Slovenská a Česká republika už dávno stratili právo Veto, politici klamú! (dôkazy)

{jcomments off} V tomto článku vám dokážeme, že právo VETO sme už dávno stratili. A je aj na podnet politikov po osobnom rozhovore, pretože chceli po mne nepriestrelné dôkazy!! Tak nech sa páči vážení priatelia a politici. 

Len nedávno šéf Smeru-SD Róbert Fico vo Zvolene tvrdil, že nenechá zobrať právo VETO. Reagoval na naše články a dobre vie, že klame sám seba. Určite ste si všimli, že jediní tvrdíme s dôkazmi, že SR už dávno stratila právo Veto v Bruseli. Takzvané právo VETO je o tom, že môžeš niečo vetovať, vetovať rôzne návrhy, nariadenia, zákony. A práve o tie výhody pre dobro SR sme prišli už veľmi dávno!!

Ešte v minulom roku sa zverejnili ďalšie dôkazy "Konferencia o Budúcnosti Eú tu čítaj" a pýtal som sa rôznych politikov na tieto dokumenty, lebo sú to proti SR ale aj o 15 minútových mestách, žrať hmyz, bez áut, zrušenie cementárni, drevopriemyslu a atď. Viete čo mi povedali? Že vedia o tom!! Viem veľmi dobre, že už od roku 2019, keďže vláda Smer-SD SNS Most-Híd sa zaviazala, že do roku 2022 sa to príjme!! Ale dnes súdruh Fico ide verejne klamať, že právo Veto nenechá zobrať (rehot). 

V ďalšom článku sme zverejnili dôkazy ohľadom Lisabonskej zmluvy a Zmluvy o Eú ústave aj s hlasovaním "tu čítaj". V ďalšom článku "Tvrdé jadro chce do konca roka zrušiť právo veto a federálny štát Eú". A v ďalších článkoch "Uznesenie o premosťovacích doložiek tu, Vyjadrenie Šefčoviča (Smer-SD) tu a tu" sú ďalšie nepriestrelné dôkazy.

Ale určite to vám bude málo, že. Ideme priamo na Európsku radu, Radu Eú... .

Súhlasíte s budúcnosťou, ktorú si predstavujete?

Za Európsku úniu konajú jej inštitúcie. Prijímanie rozhodnutí v rámci inštitúcií je rôzne.

Legislatívne a exekutívne rozhodnutia prijímajú:

1. Európska rada,
2. Rada EÚ,
3. Európsky parlament a
4. Európska komisia.

Európska rada je uznášaniaschopná (kvórum), ak sú prítomné aspoň dve tretiny jej členov. Európska rada sa uznáša:

1. najmä konsenzom (rozhodnutie je prijaté, ak s predloženým návrhom nikto nevysloví svoj nesúhlas),
2. jednoduchou alebo aj
3. kvalifikovanou väčšinou a
4. jednomyseľne (o najdôležitejších otázkach).

Rada EÚ je uznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov, ktorí sú oprávnení hlasovať. Rada EÚ sa uznáša nasledujúcimi spôsobmi:

1. kvalifikovanou väčšinou, ak zmluvy neustanovujú inak (t.j. ako pravidlo),
2. absolútnou väčšinou všetkých svojich členov o rôznych procesných otázkach,
3. štvorpätinovou väčšinou svojich členov len v prípade rozhodovania o existencii rizika porušenia základných hodnôt Únie členským štátom (pozri čl. 7 ods. 1 ZFEÚ) a
4. jednomyseľne v prípadoch výslovne ustanovených zakladajúcimi zmluvami, pričom zdržanie sa hlasovania nebráni prijatiu uznesenia.

Kvalifikovaná väčšina

Kvalifikovaná väčšina bola zakotvená v Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva ako hlasovací mechanizmus v Rade uplatniteľný na agendu spoločného trhu po roku 1966. Dnes je to štandardný mechanizmus pre väčšinu oblastí. Počet hlasov sa nazýva. Váži – pôvodne podľa veľkosti členského štátu, resp. počtu jeho obyvateľov. Počet hlasov odráža politický vplyv členského štátu, pretože ovplyvňuje jeho schopnosť vytvárať koalície. "Hlasovanie" o hlasovaní sa vždy uskutočňovalo v kontexte rozširovania EÚ. Okrem toho väčšina revízií primárneho práva rozšírila počet oblastí, v ktorých sa rozhodnutia prijímajú kvalifikovanou väčšinou.

V  Spoločenstve šiestich členov bol prah pre kvalifikovanú väčšinu stanovený tak, aby nebolo ľahké izolovať veľký štát a (naopak) tak, aby tri malé krajiny nemohli blokovať veľké štáty. Rada so 6 členmi mala 17 hlasov, kvalifikovaná väčšina predstavovala 70,5% (12 hlasov, min. 3 štáty). Blokujúca menšina (pozri nižšie) bola stanovená na 35,2% (6 hlasov, min. 2 štáty). Podľa Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva Rada rozhodovala kvalifikovanou väčšinou v 38 oblastiach, ktoré boli rozšírené o ďalších 12 Jednotný európsky akt.

