Stále sledujete Uhríka (Republika) Radačovského (Patriot) Smer-SSD, KDH a podobne, ako kričia vo svojich videách, že sú proti Bruselu, proti Zelenej Eú dohode, Agende OSN 2030, proti LGBTIQ, proti neziskovým organizáciám, proti Ukrajine, za Rusko a atď !? Tak ste vo veľmi veľkom omyle !!
To, čo v roku prijali, tak za toto by už mali odovzdať svoje mandáty a rozpustiť ich strany !!
V roku 2021 prijali v EP toto nariadenie pre mandát Eú Komisie a dokonca Eú Federácií (právomoci Bruselu a nie členským krajinám Eú!!
To, čo prijali v roku 2022 v EP hlasovaním, dokazuje, že sú za LGBTIQ, Agendu OSN 2030, neziskové organizácie, Agendu 2050, Zelenú Európsku dohodu, odovzdanie všetkých právomoci Eú Komisii, že Brusel tvorí právo a nie členské krajiny Eú - v skratke Eú Federácia!!!
Posúďte sami
2021/2166 (INI) Lepšia regulácia: Spojenie síl, aby sme vytvorili lepšie zákony
Legislatívne observatórium (tu)
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o lepšej právnej regulácii: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),
– so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,
– so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov (COM(2021)0219),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 3. novembra 2021 s názvom Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu (SWD(2021)0305),
– so zreteľom na ciele rozvojovej spolupráce v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy (COM(2021)0350),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2020 s názvom Nová priemyselná stratégia pre Európu,
– so zreteľom na súbor nástrojov lepšej právnej regulácie, ktorý dopĺňa usmernenia o lepšej právnej regulácii, obe z novembra 2021,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe právnych predpisov a na jej najnovšie znenie, Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe právnych predpisov,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. marca 2021 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2021)0142),
Otvor tento článok:
Unesené dieťa: O návrhu nariadenia Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní rozhodnutí
– zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. februára 2018 s názvom Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov (CDR 4071/2021),
– so zreteľom na správu z 10. júla 2018, v ktorej sa uvádzajú zistenia osobitnej skupiny pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2021 o vhodnosti právnych predpisov Európskej únie a subsidiarite a proporcionalite – správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za roky 2017, 2018 a 2019,
– so zreteľom na svoje uznesenie z xx s názvom Právo iniciatívy Parlamentu,
Otvor tento článok:
– so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2018 z 12. júna 2018 s názvom Preskúmanie ex post týkajúce sa právnych predpisov EÚ: dobre zriadený, no neúplný systém,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 pre otvorenú, efektívnu a nezávislú administratívu Európskej únie,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2020 o novej stratégii pre európske MSP,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore, v ktorom víta záväzok Komisie zabezpečiť, aby všetky európske opatrenia pomohli EÚ dosiahnuť udržateľnú budúcnosť a spravodlivý prechod, a zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu, čo si okrem iného vyžaduje, aby sa zásada prvoradosti začlenila do programov EÚ a jej členských štátov v oblasti lepšej právnej regulácie,
– so zreteľom na prejav predsedníčky von der Leyenovej zo 16. júla 2019,
– so zreteľom na plenárnu rozpravu zo 7. júna 2021 na tému Stav Únie MSP – Vykonávanie programu lepšej právnej regulácie/Cieľ zníženia administratívnej záťaže ,
– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0167/2022),
S prosbou. Financujeme sa výlučne prostredníctvom vašich darov. Veľká vďaka
Vyberám body:
