V EÚ neexistuje skutočná konkurencia v oblasti cien elektriny, pretože ceny sú založené na najdrahších výrobcoch. Tí, ktorí dokážu vyrábať lacno, dosahujú nemerateľné miliardové zisky. Existuje však spôsob, ako znížiť tlak na systém a opäť znormalizovať ceny na burzách elektriny - Lenže tu zasa nechce dovoliť Brusel, kvôli prechodu na takzvanú zelenú energiu, ktorú prijala minulá vláda, a do dnes sa o tom mlčí.
Pri cenách elektriny by vlastne malo byť jasné: Kto vyrába lacno, má lacno predávať a kto drahšie, je vlastne len dodávateľom do siete. Ide vlastne o trhovú ekonomiku, v ktorej konkurencieschopnejší môžu využiť svoje cenové výhody na získanie zákazníkov. V Európskej únii však platí zásada poradia podľa zásluh. To znamená, že na burzách elektriny je štandardná cena – a tá je určená najdrahším typom (t. j. hraničnými nákladmi) výroby elektriny, ktorá je práve potrebná na pokrytie dopytu.
Bez vašej podpory by sme to nedokázali: Neziskový sektor: SLSP Názov účtu:
Dôstojnosť Slovenska SK28 0900 0000 0051 7971 8989 Ďakujeme
V podstate to znamená: Všetky elektrárne nahlásia svoje výrobné ceny za množstvo elektriny, ktoré sa má vyrobiť nasledujúci deň. Ak je (ako fiktívny príklad výpočtu) nahlásená požiadavka na konkrétny deň 100 MWh a elektráreň A dodá 48 MWh za 100 eur za MWh, elektráreň B 33 MWh za 150 eur za MWh, elektráreň C 17 MWh za 200 eur za MWh, to by bolo 98 MWh. To však nestačí a treba zapnúť elektráreň D (ktorá už napríklad beží na plyn), aby dodala chýbajúce 2 MWh. Ale cena za to je 500 eur za kWh. Potom pre všetku elektrinu obchodovanú na burze elektriny platí všeobecná cena 0,50 eura za KWh. Prevádzkovatelia elektrární A, B a C preto dosahujú obrovské „neočakávané zisky“.
Článok v „ Focus “ sa tomu venuje, ale „obnoviteľné energie“ (iSv slnečná a veterná energia) prikrášľuje tým, že ich uvádza s nákladmi nula eur. Pretože aj keď darmo svieti slnko a darmo fúka aj vietor, aj tak treba kalkulovať z obchodného hľadiska a kalkulovať s prevádzkovými nákladmi (údržba, investície a pod.). Solárne a veterné farmy nie sú zriadené s nulovými nákladmi a tiež sa musia neustále udržiavať a starať sa o ne. Veterné elektrárne musí aj tak poháňať nejaký elektrický zdroj, alebo príklad na mori poháňajú dieslové motory - centrály.
Za explóziu cien elektriny v podstate vďačíme budovaniu európskeho trhu s elektrinou, v ktorom sa hodila stará zásada, podľa ktorej je výrobca zároveň aj dodávateľom, cez palubu.
V minulosti mali svojich odberateľov napríklad komunálne podniky či regionálni výrobcovia a zásobovali ich vlastnou produkciou. Ak bol elektriny prebytok, predala sa, ak bola podvýroba, kúpila sa. S energetickým prechodom však došlo k cenovej deformácii, keďže prísun slnečnej a veternej energie nie je možné ľubovoľne kontrolovať (v prípade jadrovej, uhoľnej, plynovej a vodnej energie však do značnej miery áno), preto je teraz dodávané do siete s privilégiami. K deformácii cien došlo za minulej vlády, keď začali dotácie na solárnu energiu - začala sa postupne zvyšovať cena energií. Je to na úkor k transformácii zelenej energie.
