a pracovný program až po konzultácii s Komisiou. Zbor síce môže na svoje zasadnutia pozývať odborníkov, ale stáli účastníci môžu byť povolení iba so súhlasom Komisie.
„Ak by v niektorom členskom štáte vláda vymenovala osobu, ktorá by sa zúčastnila všetkých zasadnutí a činností národného regulátora médií, okamžite by to vyvolalo obavy z rizika vládnych zásahov.“
Navyše aj personál zboru prideľuje Komisia. Ako je uvedené v článku 11, sekretariát bude zabezpečovať Komisia.
Sekretariát pomáha zboru s administratívnymi a organizačnými činnosťami a úzko spolupracuje so zborom a jej predsedom „pri zostavovaní jeho cieľov“.
Stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE ) sa však snažia úlohu Komisie do istej miery obmedziť.
Článok 11 stanoviska Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa odstraňuje ustanovenia, podľa ktorých sekretariát zabezpečuje Komisia, a namiesto toho uvádza, že „zbor je podporovaný nezávislou kanceláriou“. Oba výbory však zachovávajú článok 10 ods. 5, ktorý umožňuje Komisii vymenovať zástupcov do zboru.
O tom, či budú tieto stanoviská prijaté, sa rozhodne v neskorších fázach legislatívneho procesu.
Úlohy zboru
Podobne ako skupina ERGA má zbor poradnú a podpornú funkciu voči Komisii. Na rozdiel od nej má však zbor oveľa širšiu pôsobnosť a disponuje regulačnou právomocou v tlačovom sektore.
Podľa článku 12 ods. 1 zbor radí Komisii v mediálnych záležitostiach v rámci jej pôsobnosti a podporuje a zabezpečuje dôsledné uplatňovanie nariadenia. V texte článku 12 sa často odkazuje na Komisiu.
„Na žiadosť Komisie“ poskytuje zbor stanoviská k technickým a vecným otázkam. „Po porade s Komisiou“ zbor vypracúva stanoviská k žiadostiam o spoluprácu medzi regulačnými orgánmi ak žiadostiam o presadzovanie v prípade nezhody medzi národnými regulačnými orgánmi o vnútroštátnych opatreniach. „Na žiadosť Komisie“ vypracuje rada stanoviská k koncentráciám mediálneho trhu.
Stojí za zmienku, že hoci skupina ERGA vo svojom stanovisku víta nové úlohy zverené zboru, nalieha na obmedzenie úlohy Komisie:
„Je preto nevhodné, aby nariadenie EMFA stanovilo iba alebo prevažne úlohy kolégia, ktoré sa majú vykonávať buď „po dohode s“, alebo „na žiadosť Komisie“. V stanovisku sa požaduje, aby boli vypustené časti obsahujúce formuláciu „po dohode s Komisiou“.
Výňatok zo stanoviska skupiny ERGA k navrhovanému nariadeniu EMFA
Ako sa ďalej uvádza v článku 12 písm. h), je povinnosťou kolégia len „pomáhať Komisii pri vypracúvaní usmernení týkajúcich sa uplatňovania nariadenia“ vrátane článku 23 ods. 1, 2, 3 a 4, ako aj faktorov, ktoré treba zvážiť pri posudzovaní koncentrácie mediálneho trhu.
Nové ustanovenie, ktoré pridala Európska rada, umožňuje Komisii stanoviť lehoty na vyžiadanie si rady alebo stanoviská od zboru.
Zbor tiež ponúka sprostredkovanie v prípade sporov medzi národnými regulačnými orgánmi a zabezpečuje harmonizáciu noriem týkajúcich sa dizajnu zariadení alebo užívateľských rozhraní. Rada bude organizovať dialóg medzi veľmi veľkými online platformami (VVOP) a poskytovateľmi mediálnych služieb a podávať Komisii správy o týchto zisteniach s cieľom zabezpečiť najlepšie postupy pre systémy merania sledovanosti.