B. keďže Komisia by mala bezodkladne a v plnej miere dodržiavať ustanovenia článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, v ktorom sa stanovuje, že všetky návrhy opatrení a legislatívnych návrhov musia byť v súlade s plnením cieľa Únie v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050; keďže na tento účel musí Komisia posúdiť súlad všetkých návrhov opatrení alebo legislatívnych návrhov vrátane rozpočtových návrhov s cieľmi klimatickej neutrality a s tým, či zabezpečujú pokrok pri adaptácii na zmenu klímy;
C. keďže nová kontrola súladu s cieľmi v oblasti klímy sa uplatňovala na posúdenia vplyvu návrhov legislatívnych opatrení a iných návrhov od 1. januára 2022, a to napriek tomu, že európsky právny predpis v oblasti klímy nadobudol účinnosť v júli 2021, čo znamená, že právne ustanovenia neboli vykonané v prípade viacerých návrhov relevantných pre Európsku zelenú dohodu;
D. keďže prístup ku kontrole súladu s európskym právnym predpisom v oblasti klímy v posúdeniach vplyvu a hodnoteniach je načrtnutý v oznámení o lepšej právnej regulácii a v následných usmerneniach a súbore nástrojov; keďže Komisia by mala túto kontrolu systematicky uplatňovať a robiť tak na začiatku procesu prípravy nového návrhu opatrenia alebo pri kontrole vhodnosti existujúcich právnych predpisov, aby mohla skutočne usmerňovať politické rozhodnutia; keďže európsky právny predpis v oblasti klímy zaväzuje Komisiu, aby v prípade nesúladu návrhu opatrenia alebo legislatívneho návrhu uviedla dôvody nesúladu s cieľmi európskeho právneho predpisu v oblasti klímy ako súčasť posúdenia súladu uvedeného v článku 6 ods. 4;
E. keďže v roku 2021 Komisia prijala oznámenie s názvom Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov, usmernenia v tejto oblasti a sprievodný súbor nástrojov;
F. ...nástroj na posilnenie demokracie a priamej účasti občanov na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni
J. keďže Komisia sa zaviazala zintenzívniť úsilie o podporu a zlepšenie inkluzívnej a systémovej účasti detí na rozhodovacom procese na úrovni EÚ, najmä prostredníctvom konzultácií zameraných na deti, v záujme príslušných budúcich iniciatív;
M. keďže výbor pre kontrolu regulácie posudzuje kvalitu posúdení vplyvu, ako aj kontrol vhodnosti a hlavných hodnotení na podporu vysoko kvalitného rozhodovania; keďže približne tretina posúdení vplyvu v roku 2021 dostala negatívne prvé stanovisko; keďže výbor môže zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní európskych právnych predpisov;
R. keďže dosiahnutie prínosov úsilia o zjednodušenie na európskej úrovni môže závisieť aj od spoluzákonodarcov, ktorí zachovajú príslušné ustanovenia, a závisí od rozhodnutí členských štátov pri ich transpozícii do vnútroštátneho práva, ako aj od väčšieho úsilia Komisie o koordináciu a konzultácie s členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi;
S. keďže vo svojom oznámení z 24. októbra 2017 s názvom Dokončenie programu lepšej právnej regulácie: lepšie riešenia v záujme lepších výsledkov (COM(2017) 0651) Komisia vyjadrila výhrady k prístupu úsilia o zjednodušenie a „stanoveniu cieľov zníženia záťaže ex ante“, pričom sa domnievala, že taký prístup „by vytvoril deregulačné tlaky a oslabil by jej politickú zodpovednosť urobiť to, čo je potrebné, vtedy, keď je to potrebné“;
U. keďže zmluvy poskytujú Parlamentu priame právo iniciatívy len vo veľmi obmedzených prípadoch; keďže Parlament vo svojom uznesení o práve iniciatívy vyzval na posilnenie svojho práva iniciatívy;
1. ....zdôrazňuje, že program lepšej právnej regulácie by mal podporovať zelenú transformáciu hospodárstva Únie tým, že okrem iného umožní efektívnejšie uvádzanie inovačných a podporných technológií na trh; víta zámer Komisie zlepšiť analýzu a podávanie správ o vplyve návrhov, napríklad na konkurencieschopnosť a MSP, teritorialitu, udržateľnosť, rovnosť, subsidiaritu a proporcionalitu, čo by mohlo prispieť k vymedzeniu politických priorít a k vypracovaniu strategického plánovania s dlhodobou perspetívou, najmä v najmenej rozvinutých krajinách a so zreteľom na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;
2. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uznali potrebu lepšej právnej regulácie a jej zjednodušenia, pričom by integrovaným a vyváženým spôsobom zohľadnili hospodárske, environmentálne, rodové a sociálne vplyvy;
3. víta ďalej záväzok Komisie začleniť ciele udržateľného rozvoja do všetkých svojich legislatívnych návrhov v súlade s Agendou OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030, venovať väčšiu pozornosť rodovej rovnosti a rovnosti pre všetkých a zabezpečiť, aby sa zásada „nespôsobovať významnú škodu“ a zásada predbežnej opatrnosti uplatňovali vo všetkých oblastiach politiky; vyzýva, aby sa v hodnoteniach vplyvu zohľadňoval aj vplyv na dosiahnutie cieľov Agendy 2030 ako celku; so znepokojením konštatuje, že ak sa odkazuje len na „relevantné ciele udržateľného rozvoja“, hrozí, že integrovaný a holistický charakter programu udržateľného rozvoja do roku 2030 sa bude prehliadať; pripomína záväzok EÚ byť globálnym lídrom pri vykonávaní Agendy 2030 a cieľov udržateľného rozvoja spolu so svojimi členskými štátmi a ich miestnymi a regionálnymi samosprávami a v úzkej spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia ešte nevypracovala integrovanú holistickú stratégiu vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že EÚ musí zvýšiť svoju viditeľnosť v rozvojových krajinách, a to prostredníctvom efektívnej komunikácie o svojich programoch spolupráce a výdavkových programoch;
4. podporuje záväzok zlepšiť analýzu a podávanie správ o vplyvoch na životné prostredie vo všetkých politikách EÚ prostredníctvom povinného posudzovania zásady „nespôsobovať významnú škodu“ a skutočnosť, že toto posúdenie sa má uplatňovať na návrhy zo všetkých oblastí politík, aby sa zabránilo nerovnomernému uplatňovaniu; vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ s cieľom zabezpečiť jej dôsledné uplatňovanie; víta návrh, aby sa pri tvorbe právnych predpisov lepšie zohľadňovala udržateľnosť a digitalizácia; zdôrazňuje, že pri posudzovaní zásady „nespôsobovať významnú škodu“ sa musia zohľadniť širšie náklady a prínosy pre spoločnosť, napríklad v oblasti verejného zdravia, a vplyvy na životné prostredie;
5. odporúča, aby Komisia zvážila zavedenie prístupu „udržateľnosť na prvom mieste“ a prijala ho pre všetky oblasti rozvoja a hodnotenia politiky, pričom by uprednostnila hľadisko dlhodobej udržateľnosti; konštatuje, že „strategickým výhľadom“ sa podporí program REFIT, ktorý identifikuje príležitosti na zníženie nepotrebného regulačného zaťaženia, a zabezpečí, aby existujúce právne predpisy EÚ boli naďalej „odolné voči budúcim výzvam“;
6. v tejto súvislosti žiada, aby sa správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) systematicky zohľadňovali v procese strategického predvídania; v tejto súvislosti víta prácu platformy Fit for Future (F4F), ktorá spája odborné znalosti, okrem iného, orgánov verejnej správy, mimovládnych organizácií a malých a veľkých podnikov na pravidelných stretnutiach s cieľom zlepšiť existujúce právne predpisy EÚ; konštatuje, že táto platforma by sa mohla využiť aj na diskusiu o širších témach, ako je zelená transformácia;
10. víta skutočnosť, že v súlade s oznámením Komisie z 9. marca 2021 s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (COM(2021)0118) bude lepšia právna úprava zameraná na podporu zásady „štandardného digitálneho prístupu“ v budúcich právnych predpisoch EÚ ako dôležitého nástroja na podporu digitálnej transformácie; zdôrazňuje, že technológie, ako je umelá inteligencia, môžu zlepšiť legislatívny proces, zlepšiť prístup k informáciám a urobiť právne predpisy zrozumiteľnejšími pre občanov a podniky; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala experimentálne regulačné prostredia na právne predpisy súvisiace s digitálnou transformáciou na základe individuálneho posúdenia a s prihliadnutím na pridanú hodnotu a proporcionalitu EÚ, najmä s cieľom podporiť MSP....
