Ochrana hotovostných platieb v ústave - Čo je možné podľa európskeho práva?

Ako rozhodol Európsky súdny dvor

Základným problémom je, že spoločná mena a regulácia toho, čo sa s ňou dá robiť, sú výlučné kompetencie EÚ. Čo presne znamená, že eurová hotovosť je (momentálne jediným) zákonným platidlom, môže regulovať iba EÚ. Z rozsudku v jednom procese z januára 2021:

„Znenie. Odsek 2 ods. 1 ZFEÚ (sa má) vykladať v spojení s (...) tak, že bráni (...) členskému štátu prijať ustanovenie, ktoré vzhľadom na svoj cieľ a obsah určuje právnu štruktúru postavenia eurobankoviek ako... zákonné platidlo určené. Nebráni to však členskému štátu, aby pri výkone svojej vlastnej právomoci, akou je organizácia jeho verejnej správy, prijal pravidlo, ktoré by od tejto správy vyžadovalo, aby akceptoval hotovostné platby za platobné povinnosti, ktoré ukladá.“

Príklad: ESD rozhodol, že § 14 zákona o Bundesbanke, ktorý vyhlasuje hotovosť za jediné zákonné platidlo v Nemecku, neprípustne zasahuje do kompetencií EÚ, a preto sa už neuplatňuje. Pretože chce upraviť, čo znamená postavenie zákonného platidla. Podľa právneho názoru Spolkového správneho súdu by z takto narušeného paragrafu vzniklo právo zaplatiť vysielací poplatok v hotovosti.

Namiesto toho ESD rozhodol, čo znamená veľmi podobné ustanovenie v článku 128 Zmluvy o EÚ (SAE). Z klobúka vytiahol posúdenie proporcionality. Podľa toho môžu úrady odmietnuť prijať hotovosť, ak sa tým ušetria administratívne náklady štátu a občania nie sú neprimerane znevýhodnení. To je v rozpore s tým, čo sa predtým považovalo za dôsledok povahy zákonného platidla,....

Podľa rozsudku môže vláda z dôvodov „verejného záujmu“ upraviť spôsoby vyrovnania peňažných dlhov za predpokladu, že to nemá za cieľ všeobecne upraviť postavenie zákonného platidla, ale je to spôsobené nepriamo vlastnej autority vlády.

ESD výslovne uviedol, že by nebolo rozhodnutím menovej politiky, ak by členské štáty požadovali od svojich orgánov akceptovanie hotovosti. Ide skôr len o reguláciu ich vlastných administratívnych úkonov, za ktoré sú zodpovední.

Nariadenie EÚ o hotovosti

Dôležitý je aj návrh nariadenia o eurovej hotovosti, ktorý nedávno predložila Európska komisia . Na jednej strane to má upraviť rozsah povinnosti prijímať hotovosť a na druhej strane povzbudiť členské štáty, aby zabezpečili, že základná povinnosť prijímať hotovosť nebude príliš narušená. Vyžaduje tiež, aby členské štáty zabezpečili prísun hotovosti.

Regulácia sa ešte môže zmeniť. V kombinácii s rozhodnutím ESD je to niekedy poriadne mätúce. Nie je jasné, kde sú kompetencie EÚ delegované na členské štáty a kde chce EÚ koordinovane zasahovať do kompetencií členských štátov.

Aby sme to pochopili, musíme ísť trochu podrobnejšie. Európska komisia tiež predstavila návrh nariadenia o plánovaných digitálnych peniazoch centrálnej banky, ktoré chce spustiť Európska centrálna banka (ECB). Podľa mňa v konkurencii eurohotovosti a podľa oznamov len ako doplnok.

Podľa tohto návrhu nariadenia by povinnosť prijať digitálne euro mala byť čo najrozsiahlejšia. Malo by byť výslovne zakázané, aby všetky obchody okrem malých vylúčili prijatie digitálneho eura prostredníctvom jednostranného vyhlásenia. Toto ochranné ustanovenie však v nariadení o eurovej hotovosti neexistuje. Všetky obchody by si mali zachovať právo odmietnuť prijať hotovosť. Komisia však chce zasiahnuť, ak toto právo využívajú podniky v členskom štáte tak často, že je ohrozená možnosť platiť hotovosťou.

