Za posledných 18 mesiacov stratilo euro voči doláru približne 20 percent svojej hodnoty a v súčasnosti sa voči doláru obchoduje jedna za jednu. Euro v posledných rokoch výrazne stratilo hodnotu aj voči švajčiarskemu franku, čínskemu jüanu a najmä rubľu. Prečo? čo je za tým? Padne ešte ďalej? A aký to môže mať dopad na nás?

Zaujímavá funkcia riadenia

Aby sme sa mohli zaoberať týmito otázkami, najprv chceme objasniť, prečo existujú rozdiely v úrokových sadzbách, takzvané spready, pre rôznych dlžníkov v rámci jednotlivých krajín alebo menových oblastí. Úrok závisí od kvality alebo bonity dlžníka. Čím lepšia je bonita alebo kvalita dlžníka, tým nižšia je pravdepodobnosť nesplácania banky a tým nižšia je riziková prirážka a tým aj úroky, ktoré musí dlžník platiť. Úrokové rozdiely teda riadia kapitálové toky. Nedobytní dlžníci so zlým úverovým ratingom dostávajú malý a drahý úver. Vysoké úrokové sadzby by mali zabrániť zlým dlžníkom čerpať príliš veľa úverov. Majú dôležitú ekonomickú kontrolnú funkciu.

Ak rozdiely v úrokových sadzbách, rizikové prirážky dlhodobo nezodpovedajú ekonomickej realite, ak rizikové prirážky neodrážajú úverové ratingy, kapitálové toky budú nesprávne nasmerované. Nedobrí dlžníci potom dostávajú pôžičky, ktoré sú príliš lacné a príliš vysoké. Ako ukazuje pohľad do ekonomickej histórie, dochádza k pravidelným úpravám, ktoré môžu mať podobu úverovej alebo dokonca finančnej krízy. Najnovšími príkladmi sú japonská realitná kríza z roku 1990, kríza v juhovýchodnej Ázii z roku 1997, španielska realitná kríza z roku 2008 alebo mnohé problémové úvery v oblasti projektového financovania z roku 2008 , ktoré zintenzívnili finančná kríza v rokoch 2007-2009.

Úrokové rozdiely majú preto dôležitú ekonomickú kontrolnú funkciu. Vysoké rizikové prémie majú zabrániť zlým dlžníkom, aby si brali stále viac pôžičiek. Ak sú úrokové diferenciály umelo ovplyvňované štátnymi zásahmi, vedie to k nesprávnemu nasmerovaniu kapitálu, nesprávni dlžníci dostanú nesprávne pôžičky a jedného dňa to povedie k vyčisteniu. Čím dlhšie nesprávne úrokové sadzby nesprávne smerujú kapitálové toky, tým závažnejšia bude kríza prispôsobenia.

Podkopávanie trhových mechanizmov zavedením eura

Zavedením eura v rokoch 1998 a 2002 došlo práve k takýmto systematickým zásahom štátu do trhu, ktoré politicky ovplyvnili úrokové diferenciály a zabezpečili, že kapitálové toky odvtedy prúdili zlými ekonomickými smermi. Zákony trhu však nemožno len tak prevrátiť politickou vôľou. Trh sa mstí. Konkrétne: ak si veritelia jedného dňa uvedomia, že už nebudú môcť získať svoje pôžičky v plnej výške, potom môže nastať finančná kríza. S takouto situáciou sa pravdepodobne stretneme v eurozóne. Pretože už 20 rokov štruktúra úrokových sadzieb v eurozóne nezodpovedá základným ekonomickým zákonitostiam. Kapitálové toky sa už 20 rokov odkláňajú nesprávnym smerom.

Podľa mňa z čisto ekonomického hľadiska bolo euro od začiatku zlým návrhom. Tento chybný návrh možno prirovnať k stavbe mosta na základe nesprávnych výpočtov. Jedného dňa sa to môže zrútiť.

Príklad Taliansko

Vezmime si ako príklad Taliansko. Keď sa v roku 1998 zaviedlo euro, úroveň talianskeho verejného dlhu už porušovala maastrichtské kritériá. Oficiálne bolo povolených 60 percent HDP, no Taliansko už vtedy malo 114 percent. Taliansko teda naozaj nemalo byť zahrnuté do eurozóny. Kľúčoví politici však toto pravidlo hneď od začiatku ignorovali, čím znehodnotili základné ekonomické pravidlá. Po dobrých 20 rokoch eura bol taliansky štátny dlh na konci roka 2021 na úrovni 150 percent HDP. Namiesto zníženia sa teda zvýšili o približne 35 percentuálnych bodov, hoci už pri ich zavedení boli príliš vysoké.

Bez nesprávnych úrokových signálov, t. j. bez eura, by Taliansko nikdy nebolo schopné prijať toľko dodatočných dlhov pri tak nízkych úrokových sadzbách. Brzdný efekt vysokých úrokových sadzieb bol od zavedenia eura do značnej miery eliminovaný. Talianske 10-ročné výnosy boli od roku 2014 do začiatku roku 2022 takmer trvalo nižšie ako americké 10-ročné výnosy. To bola ekonomická absurdita prvého rádu, groteskná deformácia trhu. S AA+ má USA oveľa lepší úverový rating ako Taliansko s BBB . Platenie úrokových sadzieb, ktoré sú už roky oveľa nižšie ako v USA, je pre dlžníka s oveľa slabším úverovým ratingom extrémne, politicky vyvolané narušenie trhu, ktoré sa mu pravdepodobne trpko vypomstí.