Zmluvou o EÚ sa počet oblastí, v ktorých sa používa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, rozšíril o ďalších 30. 12-členná rada mala 76 hlasov. V prípadoch, keď Rada konala na návrh Komisie, bola kvalifikovaná väčšina definovaná ako 71 % (54 hlasov). Blokujúca menšina bola stanovená na 30% (23 hlasov, min. 3 štáty). V ostatných prípadoch bolo potrebných 54 hlasov členov Rady zastupujúcich najmenej 8 štátov.

Amsterdamská zmluva zvýšila počet oblastí hlasovania kvalifikovanou väčšinou o 24. 15-členná Rada mala 87 hlasov, z čoho 71% (62 hlasov, min. 8 štátov) bolo kvalifikovanou väčšinou. Blokujúca menšina bola stanovená na 30% (26 hlasov, min. 3 štáty).

Zmluva z Nice zaviedla novú metódu váženia a rozšírila hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na 46 oblastí (od 1. januára 2005). Zmluva stanovila, že rozhodnutia Rady sa majú prijímať na základe troch faktorov: dosiahnutie minimálnej váhy hlasov, kritérium počtu štátov a kritérium počtu obyvateľov. Od 1. januára 2007 bolo 27 členským štátom pridelených 345 hlasov vážených podľa počtu obyvateľov členského štátu od 3 do 29 hlasov. V prípadoch, keď Rada koná na návrh Komisie, je potrebných aspoň 255 hlasov (73,91 %) a 14 členských štátov. Ak Rada nerozhodne na návrh Komisie, na prijatie je potrebných najmenej 255 hlasov, ktoré predstavujú najmenej dve tretiny (18) členských štátov (66,67 %). Toto je tzv. superkvalifikovaná väčšina. Členský štát môže požiadať o overenie, či požadovaná väčšina predstavuje aspoň 62 % celkového obyvateľstva Únie. Ak to tak nie je, rozhodnutie sa neprijme.

Kvalifikovaná väčšina podľa Lisabonskej zmluvy

V článku 238 Lisabonskej zmluvy (ZFEÚ) sa vymedzuje kvalifikovaná väčšina. Na prijatie rozhodnutia musia byť splnené dve kritériá: kritérium počtu štátov a kritérium počtu obyvateľov. Princíp predchádzajúceho váženia hlasov bol odstránený. Od 1. novembra 2014 sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou vymedzenou najmenej 55 % členov Rady zloženej najmenej z 15 členov. Títo členovia predstavujú aspoň 65 % obyvateľstva Únie. Ak sa Rada od 1. novembra 2014 neuznáša na návrh Komisie alebo vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, väčšina sa vymedzuje ako superkvalifikovaná – najmenej 72 % členov Rady zastupujúcich členské štáty, ktorí zastupujú aspoň 65 % obyvateľstva. Na žiadosť ktoréhokoľvek člena Rady by sa "tradičná" metóda hlasovania kvalifikovanou väčšinou mohla používať aj od 1. januára. november 2014 až 31. marec 2017 (článok 3 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, ktorý tvorí prílohu Lisabonskej zmluvy).

Zdržanie sa hlasovania pri rozhodnutiach v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie (Zmluva o EÚ)

Člen Rady, ktorý sa zdrží hlasovania, môže svoje zdržanie odôvodniť formálnym vyhlásením podľa tohto pododseku.

V takom prípade nie je povinný uplatňovať rozhodnutie, avšak akceptuje, že rozhodnutie je pre Úniu záväzné. V duchu vzájomnej solidarity sa dotknutý členský štát zdrží akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo byť v rozpore alebo prekážať konaniu Únie založenom na tomto rozhodnutí, pričom ostatné členské štáty jeho stanovisko rešpektujú.

Ak členovia Rady, ktorí k svojmu zdržaniu sa hlasovania vydajú takéto vyhlásenie, zastupujú aspoň jednu tretinu členských štátov predstavujúcich aspoň jednu tretinu obyvateľstva Únie, rozhodnutie nie je prijaté.

Zmluva o Európskej únii

Článok 31, ods. 1

Lisabonskou zmluvou sa zvýšil počet oblastí hlasovania kvalifikovanou väčšinou o 68 oblastí, z ktorých 19 nahrádza oblasti jednomyseľnosti a 49 je nových. Celkovo sa rozhodnutia prijímajú kvalifikovanou väčšinou v 218 oblastiach.

Rada sa uznáša jednomyseľne v oblastiach, ktoré sú pre členské štáty najcitlivejšie, konkrétne v oblasti daní, sociálneho zabezpečenia, zahraničnej politiky, spoločnej obrany, operačnej policajnej spolupráce, jazykových pravidiel a sídla inštitúcií.