V článku 7 návrhu nariadenia o hotovosti sa od členských štátov vyžaduje, aby na základe kritérií Komisie EÚ skontrolovali, či je stále zaručená všeobecná akceptácia hotovosti. Ak nie, musia podniknúť kroky na zabezpečenie prijatia. Článok znie (môj preklad):

“ Článok 7: Prijímanie platieb v hotovosti

1. S cieľom zabezpečiť prijímanie hotovostných platieb v súlade s článkom 4 ods. 2 členské štáty monitorujú prijímanie platieb v hotovosti a rozsah ex ante jednostranných vylúčení z hotovostných platieb na celom svojom území, vo všetkých svojich rôznych regiónoch vrátane mestské a nemestské oblasti , na základe spoločných ukazovateľov stanovených Komisiou a posúdiť situáciu.

2. Členské štáty oznámia výsledky svojho monitorovania a hodnotenia situácie týkajúcej sa úrovne prijímania platieb v hotovosti v súlade s článkom 9 ods.

3. 3. Ak sa členský štát domnieva, že úroveň prijímania hotovostných platieb na jeho území alebo jeho častiach narúša povinné prijímanie eurobankoviek a euromincí, stanoví nápravné opatrenia, ktoré prijme v súlade s článkom 9 ods. 4 je povinný konať.“

To naznačuje, že Komisia pravdepodobne oprávnene považuje nariadenia na zabezpečenie širokého prijímania hotovosti za svoju kompetenciu EÚ, aj keď chce delegovať vykonávanie bezpečnostných opatrení na národné vlády. Zabezpečenie univerzálnej použiteľnosti hotovosti preto nie je dôvodom verejného záujmu, ktorý by národnej vláde umožňoval konať z vlastnej iniciatívy. Podľa článku 9 ods. 4 by Komisia mala mať tiež právo preskúmať opatrenia prijaté členskými štátmi.

Ak slovenská ústava vyžaduje, aby maloobchodníci všeobecne prijímali hotovosť a jednoduché zákony upravujú výnimky z toho, potom je potrebná určitá právna akrobacia, aby sme dospeli k záveru, že to nemá zaručiť prijímanie hotovosti, čo by bolo v kompetencii EÚ.

Podľa pripravovaného nariadenia vláda môže a musí zabezpečiť všeobecnú akceptáciu hotovosti. Podľa návrhu nariadenia však môže prijať opatrenia len vtedy, ak je toto široké prijatie ohrozené. Nemôže o tom rozhodnúť svojvoľne, ale musí uplatniť kritériá Komisie EÚ.

Rozhodnuté opatrenia následne preskúma Komisia. Čo to môže byť, je uvedené ako príklad v odôvodnení (6) nariadenia:

„Zákaz alebo obmedzenie jednostranných ex ante vylúčení hotovosti na celom území alebo v častiach územia, napríklad vo vidieckych oblastiach alebo v určitých sektoroch považovaných za nevyhnutné, ako sú pošty, supermarkety, lekárne alebo zdravotná starostlivosť, alebo pre určité typy platieb, ktoré sa považujú za nevyhnutné. .“

Pri „zásadnom“ chýba „na čo“. Možno ho pravdepodobne opísať ako „obzvlášť dôležitý pre zabezpečenie širokej akceptácie hotovosti“, na rozdiel od „nevyhnutného pre ochranu základných práv určitých jednotlivcov alebo skupín“.

Eurokomisár ženie Rakúsko ale aj Slovensko do sprievodu

Eurokomisár Martin Selmayr na Twitteri okamžite kriticky komentoval návrh rakúskeho kancelára Nehammera na ochranu hotovosti v ústave. Krajine odoprel kompetenciu vydávať zásadné ochranné nariadenia: Uviedol „päť pripomienok k európskemu právu, ktoré môžu byť užitočné pre ďalšiu analýzu a postupy“: Tu uvádzam záver (celú, zdĺhavú argumentáciu môžu záujemcovia nájsť v prílohe nižšie):