Jedným z kľúčových cieľov navrhovaného nariadenia EMFA je podpora plurality médií. To vyvoláva otázky, ako rada zabezpečí, aby mali príjemcovia správ prístup k širokej škále názorov a perspektív z rôznych zdrojov. Skúmanie článku 12 písm. k) a článku 16 poskytuje ďalší vhľad do toho, ako bude zbor riadiť mediálne služby so sídlom mimo EÚ.
„ Závažné a značné riziko“ pre verejnú bezpečnosť
V článku 12 písm. k) je úlohou kolégia „koordinovať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa šírenia obsahu alebo prístupu k obsahu poskytovateľov mediálnych služieb usadených mimo Únie, ktorí sa zameriavajú na príjemcov v Únii“.
Zbor preto môže prostredníctvom „vnútroštátnych opatrení“ limitovať alebo obmedziť prístup k obsahu mediálnych služieb mimo EÚ, ktoré sú určené pre publikum v EÚ, ak sa domnieva, že táto mediálna služba „predstavuje závažné a značné riziko ohrozenia verejnej bezpečnosti“.
Ak zbor po konzultácii s Komisiou usúdi, že mediálna služba z krajín mimo EÚ predstavuje „závážne a značné riziko“ pre verejnosť, potom príjemcovia spravodajstva v EÚ nesmú mať k tomuto obsahu prístup. Hoci k tomu už dochádza v prípade zákazu staníc, ako sú RT a Sputnik , nariadenie EMFA by poskytlo ďalší právny základ pre obmedzenie prístupu k obsahu mimo EÚ, ktorý je považovaný za hrozbu pre verejnú bezpečnosť.
To sa zdá byť kľúčovou súčasťou návrhu nariadenia EMFA, ako je uvedené v článku 16.
V tomto článku sa uvádza, že mediálne služby alebo poskytovatelia mediálnych služieb so sídlom mimo EÚ, „ktorí sa zameriavajú na príjemcov v Únii, alebo prístupu k nim, bez ohľadu na spôsob ich šírenia alebo prístupu, okrem iného s ohľadom na kontrolu, ktorú nad nimi môžu vykonávať tretie krajiny… predstavujú vážne a značné riziko ohrozenia verejnej bezpečnosti.“ Z toho vyplýva, že ak má poskytovateľ mediálnych služieb pôvod mimo EÚ, je štandardne považovaný za subjekt podliehajúci kontrole tretích krajín, a teda predstavuje riziko narušenia verejnej bezpečnosti.
V článku 16 ods. 3 sa uvádza, že zbor po porade s Komisiou stanovuje kritériá, ktoré majú vnútroštátne regulačné orgány používať „pri výkone svojich regulačných právomocí voči poskytovateľom mediálnych služieb“.
Tým sa jasne priznáva, že národné regulačné orgány, ktoré sledujú mediálne odvetvie na usmernenie kolégia a Komisie, budú mať regulačné právomoci voči poskytovateľom mediálnych služieb.
Možno zhrnúť, že Komisia sa síce obáva, že mediálne služby pochádzajúce z krajín mimo EÚ môžu predstavovať riziko pre verejnú bezpečnosť, pretože môžu byť kontrolované tretími krajinami, ale súčasne sa snažia kontrolovať domáci mediálny sektor EÚ prostredníctvom zboru.
Veľká irónia
Mnoho organizácií vyjadrilo nad návrhom EMFA pochybnosti. Stovky vydavateľov tlače a združenia vydavateľov tlače z rôznych európskych krajín podpísali 27. júna 2023 otvorený list spoluzákonodarcom EÚ.
Otvorený list, ktorý požaduje, aby nariadenie EMFA „dostálo svojmu názvu“, sa zaoberá množstvom problematických bodov návrhu. Začína sa rozsiahlou poznámkou, v ktorej sa uvádza, že niektoré ustanovenia nariadenia EMFA sú v skutočnosti pre ochranu slobody tlače kontraproduktívne.