Taliansko má približne rovnaký úverový rating ako Rumunsko. Výnosy 10-ročných rumunských štátnych dlhopisov boli počas väčšiny posledných siedmich rokov o niekoľko percentuálnych bodov vyššie ako výnosy talianskych štátnych dlhopisov. Aj toto porovnanie ukazuje, ako absurdne nesprávne boli alebo sú úrokové sadzby v rámci eurozóny. Ak takéto nesprávne ceny prevládajú na trhoch tak dlho a v dôsledku toho sa nastavia nesprávne stimulačné štruktúry, veci sa môžu len pokaziť.

Dalo by sa to prirovnať ku krajine bez výraznejších vlastných energetických zásob, v ktorej sú ceny energií dlhé roky umelo udržiavané na nízkej úrovni. Takáto krajina si zvykne na vysokú spotrebu energie. Ak sa ceny energií jedného dňa zvýšia na realistickú úroveň svetového trhu, pretože dotácie už nie sú dostupné, v krajine vypukne energetická kríza a povedie k bolestivému procesu ekonomického prispôsobenia. To isté, len silnejšie, sa stane, keď po desaťročí trvajúcom období umelo znižovaných úrokových sadzieb prídu realistické svetové úrokové sadzby.

Čo sa chystá? Dilema ECB 

Euro sa pravdepodobne v najbližších mesiacoch či rokoch dostane do problémov. ECB stojí konkrétne pred nasledujúcou dilemou: Aby spomalila vysokú infláciu, ktorá v súčasnosti v eurozóne presahuje 9 percent, musí prudko zvýšiť úrokové sadzby. V tomto smere sa už nedávno urobili dva kroky. Úrokové sadzby ECB na úrovni 1,25 percenta sú však v súčasnosti stále hlboko pod úrokovými sadzbami amerického FEDu, ktoré stanovili na 2,5 percenta, hoci inflácia v eurozóne bola 9,1 percenta je vyššia ako v USA, kde je v súčasnosti 8,5 percenta. ECB pravdepodobne bude musieť zvýšiť sadzby aspoň o toľko ako USA, aby prelomila infláciu. V prípade USA sa odhaduje, že Federálny rezervný systém bude musieť do konca roku 2023 zvýšiť úrokové sadzby nad 4 percentá, aby prelomil infláciu.

Ak aj ECB zvýši úrokové sadzby na 4 percentá alebo ešte viac, talianska vláda bude mať vážne finančné problémy: úroveň dlhu na úrovni 150 percent HDP znamená, že zvýšenie úrokových sadzieb o 4 percentuálne body by znamenalo dodatočnú finančnú záťaž o 6 percent. HDP talianskej vlády. To je obrovská suma. Ako sa to má financovať? Okrem toho sa očakáva, že taliansky dovoz energie sa v roku 2022 zvýši o približne 60 miliárd eur alebo 3 percentuálne body HDP. Ako má toto všetko zvýšiť talianska ekonomika? Ako za to majú zaplatiť talianski občania? Reálny HDP na obyvateľa v Taliansku, očistený od kúpnej sily, je v súčasnosti už pod úrovňou roku 2000! Krajina nezaznamenala skutočný ekonomický rast už takmer generáciu.

Nielen v Taliansku je štátny dlh príliš vysoký na výrazné zvýšenie úrokových sadzieb. Na konci roka 2021 bol verejný dlh Grécka 193 percent HDP, Portugalska 127 percent, Španielska 118 a Francúzska 113 percent. Aj tieto krajiny by sa mohli ľahko dostať do finančných problémov, ak by sa výrazne zvýšili úrokové sadzby.

V skratke: Ak bude ECB vážne bojovať proti inflácii silným zvyšovaním úrokových sadzieb v eurozóne, hrozí taliansky národný bankrot. To pravdepodobne povedie k platobnej neschopnosti mnohých talianskych bánk, ktoré držia veľké množstvo talianskych vládnych dlhopisov, a v ďalšom kroku to v dôsledku silných vzájomných finančných väzieb vyvolá bankroty a platobnú neschopnosť v mnohých európskych bankách, t. j. a dlhová kríza, ktorá bude pravdepodobne oveľa horšia ako v roku 2008.

Na druhej strane: Ak ECB nebude seriózne bojovať proti inflácii v eurozóne zvyšovaním úrokových sadzieb, euro bude pravdepodobne ďalej oslabovať. Dovozné ceny, napríklad za energie a komodity by potom vzrástli, čo by opäť podporilo infláciu. V prípade takéhoto vývoja by zahraniční investori, najmä americkí investori, mohli stratiť dôveru v euro, euro by mohlo naďalej klesať a v konečnom dôsledku aj zlomiť. Potom by sme mali v eurozóne chaos a tragickú finančnú, menovú a hospodársku depresiu s nepredvídateľnými dopadmi na postihnuté národné hospodárstva a ľudí v kontinentálnej Európe. Už v roku 2008 sa do istej miery ukázalo, čo by to mohlo okrem iného znamenať pre vnútroeurópsky mier. Obávam sa, že v prípade trhom vynúteného rozpadu eura bude kontinentálna Európa v zúfalej tiesni.