11. domnieva sa, že vývoj nových foriem postupov digitalizácie v rozhodovacom procese všetkých troch inštitúcií je zásadnou výzvou a príležitosťou na posilnenie kvality tvorby práva EÚ v digitálnej ére; domnieva sa, že záväzky troch inštitúcií týkajúce sa tohto vývoja by sa mali jasne stanoviť a zahrnúť do revidovanej Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva; vyzýva zákonodarcov, aby využívali digitalizáciu s cieľom vyhnúť sa zbytočnej administratívnej záťaži a uľahčiť legislatívnu prácu;
12. víta zámer Komisie zaviesť jednotný digitálny nástroj na podávanie správ pre podniky, ktorý by konsolidoval požiadavky na podávanie správ vyplývajúce z revízie smernice o nefinančnom výkazníctve (NFRD), taxonómie, ale aj požiadavky na podávanie správ z balíka Fit for 55 do jedného nástroja, ktorý bol navrhnutý s konkrétnymi požiadavkami a pripravenými kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti (KPI) a normami, prístupnými modulárnym a digitálnym spôsobom pre podniky a iné organizácie;
21. domnieva sa, že Komisia by vo svojom úsilí zabezpečiť, aby politiky EÚ vychádzali z jasného chápania oblastí politiky, ktoré podliehajú rýchlym štrukturálnym zmenám, ako je životné prostredie a digitalizácia, mala využiť príspevky obsiahnuté v petíciách občanov a organizácií občianskej spoločnosti; domnieva sa, že účasť občanov má kľúčový význam v oblastiach politiky, ako sú základné práva, dodržiavanie zásady právneho štátu a boj proti všetkým formám diskriminácie bez ohľadu na jej dôvod;
27. trvá na silnom prepojení medzi vykonávaním balíka na obnovu NextGenerationEU s cieľom zabezpečiť väčšiu odolnosť spoločností EÚ a potrebou inštitúcií EÚ osloviť občanov Únie v záujme zvýšenia informovanosti o základnej povahe týchto politických úloh a ich vykonávaní; domnieva sa, že takýto dosah by mal v konečnom dôsledku prispieť k flexibilnejšiemu a účinnejšiemu medziinštitucionálnemu rozhodovaniu, ktoré by bolo schopné rázne a rozhodným spôsobom reagovať na skúsenosti s pandémiou;
Povinne čítať:
Politici tvrdia verejnosti, že sú za Slovanské hodnoty, lenže NextGenerationEU tvrdí niečo iné!
32. zdôrazňuje, že aktívna subsidiarita je neoddeliteľnou súčasťou programu lepšej právnej regulácie; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia vo svojich legislatívnych návrhoch vo väčšej miere využíva tabuľku hodnotenia subsidiarity, ako to navrhuje vo svojom oznámení z 23. októbra 2018 s názvom Zásady subsidiarity a proporcionality: Posilnenie ich úloh v tvorbe politík EÚ (COM(2018) 0703);
33. očakáva, že Konferencia o budúcnosti Európy pripraví pôdu aj pre ďalšie reformy súvisiace so zásadou subsidiarity, a to najmä uplatňovaním subsidiarity aj v procesoch riadenia EÚ;
Povinne čítaj:
6.5.2022 „Konferencia o budúcnosti Eú: Spojené štáty Európske!!