5. Záver o diskusii o hotovosti podľa európskeho práva: Keďže euro hotovosť je od roku 1999 chránená nadradeným právom EÚ, vnútroštátna úprava (ak by bola podľa európskeho práva vôbec prípustná) môže k ochrane eurohotovosti prispieť len málo novým; V najlepšom prípade by mohla mať deklaratórny charakter a znieť asi takto: „V súlade s nadradeným právom Európskej únie je euro hotovosť chránená ako zákonné platidlo“. Každý, kto by chcel v praxi viac zabezpečiť hotovosť v eurách, by mal pracovať na prijatí nariadenia o hotovosti v eurách, ktoré obsahuje množstvo užitočných objasnení právneho pojmu EÚ „zákonné platidlo“. Nariadenie o eurovej hotovosti tiež stanovuje (článok 8), že členské štáty musia zabezpečiť dostatočný a účinný prístup k eurovej hotovosti na celom ich území, vo všetkých regiónoch, mestách a vidieckych oblastiach. Pre mnohých ľudí, ktorí chcú platiť v hotovosti, je okrem základného rozhodnutia menového práva, že eurohotovosť je od roku 1999 chránená právom EÚ ako zákonné platidlo, kľúčová aj dostupnosť bankomatov/bankomatov v ich bezprostrednom okolí. . Zabezpečenie zodpovedajúcich spoľahlivých a komplexných základných služieb v úzkej spolupráci s bankovým sektorom je skutočne dôležitou úlohou pre národné vlády a parlamenty.“

Je dôležité a správne, že argument by nemal byť založený na „ochrane hotovosti“, pretože to je úlohou EÚ. Ako sa argumentuje, je dôležité, pretože súdy ho môžu neskôr použiť na určenie, či je cieľom nariadenia definovať, čo v skutočnosti znamená štatút zákonného platidla.

Namiesto toho treba argumentovať ochranou právnych záujmov, za ktoré sú zodpovedné členské štáty, ako je zabezpečenie administratívy orientovanej na občana alebo právo zúčastňovať sa na verejnom živote a sloboda pohybu.

Môže členský štát uložiť povinnosť prijímať hotovosť?

Podľa rozhodnutia ESD by mala byť bez problémov možná ústavná úprava, ktorá zaväzuje všetky orgány verejnej moci a pravdepodobne aj všetky spoločnosti s väčšinovým verejným vlastníctvom prijímať hotovosť bez toho, aby to platiteľom spôsobovalo nejaké nevýhody v porovnaní s inými platobnými prostriedkami. To platí tak na federálnej, ako aj na štátnej úrovni.

Podľa rozhodnutia ESD je tiež prípustné, aby federálne alebo štátne vlády požadovali od jednotlivých veriteľov prijatie hotovosti z dôvodov verejného záujmu. Záujem by mohol spočívať napríklad v ochrane tých, ktorí nemajú účet a sú odkázaní na niektoré služby. ESD odvodil tento cieľ „finančného začlenenia“ zo základných práv európskych občanov.

Preto by malo byť možné uložiť povinnosť prijímať hotovosť prostredníctvom vnútroštátnych zákonov alebo ústavných zmien pre odvetvia týkajúce sa základných práv, ako sú verejná doprava, lekárne, pošty, supermarkety, parkovacie domy, dodávatelia vody a energie, spoplatnené cesty atď. Tá neslúži na reguláciu meny, ale skôr na ochranu práv ako účasť na verejnom živote aj bez účtu, zdravie či ochrana súkromia. Civilná ochrana môže byť tiež použitá ako dôvod na požiadavku, aby určité sektory boli schopné prijímať hotovosť aspoň za každých okolností.

A čo predpisy o zásobovaní hotovosťou?

ESD sa touto otázkou vo vyššie uvedenom rozsudku nezaoberal.

Podľa predstáv Komisie by členské štáty mali zabezpečiť dostatočný prístup k hotovosti a jej zásobovanie. V návrhu nariadenia sa uvádza:

“ Článok 8: Prístup k hotovosti

1. Členské štáty zabezpečia dostatočný a účinný prístup k hotovosti na celom ich území vo všetkých regiónoch vrátane mestských a mimomestských oblastí. S cieľom zabezpečiť dostatočný a efektívny prístup k hotovosti členské štáty monitorujú a hodnotia prístup k hotovosti na celom svojom území, vo všetkých svojich rôznych regiónoch vrátane mestských a mimomestských oblastí na základe spoločných ukazovateľov stanovených Komisiou.

2. Členské štáty oznámia výsledky svojho monitorovania a hodnotenia situácie týkajúcej sa prístupu k hotovosti v súlade s článkom 9 ods.

3. Ak sa členský štát domnieva, že nie je zabezpečený dostatočný a účinný prístup k hotovosti, stanoví nápravné opatrenia, ktoré sa zaväzuje prijať v súlade s článkom 9 ods.