Blokujúca menšina mal veľký vplyv na začiatku integračného procesu, čo umožnilo koalícii štátov zablokovať rokovania v Rade. V dôsledku rozšírenia EÚ (vyšší počet členských štátov) sa v Európskom parlamente konalo 27. výročie EÚ. Marec 1994 zaviesť tzv. Ioáninsky kompromis. Kompromis rieši sporné prípady, keď pri hlasovaní v Rade počet štátov, ktoré nesúhlasia, dosiahne rozsah 25 - 30 % hlasov. V Rade potom prebiehajú rokovania, kým sa blokujúca menšina "nerozdelí" pod 25 % (alebo kým akt neschváli 75 % hlasov)^.

Lisabonská zmluva zachováva realitu ioáninskeho kompromisu (a tiež ho výslovne uvádza po prvýkrát) – vo vyhlásení č. 7 k článku 16 ods. 4 Zmluvy o EÚ a článku 238 ods. 2 ZFEÚ. Menšinu musia tvoriť aspoň 4 krajiny (alebo podľa článku 238 ZFEÚ členovia predstavujúci aspoň 35 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov plus jeden člen), inak sa kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú.

Táto zmena bola zakotvená v prospech ochrany malých členských štátov, ktoré by inak mohli byť zablokované tromi veľkými členskými štátmi EÚ, ktoré tvoria 35% obyvateľstva EÚ. Počas prechodného obdobia medzi 1. novembra 2014 a 31. marca 2017 na žiadosť ktoréhokoľvek členského štátu uplatniť pôvodný mechanizmus hlasovania vážením hlasov (článok 2 vyhlásenia č. 7 k článku 16 ods. 4 ZEÚ a článok 238 ods. 2 ZFEÚ). Ak členovia Rady, ktorí zastupujú aspoň tri štvrtiny obyvateľstva alebo aspoň tri štvrtiny počtu členských štátov potrebných na vytvorenie blokujúcej menšiny, vyjadria svoj nesúhlas s návrhom, Rada ho ďalej prerokuje. Od 1. V apríli 2017 sa začal uplatňovať nový mechanizmus a posilnia sa možnosti pre blokujúcu menšinu. Ak členovia Rady zastupujúci aspoň 55 % obyvateľstva alebo aspoň 55 % počtu členských štátov, ktorý je potrebný na vytvorenie blokujúcej menšiny, oznámia Rade svoj nesúhlas s prijatím daného aktu, Rada vec prerokuje.

Kvalifikovaná väčšina

V týchto oblastiach sa hlasuje kvalifikovaniu väčšinou:

Európsky parlament,

–  so zreteľom na premosťovacie doložky v zmluvách o EÚ,

–  so zreteľom na článok 31 ods. 3 a článok 48 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a na článok 81 ods. 3 druhý pododsek, článok 153 ods. 2, článok 192 ods. 2 druhý pododsek, článok 312 ods. 2 druhý pododsek a článok 333 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 s názvom Silnejší globálny aktér efektívnejšie rozhodovanie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (COM(2018)0647).

V každom dokumente sa jasne píše : Tu klikni a pozri bod 4.2 . 

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v oblasti daňovej politiky EÚ (COM(2019)0008),

–  so zreteľom na oznámenie Oznámenie Komisie z 9. apríla 2019 s názvom Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v rámci politiky EÚ v oblasti energeticky a klímy (COM(2019)0177).

–  so zreteľom na Oznámenie Komisie zo 16. apríla 2019 s názvom Efektívnejšie rozhodovanie v sociálnej politike: identifikácia oblastí, kde by sa mal posilniť prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou (COM(2019)0186),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2022 o výzve na zvolanie konventu na účel revízie zmlúv(3)

Na záver dôkazy z hlasovania v Rade Eú a vysvetlenie:

Toto hlasovanie sa týkalo presne toho, čo sa vám dnes snažia Smeráci presviedčať, že iba nejakí pomätenci z PS toto majú vo svojom programe. Lenže my tvrdíme a právom, že všetko je už dávno schválené v Bruseli. V tomto hlasovaní Vláda Smeru SNS Most-Hídu v Rade Eú hlasovala ZA, ale hoci Poľsko hlasovalo proti a Litva sa zdržala, aj tak to bolo schválené, keďže bolo hlasovanie viď na obrázku (strata práva Veto)! PDF tu z tohto hlasovania a o čom to je. Vidíte sami, že Smeráci s SNS koalíciou klamú, PS, Demokrati a ďalší!! Všetky materiály nájdete tu.

Príklad ďalšie hlasovanie. PDF tu, ktorý dokazuje, že Smeráci s SNS klamú. Takže to čo má PS vo svojom programe je už dávno schválené v Bruseli! 

A takisto, dvaja hlasovali proti a dvaja sa zdržali, lenže ako vidíte sami , hlasovanie bolo kvalifikovanou väčšinou!

Peniaze pre Ukrajinu

Azylová politika

Súhlasíte s budúcnosťou, ktorú si predstavujete?

Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.