38. vyzýva na začlenenie práv detí do právnych predpisov EÚ prostredníctvom zabezpečenia hodnotenia vplyvu legislatívnych návrhov na práva detí; v tejto súvislosti vyzýva na zavedenie testu práv detí v rámci súboru nástrojov na posudzovanie vplyvu, ktorý by mohol pozostávať z konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane mechanizmu účasti detí
39. vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na svoj záväzok zakotvený v stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa začala viac verejných konzultácií určených deťom a dospievajúcim a aktívne využívala platformu EÚ pre účasť detí s cieľom zapojiť hlas mladých občanov do rozhodovacieho procesu EÚ;
45. zdôrazňuje potrebu vypracovať ďalšie nástroje na posudzovanie vplyvov nových politík, iniciatív a právnych predpisov na životné prostredie v prípadoch, keď existujúce nástroje nie sú dostatočné, s cieľom zabezpečiť, aby sa ekologické ambície Komisie von der Leyenovej spolu s jej zameraním na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja dostali do popredia pri posudzovaní vplyvu a legislatívnych návrhoch Komisie; v tejto súvislosti žiada, aby sa zohľadnili náklady, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku nečinnosti v oblasti politiky, najmä v oblasti zdravia, klímy, životného prostredia a sociálneho rozmeru, ako aj kumulatívne účinky vyplývajúce z omeškania; domnieva sa, že pri posudzovaniach vplyvu sa musí venovať rovnaká pozornosť hodnoteniu hospodárskych, sociálnych, zdravotných a environmentálnych dôsledkov návrhov Komisie a musí sa posudzovať vplyv na základné práva občanov a na rovnosť medzi ženami a mužmi;
*v súlade s dohodou v rámci medziinštitucionálnej dohody by Komisia mala vykonávať posúdenia vplyvu svojich legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, delegovaných aktov a vykonávacích opatrení, ktoré by mali mať významný hospodársky, environmentálny alebo sociálny vplyv;
48. poznamenáva, že nástroj č. 35 obsahuje prvky na usmernenie vykonávania analýz vplyvu v rozvojových krajinách, a očakáva, že sa tento nástroj bude vo veľkej miere využívať; domnieva sa, že súčasné odvetvia, v ktorých by sa posúdenia vplyvu mali uprednostniť, musia odrážať súčasné a budúce výzvy Únie a pozície Parlamentu a mali by jasne zodpovedať príslušným oblastiam práva EÚ, aby sa uľahčilo určenie právnych predpisov, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť; navrhuje, aby sa súbor nástrojov ďalej posilňoval s cieľom uľahčiť identifikáciu a analýzu potenciálnych hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov v rozvojových krajinách; navrhuje, aby sa do súboru nástrojov zaviedol nový okruh s názvom Vplyv na rozvojové krajiny, ktorý by okrem iného zahŕňal nástroje 23, 25 a 26; navrhuje, aby sa do tohto okruhu vložilo niekoľko usmerňujúcich otázok s cieľom zistiť, či právne predpisy prispievajú k cieľom rozvojovej politiky a k vykonávaniu Agendy 2030 v EÚ aj v rozvojových krajinách; pripomína, že vplyv na ľudské práva v rozvojových krajinách, a to aj na deti, pôvodné obyvateľstvo, LGBTIQ osoby a iné zraniteľné skupiny, je dôležitý pre európsku rozvojovú spoluprácu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zaviedla samostatné kategórie posúdení vplyvu na ľudské práva, rodovú rovnosť a práva žien a na právny štát a dobrú správu vecí verejných v rozvojových krajinách; pripomína, že s cieľom poučiť sa z minulých opatrení a zlepšiť sa v budúcnosti je tiež dôležité neustále vyhodnocovať účinnosť postupov a nástrojov, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Parlament o vykonávaní nástroja 35;
*že sa pravidlá stanú transparentnými a predvídateľnými a zabezpečí sa ich jednotné uplatňovanie vo všetkých členských štátoch EÚ
73. konštatuje, že treba dosiahnuť ďalší pokrok, najmä pokiaľ ide o zjednodušenie a štandardizáciu foriem a postupov, a to jednotným uplatňovaním zásady „jedenkrát a dosť“ a zásady „digitálne služby ako štandard“ na úrovni EÚ aj členských štátov;
*aby sa zabezpečilo optimálne rozhodovanie a prijímanie vysoko účinných opatrení; vyzýva všetky tri inštitúcie EÚ, aby zlepšili koordináciu medzi svojimi vnútornými orgánmi a vyhli sa práci v izolácii; zdôrazňuje význam podpory koherentných regulačných systémov, napríklad prostredníctvom harmonizácie pojmov v rámci súvisiacich legislatívnych iniciatív, pretože to môže zlepšiť dodržiavanie predpisov;
*Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) a Európskeho vedeckého poradného výboru pre zmenu klímy zriadeného podľa článku 10 písm. a) nariadenia (ES) č. 401/2009 v súvislosti s nariadením (EÚ) 2021/1119, ktorým sa ustanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality;
*pričom by sa na acquis EÚ pozeralo komplexne a zvažovali by sa aj ich sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie a verejné zdravie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pred uplatnením tohto prístupu zverejnila svoju kalkulačku pre prístup založený na zásade rovnováhy záťaže a získala podporu iných inštitúcií EÚ; sa domnieva, že lepšia tvorba práva by mala byť založená predovšetkým na kvalitatívnych, a nie kvantitatívnych úvahách; zdôrazňuje význam kvalitných právnych predpisov pri realizácii hlavných iniciatív EÚ; víta záväzok obsiahnutý v oznámení Komisie, ktorý spočíva v spolupráci s členskými štátmi, regiónmi a kľúčovými zainteresovanými stranami s cieľom odstrániť prekážky a byrokraciu brániace pokroku zelenej transformácie; zdôrazňuje význam hodnotení ex post s cieľom zabezpečiť, aby EÚ plnila svoje záväzky;
88. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa Parlament, Rada a Komisia zapojili do štruktúrovanejšej spolupráce s cieľom posúdiť vykonávanie a účinnosť práva Únie na účel jeho zlepšenia; upozorňuje, že riadne posúdenie potreby ďalších právnych predpisov si vyžaduje, aby členské štáty rýchlo, včas a správne vyknávali právne predpisy Únie;
90. vyzýva Konferenciu o budúcnosti Európy, aby prediskutovala posilnenie práva Európskeho parlamentu na legislatívnu iniciatívu, keďže je jediným demokraticky zvoleným orgánom v EÚ a priamo zastupuje európskych občanov; pripomína záväzok predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej
91. zdôrazňuje, že Konferencia o budúcnosti Európy je jedinečnou iniciatívou priameho zapojenia občanov EÚ s cieľom vypočuť si ich pohľad na tvorbu európskej politiky
Hlasovanie prebehlo ešte 7.7.2022 v EP a nikto nehlasoval proti !!
https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=146626
Celý dokument:
Teraz prejdime o údajnej holbici Mieru Radačovského, ktorý sa s Uhríkom vôbec neštítia ako hlasujú v EP. Prv tvrdia Mier a hneď na to v EP zahlasujú proti Ruskej agresii a ďalšie veci v prospech Ukrajiny - dovoz poľnohospodárskych produktov do Eú, NATO, Agendy a podobne, Eú Federácia, kde tu už hlasovali ZA .... !!
Legislatívne observatórium (tu)
2021/0420 (COD) Transeurópska dopravná sieť
Prv odporúčam a povinne!
Vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (vojenská mobilita)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2021)0812) a zmenený návrh (COM(2022)0384),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9‑0472/2021),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. októbra 2021,
– zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. októbra 2022,
– so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 74 ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 9. februára 2024, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0147/2023),
Vyberám body:
(1) V oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda sa stanovuje cieľ klimatickej neutrality, ktorý má Únia dosiahnuť do roku 2050, ako aj jasný cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tieto ciele sú stanovené ako cieľ v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119
(3) V oznámení Komisie z 9. decembra 2020 s názvom Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti (oznámenie Komisie o stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu) sa stanovujú míľniky, ktoré majú európsky dopravný systém nasmerovať k dosiahnutiu cieľov udržateľnej, inteligentnej a odolnej mobility. Predpokladá sa v nej, že trhový podiel železničnej nákladnej dopravy by sa mal do roku 2030 zvýšiť o 50 % a do roku 2050 zdvojnásobiť; zároveň by vnútrozemská vodná doprava a príbrežná námorná doprava mali do roku 2030 zvýšiť svoj podiel na trhu o 25 % a do roku 2050 o 50 % a vysokorýchlostná železničná doprava by sa mala do roku 2030 zdvojnásobiť a do roku 2050 strojnásobiť. Ďalej by do roku 2030 malo byť na cestách Únie v prevádzke najmenej 30 miliónov osobných automobilov s nulovými emisiami a 80 000 nákladných automobilov s nulovými emisiami a do roku 2050 by mali byť vozidlami s nulovými emisiami takmer všetky osobné automobily, dodávky a autobusy a nové ťažké úžitkové vozidlá. Okrem toho by pravidelná hromadná doprava na vzdialenosť do 500 km mala byť do roku 2030 v rámci Únie uhlíkovo neutrálna a do roku 2030 by malo byť v Európe aspoň 100 klimaticky neutrálnych miest.
Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu V „Európskej zelenej dohode“
Plán EÚ „Fit for 55“: Zrušenie súkromnej automobilovej dopravy
(7) Transeurópska dopravná sieť pozostáva do veľkej miery z existujúcej infraštruktúry. Na úplné dosiahnutie cieľov novej politiky transeurópskej dopravnej siete by sa mali stanoviť jednotné požiadavky týkajúce sa infraštruktúry.
(9) Pri vykonávaní projektov spoločného záujmu by sa mala náležitá pozornosť venovať osobitným okolnostiam jednotlivých dotknutých projektov. V prípade, že je to možné, by sa mali využiť synergie s inými politikami, napríklad s transeurópskou energetickou alebo telekomunikačnou sieťou či infraštruktúrou s dvojakým použitím na vojenské účely, ako aj s aspektmi cestovného ruchu, a to prostredníctvom začleňovania cyklistickej infraštruktúry pre cyklistické cesty vrátane trasy EuroVelo do inžinierskych stavieb, ako sú -mosty alebo tunely, alebo s aspektmi bezpečnosti začlenením nových technológií, ako sú senzory na mostoch.
(13) Vzhľadom na vývoj potrieb infraštruktúry v Únii a ciele v oblasti dekarbonizácie, ako aj závery Európskej rady z júla 2020, podľa ktorých by výdavky Únie mali byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody....
(22) Transeurópska dopravná sieť by mala byť dostatočne vybavená infraštruktúrou pre alternatívne palivá v súlade s lehotami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804(, aby sa zabezpečilo, že účinne podporí prechod na mobilitu s nulovými a nízkymi emisiami
(42) Odolnosť európskej dopravnej siete sa spochybnila a podrobila skúške v dôsledku ničivého vplyvu útočnej vojny Ruska proti Ukrajine. Táto agresia predefinovala geopolitické prostredie a odhalila zraniteľnosť Únie voči nepredvídaným rušivým udalostiam za hranicami Únie. Jej hlavné vplyvy na svetové trhy, ako je napríklad globálna potravinová bezpečnosť, zdôraznili skutočnosť, že vnútorný trh Únie a jej dopravnú sieť nemožno posudzovať izolovane, pokiaľ ide o formovanie politiky Únie. Lepšie spojenia so susednými partnerskými krajinami Únie sú potrebné viac ako kedykoľvek predtým.
(43) Vzhľadom na tento nový geopolitický kontext sa v oznámení Komisie z 12. mája 2022 s názvom Akčný plán na vytvorenie koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou s cieľom uľahčiť vývoz ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov a dvojstranný obchod s EÚ určilo niekoľko hlavných výziev v oblasti dopravnej infraštruktúry, ktoré EÚ a jej susedné krajiny musia vyriešiť, aby podporili hospodárstvo a obnovu Ukrajiny a umožnili poľnohospodárskemu a inému tovaru dostať sa na trhy EÚ a svetové trhy, a zabezpečili, aby sa výrazne zlepšilo prepojenie s Úniou na účely tak vývozu, ako aj dovozu. S cieľom poskytnúť lepšie prepojenie s Úniou sa v tomto oznámení navrhlo posúdiť rozšírenie európskych dopravných koridorov na Ukrajinu a do Moldavskej republiky.
(44) Vzhľadom na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a postavenie, ktoré Bielorusko zaujalo v tomto konflikte, nie je spolupráca medzi Úniou a Ruskom a Bieloruskom v oblasti politiky transeurópskej dopravnej siete ani vhodná, ani v záujme Únie. Transeurópska dopravná sieť by sa preto mala v týchto dvoch tretích krajinách zrušiť. V dôsledku toho už nemá zlepšenie cezhraničných spojení s Ruskom a Bieloruskom na území členských štátov vysokú prioritu. Spojenia s uvedenými dvoma tretími krajinami existujú v súčasnosti medzi Fínskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou a Poľskom. Aby sa zohľadnila menšia priorita pri budovaní a modernizácii uvedených spojení, posledné kilometre všetkých cezhraničných spojení s Ruskom a Bieloruskom, ktoré sú v súčasnosti začlenené do základnej siete, by sa mali na mapách uvedených v tomto nariadení preradiť do nižšej kategórie zo základnej siete na súhrnnú sieť, pre ktorú je stanovená až neskoršia lehota realizácie do roku 2050. V prípade prechodu k demokracii v Bielorusku by však bolo vysokou prioritou budovanie a modernizácia cezhraničných spojení tejto krajiny s Úniou v súlade s komplexným hospodárskym plánom pre demokratické Bielorusko, a to aj prostredníctvom opätovného začlenenia krajiny do nariadenia.