Jedna z mnohých vznesených otázok sa týka cenzúry, ktorá sa stala väčším problémom po prijatí nariadenia o jednotnom trhu digitálnych služieb (Digital Services Act – DSA ), ktorý dalo spoločnostiam prevádzkujúcim sociálne médiá a online platformám právo odstraňovať a obmedzovať obsah, ktorý nie je v súlade s ich podmienkami.
„Nariadenie EMFA nejde dostatočne ďaleko v zaistení slobody prejavu a online plurality ani v zabránení cenzúre zo strany veľmi veľkých online platforiem (VVOP), ktorá sa stáva rozšíreným problémom. Ochrana slobody prejavu musí byť výrazne posilnená, aby bolo zaručené neobmedzené šírenie zákonného obsahu európskej tlače a aby pluralitné informácie zostali voľne dostupné online bez nepatričných zásahov zo strany VVOP…“
Výňatok z otvoreného listu „Nariadenie EMFA musí splniť svoj názov“
Viac právomocí online platformám
Článok 17 stanovuje fungovanie a správu obsahu poskytovateľov mediálnych služieb vo vzťahu k poskytovateľom VVOP. Podľa pôvodného návrhu je poskytovateľ VVOP definovaný ako „poskytovateľ online platformy, ktorá bola označená za veľmi veľkú online platformu podľa článku 25 ods. 4“ nariadenia o jednotnom trhu digitálnych služieb.
V apríli 2023 Komisia označila za VVOP niekoľko subjektov, okrem iného Amazon Store, Facebook, Twitter, YouTube, TikTok a ďalšie.
Predtým, ako poskytovateľ mediálnych služieb uverejní obsah na VVOP, musí najskôr uzavrieť zmluvnú dohodu s ich poskytovateľom, v ktorej potvrdí, že je poskytovateľom mediálnych služieb, že je redakčne nezávislý od členských štátov a tretích krajín a že podlieha regulačným požiadavkám a dodržiava politiku spoločnej regulácie alebo samoregulácia.
Na rozdiel od pôvodného návrhu návrhu mandát kolégia obsahuje dodatočné ustanovenie, ktoré by vyžadovalo, aby poskytovateľ mediálnych služieb uviedol kontaktné údaje príslušného národného regulačného orgánu, takže v prípadoch, keď existuje podozrenie, že nedodržal písmeno c), by sa poskytovateľ VVOP mohol obrátiť na národný regulačný orgán so žiadosťou o potvrdenie.
Podľa článku 17 ods. 6 „Komisia vydá usmernenia na uľahčenie účinného vykonávania funkcií uvedených v odseku 1“, aby zabezpečila dôsledné uplatňovanie tohto článku.
Poskytovateľ mediálnych služieb preto musí deklarovať svoju nezávislosť od členských štátov a tretích krajín a zároveň sa podriadiť kontrole a regulácii zo strany vnútroštátnych regulačných orgánov a Komisie prostredníctvom kolégia.
„Akékoľvek nálepkovanie a/alebo umožnenie spochybňovania vlastných vyhlásení mediálnych spoločností zo strany ‚VVOP, organizácií občianskej spoločnosti, organizácií pre overovanie faktov a ďalších príslušných profesijných organizácií‛ spochybňovať vlastné vyhlásenia mediálnych spoločností je problematické, pretože umožňuje tretím stranám obmedzovať ich práva,“ uviedol Konteas .
Pozastavenie či obmedzenie poskytovania služieb
Pokiaľ by existovali nejaké pochybnosti o tom, že poskytovatelia VVOP budú cenzurovať alebo obmedzovať obsah, článok 17 ods. 2 to hovorí jasne.
Z dôvodu nedodržania nariadenia obmedzia poskytovatelia VVOP viditeľnosť obsahu zverejneného poskytovateľom mediálnych služieb, ktorý bude považovaný za nezlučiteľný s ich podmienkami.