Možné opatrenia na zabezpečenie dodávok hotovosti sú uvedené v odôvodnení 7 návrhu smernice:

„Požiadavky na geografický prístup pre poskytovateľov platobných služieb, ktorí poskytujú služby výberu hotovosti, aby poskytovali hotovostné služby v dostatočnom počte pobočiek, v ktorých pôsobia, alebo prostredníctvom určeného splnomocneného zástupcu pre úverové inštitúcie len online, alebo dostatočnú hustotu bankomatov, v ktorých pôsobia, s prihliadnutím na dobré geografické rozloženie v pomere k obyvateľstvu, aj s prihliadnutím na možnú spoločnú prevádzku bankomatov. Ďalšie nápravné opatrenia by mohli zahŕňať odporúčania neúverovým inštitúciám, ako sú nezávislí prevádzkovatelia bankomatov, maloobchodníci alebo pošty, ktoré by ich povzbudili, aby dopĺňali hotovostné služby bánk.“

Pokiaľ ide o zabezpečenie všeobecnej použiteľnosti hotovosti, Komisia sa domnieva, že členské štáty majú iba delegované právomoci, ktoré môže EÚ kedykoľvek zmeniť.

Ak by bol tento názor správny, ústavné určenie pravidiel alebo nástrojov pre zásobovanie hotovosťou by bolo možné len vtedy, ak odôvodnenie nie je vo všeobecnosti zabezpečenie zásobovania hotovosťou, ale je odvodené od iných cieľov. Finančné začlenenie a predchádzanie katastrofám tu však neprichádzajú do úvahy, keďže ľudia bez účtov nemôžu používať bankomaty a tie nefungujú, ak dôjde k dlhšiemu a rozsiahlemu výpadku elektriny.

Dôležitá poznámka

Tieto vyjadrenia a odporúčania je potrebné chápať a predovšetkým majú slúžiť ako základ pre diskusiu. Na chyby a užitočné doplnky, na ktoré ma upozornia - prosím, len ľudia, ktorí nepredpokladajú, ale presne vedia, o čom hovoria - upozorním tu. Možno by stálo za to sa sem vrátiť zo 6. septembra.

Argumentácia Martina Selmayra vo vlákne Twitteru

1. Euro ako jednotná mena v Európskej menovej únii podlieha výlučne legislatívnej kompetencii EÚ: Od 1. januára 1999 je menou v účastníckych štátoch eura euro, ktoré nahradilo doterajšie národné meny. ako jednotnú menu. Menová politika týkajúca sa eura a menové právo upravujúce euro sú teraz vo výlučnej právomoci EÚ (článok 3 ods. 1 písm. c) a články 127 až 133 Zmluvy o fungovaní EÚ). Výlučná právomoc znamená, že iba EÚ môže prijímať právne predpisy a prijímať záväzné právne akty v otázkach týkajúcich sa eura (článok 2 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ). Rakúsko súhlasilo s prechodom menovej suverenity na EÚ pri vstupe do EÚ 12. júna 1994 v referende, ktoré prinieslo celkovú zmenu federálnej ústavy. (naša poznámka: Slovensko tiež súhlasilo s prechodom menovej suverenity na EÚ pri vstupe do EÚ)

2. EÚ garantuje hotovosť od roku 1999: Na rozdiel od väčšiny štátov EÚ EÚ garantuje hotovosť ako zákonné platidlo prostredníctvom primárneho práva EÚ. V článku 128 ods. 1 veta 3 Zmluvy o fungovaní EÚ sa na ústavnej úrovni EÚ (môže sa zmeniť len vtedy, ak s touto zmenou dohodne a ratifikuje všetkých 27 štátov EÚ), že ECB a (s jej súhlasom) eurobankovky vydané národné centrálne banky sú jediné bankovky v eurozóne, ktoré sú „zákonným platidlom“. Okrem toho nariadenie o eure 974/98 v článku 11 vete 2 stanovuje, že mince vydané členskými štátmi v eurách a centoch sú tiež zákonným platidlom (obmedzené na 50 mincí na platbu). Rozhodol o tom Súdny dvor Európskej únie (ESD) vo svojom rozsudku z 26. januára 2021 (konc. prípady C-422/19 a C-423/19, Dietrich a Häring/Hessischer Rundfunk, EU:C:2021:63 , bod 56) potvrdzuje, že podľa primárneho práva EÚ platí „zásada“, „že vo všeobecnosti musí byť možné splniť peňažnú platobnú povinnosť hotovosťou v eurách.“ Požaduje sa postavenie eurobankoviek a euromincí ako zákonného platidla. „zásadné prijatie eurovej hotovosti“. Každému dlžníkovi preto musí byť zaručená možnosť splnenia peňažného záväzku, spravidla hotovosťou v eurách. Výnimky z tejto zásady sú možné len vtedy, ak slúžia verejnému záujmu a neovplyvňujú základnú možnosť platby v eurách v prípade potreby (napr. ak dlžník nemá možnosť elektronickej alebo digitálnej platby). ESD výslovne rozhodol (bod 62), že právo EÚ „vylučuje úpravu, ktorej účelom, alebo účinkom je zákonné alebo faktické zrušenie hotovostného eura, najmä tým, že sa narúša možnosť plnenia peňažnej platobnej povinnosti spravidla tým, že takú hotovosť plnia.“