Keďže plyn je teraz extrémne drahý - "klikni na zvýraznené", cena plynu určuje celú cenu elektriny, hoci od nej závisí len asi päť percent z celkovej výroby elektriny. Problém, ktorý vzniká v časoch krízy, ako sú tieto, a ktorý sa musí riešiť, ak sa nemá dovoliť, aby energetická kríza eskalovala. To znamená, že teoreticky by mal existovať pool (obdoba štátneho finančného vyrovnania v Nemecku), v ktorom jednotlivé elektrárne doplácajú alebo dostávajú určitú sumu podľa svojich hraničných nákladov. Z hľadiska výpočtu dojičky (a na základe vyššie uvedeného príkladu) by to mohlo vyzerať takto:
- Elektráreň A vyrobí 48 MWh po 100 eur/MWh, t.j. náklady 4 800 eur – výmenná cena elektriny: 24 000 eur
- Elektráreň B vyrobí 33 MWh po 150 eur/MWh, t.j. náklady 4 950 eur – výmenná cena elektriny: 16 500 eur
- Elektráreň C vyrobí 17 MWh po 200 eur/MWh, t.j. náklady 3 400 eur – výmenná cena elektriny: 8 500 eur
- Elektráreň D vyrobí 2 MWh po 500 eur/MWh, t.j. náklady 1 000 eur – výmenná cena elektriny: 1 000 eur
- Spolu: 100 MWh v priemere 141,50 eur/MWh, t.j. náklady 14 150 eur – cena výmeny elektriny: 50 000 eur
Takže, ako vidíme, cena výmeny energie je tri a pol násobok toho, čo by sa malo účtovať na základe skutočných priemerných nákladov. Aby sa to kompenzovalo, elektráreň A by mohla do bazéna zaplatiť 10 eur/MWh, elektráreň B 7 eur/MWh a elektráreň C 5 eur/MwH, čo by v r. kotol, ktorý potom elektráreň D ako kompenzácia nákladov narastá. Potom by výpočet vyzeral takto:
- Elektráreň A vyrobí 48 MWh po 110 eur/MWh, t.j. náklady 5 280 eur – výmenná cena elektriny: 9 840 eur
- Elektráreň B vyrobí 33 MWh po 157 eur/MWh, t.j. náklady 5 181 eur – výmenná cena elektriny: 6 755 eur
- Elektráreň C vyrobí 17 MWh po 205 eur/MWh, t.j. náklady 3 485 eur – výmenná cena elektriny: 3 485 eur
- Elektráreň D vyrobí 2 MWh za EUR/MWh, t.j. náklady 204 EUR (= 1 000 – 796 EUR z hrnca) – výmenná cena elektriny: 410 EUR
- Spolu: 100 MWh v priemere 141,50 eur/MWh, t.j. náklady stále 14 150 eur - cena výmeny elektriny: 20 490 eur
Ako ukazuje tento príklad výpočtu, celá cena elektriny potom vychádza z elektrárne C, ktorá má potom najvyššie hraničné náklady 205 eur. Celkové náklady vo výške 20 950 eur sú síce stále vyššie ako skutočné hraničné nákladové ceny výrobcu 14 150 eur, no sú len o necelých 42 percent účtovaných predtým (50 000 eur). Ako som povedal, je to len „výpočet dojičky“, ale takýto systém vyrovnávania cien by mohol aspoň trochu ubrať z takýchto výkyvov tlaku.
Prijatím Zelenej európskej dohody v roku 2019, prijatím Agendy 2030 v roku 2015, Uhlíková neutralita, zvyšovanie cien energií prijaté ešte v roku 2016 - krachujú prevažne zlievarne, výrobcovia hnojív a podobne. Tu klikni pre otvorenie článku s dôkazmi a Tu klikni a ešte TU klikni. Brusel má v úmysle doviesť krajiny Eú do krachu a k vytvoreniu totality Eú Federácie!!
Spracoval OZ Dôstojnosť Slovenska. Všetky práva vyhradené, a zákaz kopírovania.
Na rozdiel od mnohých iných nemá Oz Dôstojnosť Slovenska žiadnych akcionárov ani miliardárskeho vlastníka. Len odhodlanie a vášeň poskytovať nielen vysoko účinné globálne spravodajstvo, vždy bez komerčného alebo politického vplyvu. Takéto podávanie správ je životne dôležité pre demokraciu, spravodlivosť a požiadavku na lepšie od mocných.
A to všetko poskytujeme zadarmo, aby si to mohol prečítať každý. Robíme to preto, lebo veríme v informačnú rovnosť. Väčšie množstvo ľudí môže sledovať globálne udalosti, ktoré formujú náš svet, pochopiť ich vplyv na ľudí a komunity a inšpirovať sa k zmysluplným krokom. Milióny ľudí môžu ťažiť z otvoreného prístupu ku kvalitným a pravdivým správam bez ohľadu na ich schopnosť zaplatiť za ne.
Spracoval: OZ Dôstojnosť Slovensko Všetky práva vyhradené!!
Neziskový sektor: SLSP
Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska
SK28 0900 0000 0051 7971 8989
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska. Zdieľanie dovolené.