Pokiaľ k tomu dôjde, poskytovateľ VVOP musí poskytovateľa mediálnych služieb pred pozastavením alebo ukončením platnosti upozorniť a dať mu možnosť reagovať. Pokiaľ sa poskytovateľ mediálnych služieb domnieva, že bol opakovane neoprávnene obmedzený, musia obe strany na jeho žiadosť včas začať diskusiu o tejto záležitosti.
Aj keď nie je jasné, čo konkrétne by odôvodňovalo pozastavenie, obmedzenie alebo odstránenie obsahu, možno predpokladať, že poskytovatelia mediálnych služieb, ktorí sú považovaní za subjekty produkujúce „škodlivý“ obsah a „dezinformácie“, môžu byť predmetom opakovaných opatrení.
V článku 18 sa uvádza, že zbor sa pravidelne stretáva s poskytovateľmi VVOP, zástupcami poskytovateľov mediálnych služieb a členmi občianskej spoločnosti, aby zaistil osvedčené postupy pre vykonávanie článku 17 „a sledoval dodržiavanie samoregulačných iniciatív zameraných na ochranu spoločnosti pred škodlivým obsahom, vrátane dezinformácií a zahraničnými informačnými manipuláciami a zásahmi“.
A čo sloboda médií?
Hoci sa zdá, že veľká časť nariadenia EMFA zavádza ďalšie obmedzenia pre poskytovateľov mediálneho obsahu a mediálne služby tak z EÚ, ako aj s pôvodom mimo EÚ, mnohí sa môžu pýtať, kde že je v Európskom akte o slobode médií ona „sloboda“.
Článok 4 opisuje práva poskytovateľov mediálnych služieb a je jediným článkom venovaným tejto téme. Uvádza sa v ňom, že poskytovatelia mediálnych služieb majú právo vykonávať svoju hospodársku činnosť v rámci EÚ, pokiaľ dodržiavajú právo Únie. Členské štáty musia rešpektovať skutočnú redakčnú slobodu poskytovateľov mediálnych služieb a spolu so svojimi národnými regulačnými orgánmi sa nesmú snažiť zasahovať do redakčnej politiky alebo do rozhodnutia poskytovateľov. Ďalej ich nesmie ovplyvňovať a musí rešpektovať ochranu novinárskych zdrojov.
Okrem toho sa článok 4 ods. 2a zaoberá právami poskytovateľov mediálnych služieb v súvislosti s tým, čo členské štáty a národné regulačné orgány nesmú robiť. Veľkú časť kontroverzií okolo nariadenia EMFA tvorí medzera v zákone, ktorá členským štátom umožňuje špehovať novinárov, poskytovateľov mediálnych služieb a ich združení, pokiaľ sú považovaní za hrozbu pre národnú bezpečnosť.
"Akonáhle bolo uznané riziko politického tlaku na redakčné rozhodnutie, bolo by naivné vylúčiť, že by k nemu nemohlo dôjsť na európskej úrovni," povedal Konteas. V mene asociácií EMMA a ENPA uviedol, že sú veľmi znepokojení tým, že neexistuje žiadna poistka proti riziku zásahov zo strany Komisie.
„V skutočnosti sme navrhli rozšíriť ochranu podľa článku 4 ods. 2, a najmä ods. 2 písm. a), na potenciálne hrozby prichádzajúce zo strany Európskej únie, jej agentúr a orgánov, ktoré by mali mať rovnakú povinnosť rešpektovať slobodu a nezávislosť médií ako vlády a orgány členských štátov.“
V súvislosti s právami udelenými poskytovateľom mediálnych služieb sa nariadenie EMFA zameriava na ochranu pred možným zneužitím zo strany členských štátov, nie však zo strany Komisie, pričom znižuje úlohu členských štátov a priznáva Komisii významné právomoci.