3. Podľa ESD (bod 56) členskému štátu EÚ nebráni v prijatí opatrenia pri výkone jeho vlastných právomocí, akým je organizácia jeho verejnej správy, výlučná právomoc EÚ v oblasti eura a eurovej hotovosti. vydať pre túto správu povinnosť prijímať od občanov hotovostné platby (napr. umožniť platenie niektorých daní a poplatkov v hotovosti) alebo zaviesť výnimku z tejto povinnosti pre platby uložené panovníkom z dôvodu verejného záujmu, ak V zásade je v prípade potreby naďalej možné platiť v hotovosti v eurách (napr. ak dlžník nemá možnosť elektronickej alebo digitálnej platby).

4. Vzhľadom na to, že individuálne platobné správanie sa v dôsledku digitalizácie postupne mení – v roku 2022 41 % ľudí v EÚ platilo kartou, aplikáciou alebo bankovým prevodom v porovnaní s 21 % v roku 2016 – Európska komisia 28. júna 2023 navrhla, aby EÚ doplnila právne zaručenú hotovosť v eurách digitálnym eurom s cieľom zabezpečiť euro do budúcnosti aj v digitálnom veku. Na takýchto digitálnych peniazoch centrálnej banky už pracuje 114 krajín sveta. Keďže hotovosť v eurách v EÚ je chránená nadradenými právnymi predpismi EÚ, nové digitálne euro možno použiť len ako dodatočnú možnosť platby popri existujúcej eurovej hotovosti. Komisia zároveň 28. júna 2023 navrhla ďalej posilniť ochranu eurovej hotovosti ako zákonného platidla, ktorá podľa práva EÚ existuje od roku 1999, prostredníctvom vlastnej regulácie eurovej hotovosti. Zásada, že peňažné platobné povinnosti možno splniť hotovostným eurom, je potvrdená v článku 4 nariadenia o peňažnej hotovosti; V článku 5 sú definované výnimky pre niekoľko úzko vymedzených prípadov (napr. ak by bolo zjavne neprimerané prijať eurobankovku vysokej nominálnej hodnoty ako platbu za malú sumu peňazí); https://economy-finance.ec.europa.eu/system/files/2023-06/COM_2023_364_1_EN_ACT_part1_v6.pdf. Nariadenie o eurách musí ešte prijať Európsky parlament a Rada ministrov EÚ (pozostávajúca z ministrov financií 27 členských štátov EÚ, ktorí rozhodujú kvalifikovanou väčšinou).

Ďalšia argumentácia je, že prijatím Agendy OSN 2030 udržateľného rozvoja bolo prijatie aj digitálnych mien, pričom Eú a Slovensko sa k tomuto paktu zaviazala . 

Zo Švédska, kde:

• Banky neprijímajú hotovosť, tých niekoľko, ktoré ešte stále prijímajú, musíte pred prijatím ukázať bankový výpis, odkiaľ hotovosť pochádza.
• Pri narodení každý dostane „osobné číslo“ (dátum narodenia plus 4 ďalšie číslice), ktoré potrebujete na dane, vodičské preukazy, registráciu na všetky druhy služieb, vlastne všade... keď sme sa sem práve presťahovali, nemohli sme dokonca si požičať video z video obchodu.
• digitálne preukazy totožnosti vydávajú súkromné ​​banky
• Platby v hotovosti sú možné len vo veľmi obmedzenom rozsahu, napríklad v autobusoch. B. už vôbec nie a v mnohých menších obchodoch tiež nie (lebo potom to už nevedia zobrať do banky). Existujú aplikácie („Swish“), pomocou ktorých môžete vykonávať prevody v priebehu niekoľkých sekúnd. Účet je prepojený s telefónnym číslom (čo samozrejme urobíte pomocou digitálnej identifikačnej karty).“