45) Nový geopolitický kontext, ktorý vznikol v dôsledku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, ukazuje, aké dôležité sú súvislé dopravné spojenia na území Únie a so susednými krajinami.
(89) Komisia s prihliadnutím na svoje oznámenie o akčnom pláne Únie v oblasti vojenskej mobility z marca 2018 ▌posúdila potrebu prispôsobiť transeurópsku dopravnú sieť tak, aby zohľadňovala vojenské využitie infraštruktúry. Na základe ▌dokumentu s názvom „Vojenské požiadavky na vojenskú mobilitu v rámci EÚ a mimo nej“, ktoré Rada schválila 26. júna 2023 a 23. októbra 2023, sa do transeurópskej siete zahrnuli ďalšie cesty a železnice s cieľom posilniť synergie medzi civilnými a vojenskými dopravnými sieťami.
(90) Vzhľadom na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a nový geopolitický kontext, ktorý ňou vznikol, a ako sa zdôrazňuje v Strategickom kompase pre bezpečnosť a obranu EÚ – za Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, ktorý Rada prijala 21. marca 2022, Únia potrebuje posilniť dopravnú infraštruktúru s dvojakým použitím v celej transeurópskej dopravnej sieti s cieľom podporiť rýchly a plynulý pohyb vojenského personálu, materiálu a vybavenia na operačné nasadenie a cvičenia.
ii) zmenšovania rozdielov v kvalite infraštruktúry medzi regiónmi a členskými štátmi a podpory interoperability medzi digitálnymi systémami všetkých druhov dopravy a primeranej kapacity siete;
ii) odstránenia ▌úzkych miest na úrovni interoperability vrátane nedostatkov v digitalizácii;
vii) nákladovo efektívneho uplatňovania interoperabilných, inovačných technologických a operačných koncepcií a digitálnych systémov alebo
f) zohľadnenia a optimalizácie možných synergií s inými sieťami, najmä s transeurópskou energetickou alebo telekomunikačnou sieťou vrátane, ak je to relevantné, celej elektrickej siete s cieľom zabezpečiť súlad medzi plánovaním nabíjacej infraštruktúry a plánovaním príslušnej siete, ako aj zohľadnenia možných synergií s dvojakým použitím infraštruktúry uvedenej vo vojenských požiadavkách na vojenskú mobilitu v rámci EÚ a mimo nej, ktoré Rada schválila 26. júna 2023 a 23. októbra 2023, a v akomkoľvek následnom dokumente, ktorým sa tieto požiadavky revidujú, ako aj s cyklistickou infraštruktúrou vrátane diaľkových cyklistických trás;
g) rozvoja zelenej, udržateľnej a klimaticky odolnej infraštruktúry s prihliadnutím na aktívne druhy dopravy, podpory nových technológií, ktorých cieľom je dekarbonizovať výstavbu dopravnej infraštruktúry, a to aj prostredníctvom využívania materiálov, ktoré efektívne využívajú zdroje a sú odolné voči zmene klímy, navrhnutej tak, aby sa čo najviac znížil negatívny vplyv na zdravie občanov žijúcich v okolí siete, na životné prostredie, a to aj v dôsledku znečistenia ovzdušia a hluku, a degradáciu ekosystémov; a
j) podporovať dekarbonizáciu dopravy, najmä zavádzaním infraštruktúry pre alternatívne palivá v tretích krajinách s cieľom vytvoriť súvislú sieť prepojenú s transeurópskou dopravnou sieťou.
- projekt TEN-T.
Hlasovanie prebehlo 24.4.2024 vtedy keď Radačovsky kričal o Mieri a všetci hlasovali ZA !!
https://mepwatch.eu/9/vote.html?v=168324&country=sk
Celý dokument v Slovenskom jazyku: Click to Open PDF
Petícia za vyhlásenie referenda
S prosbou. Financujeme sa výlučne prostredníctvom vašich darov. Veľká vďaka
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.