Vyhliadky
Pokiaľ by bolo nariadenie EMFA začlenené do práva EÚ, možno si ľahko predstaviť nespočetné množstvo zmien, ku ktorým by došlo naprieč mediálnym sektorom EÚ. Kedysi samoregulované odvetvie by sa tak dostalo pod kontrolu, hoci nepriamu, Európskej komisie, nevoleného orgánu, ktorý sa do značnej miery nikomu nezodpovedá.
„Európa je rozmanitý región. Európa si vždy zakladala na rozmanitosti svojej kultúry, na svojej geografickej rozmanitosti, na svojej jazykovej rozmanitosti a mediálne trhy v celej Únii boli na týchto prvkoch postavené. Nedomnievame sa teda, že existuje jeden spoločný trh, ktorý by ospravedlňoval regulačný zásah Európskej komisie… Dohľad zo strany centrálneho orgánu – európskeho zboru – je pre náš sektor bezprecedentný. Problematické je podľa nás aj priame zapojenie Európskej komisie. Je to, ako by ste mali európsku vládu, ktorá dohliada na médiá. Myslím si, že sa to príliš nehodí.“
Výňatok z vystúpenia Iliasa Konteasa počas debaty na France24 , november 2022
Komisia sa prostredníctvom zboru a národných regulačných orgánov snaží dohliadať na médiá, avšak je úlohou médií, aby ich kontrolovala. Hoci by sa nariadenie EMFA vzťahovalo na všetky osoby alebo subjekty, ktoré spĺňajú kritériá široko definovaného „poskytovateľa mediálnych služieb“, je dôležité zvážiť, ako bude ovplyvnená oblasť žurnalistiky, ktorá má byť kontrolou mocných.
Novinár nemá povinnosť voči žiadnej vláde, štátnemu orgánu alebo korporácii. Novinár má povinnosť voči verejnosti. Práve tento princíp, ktorý bol tak dlho ctený, by mohol byť značne ohrozený, ak nariadenie EMFA nadobudne účinnosť, najmä vo svojej súčasnej podobe.
Nariadenie EMFA však neobsahuje iba ustanovenia, ktoré obmedzujú a kontrolujú novinárov a „poskytovateľov mediálnych služieb“, ale snažia sa kontrolovať aj vás – čitateľov, príjemcov správ.
V uplynulých troch rokoch bol jazyk verejného zdravia používaný na ničenie nášho zdravia pod zámienkou jeho ochrany. Teraz je zase jazyk slobody médií používaný na ovládnutie a ničenie médií pod zámienkou ich ochrany.
Nariadenie EMFA bude regulovať váš prístup k informáciám pod zámienkou ochrany pred „škodlivými dezinformáciami“ a „zahraničnou manipuláciou“. Mala by Európska komisia a Európsky zbor pre mediálne služby určovať, čo je pravda a čo lož, čo by ste mali čítať a čo by ste nemali sledovať? To by malo byť ponechané na vás, čitateľov, aby ste o tom rozhodli sami.
Očakáva sa, že Výbor pre kultúru a vzdelávanie (CULT) vydá svoje stanovisko k návrhu v septembri tohto roku a potom začne trialógové rokovania s Radou. Komisia, Parlament a Rada sa usilujú o to, aby rokovania o nariadení EMFA boli uzavreté pred voľbami do Európskeho parlamentu na jar 2024.
Podporte Referendum proti povinnému očkovaniu, proti digitálnym očkovacím preukazom, proti ratifikácii pandemickej zmluvy s WHO, výstup z EÚ, z NATO a vyhlásiť SR za neutrálny štát : TU Klikni - Stiahni, podpíš, odošli. Vieme prečo to robíme. Vieme čo schválili v Bruseli. Vieme čo je tá pandemická zmluva s WHO a ďalšie veci, o ktorých informujeme iba jediní z celého Slovenska! Vieme kto všetko o tom vedel a vie..... .
DAROM ZAISŤUJETE NAŠU NEZÁVISLOSŤ!
Neziskový sektor: SLSP
Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska
Účel: dar
SK28 0900 0000 0051 7971 8989
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.