Kto by mal prospech z takéhoto hospodárskeho rozbitia kontinentálnej Európy? Konkurenčné ekonomiky, napríklad USA, Veľká Británia, ale aj Čína a ďalšie krajiny. Samozrejme, že by utrpeli aj tieto ekonomiky, ak by sa kontinentálna Európa zrútila, najmä preto, že skolaboval export. Ale v relatívnom vyjadrení by sa ich mocenské postavenie zvýšilo. Z pohľadu hegemónnej politiky by jednoznačne víťazili spomínané krajiny podľa hesla: ak sa dvaja hádajú alebo rozídu, tretí bude šťastný.

Nekontrolovaný pád eura by mohol viesť k silnému odporu medzi národmi. Myšlienka, ktorá sa pôvodne používala na propagáciu eura: Zaveďte spoločnú menu a už nikdy nebudete mať vážne národné konflikty, by sa potom zmenila na pravý opak. Ak bude silná národná nevôľa, kontinentálna Európa bude pravdepodobne oslabená ako ekonomický, ale aj ako politický konkurent na dlhý čas.

Presne povedané, takýto vývoj sa dal očakávať už pri zavedení eura. Po zavedení eura sa proti euru viedlo množstvo žalôb na rôznych súdoch, keďže takýto nežiaduci vývoj niektorí premýšľaví ekonómovia očakávali. V tejto súvislosti je zaujímavá otázka: prečo bolo vôbec zavedené euro? Bola to náhoda? Darebák, ktorý si to myslí zle. Pohľad na potenciálnych príjemcov často pomáha pochopiť.

Čo robiť?

Treba otvorene a úprimne riešiť chybu eura. Výstup z EÚ, vlastná mena - ktorú vedomo zlikvidovali naši politici, ako sú Dzurinda s Ficom a ich spolok.

Znovu sa zavádzajú národné meny a rozhodovacie právomoci sa postupne delegujú späť na národné centrálne banky, aby sa meny a úrokové sadzby mohli opäť pomaly, ale isto nadýchnuť a prispôsobiť sa individuálnym ekonomickým potrebám. Podobne ako vo fáze od roku 1998 do roku 2001 sa spočiatku pokračuje v nadnárodnej politike úrokových sadzieb, no z roka na rok v 20-ročnom pláne umožňuje stále väčšie rozdiely v úrokových sadzbách a menách: zavádzajú sa úrokové a menové koridory, ktoré sa z roka na rok rozširujú, aby sa nekonali žiadne divoké menové špekulácie, teda akýsi spätný plán v priebehu 20 rokov, teda približne rovnako dlho ako od zavedenia dodnes.

Na zabezpečenie štátnych financií v jednotlivých krajinách a na zabránenie sociálnemu napätiu by sa mali prijať sprievodné fiškálne opatrenia: Progresívna daň z pôdy by sa mohla zaviesť od výšky oslobodenia asi 2 milióny eur na fyzickú osobu. Z dlhodobého hľadiska by takýto odvod zrušil ekonomicky a eticky sporný veľký súkromný majetok a celkovo by výrazne zlacnil nájomné a bývanie. Pôvodne značné výnosy z tohto odvodu by sa mohli použiť na zníženie daní a odvodov pre malých zarábajúcich ľudí, čím by sa výrazne zvýšil ich čistý príjem a zabezpečil sa tak sociálny zmier. Ďalšie fiškálne opatrenia na odvrátenie nepokojov by mohli viesť k značnému poplatku za konkurenčnú reklamu .a zavedenie všeobecnej dane z bohatstva.

Ak budú politici aj naďalej strkať hlavu do piesku, obávam sa, že sa skôr či neskôr dostaneme do vážnej krízy eura. Podľa mňa euro v súčasnej podobe nie je dlhodobo udržateľné, kvôli centralizácii priamo pod Brusel (Európska federácia). Je to dokonalý plán a politici o tom veľmi dobre vedia ešte od roku 2012.

ECB vyhlasuje bankrot Európy

ECB výrazne zvýšila úrokové sadzby. Drastický krok hovorí viac o bezmocnosti centrálnej banky ako o jej schopnosti konať, píše stĺpčekár DWN Ronald Barazon. 

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová mala vo štvrtok sformulovať vyhlásenie o bankrote Európy. Najvyšší strážca eura vysvetlil, že inflácia v USA a v Európe je na neznesiteľných 10 percentách, no treba zvážiť jeden zásadný rozdiel. V USA sú vysoké ceny dôsledkom silného dopytu, teda rozmachu ekonomiky, v Európe naopak dôsledkom drahých dodávok energií a iných produktov.

S čím Lagardeová vyjadrila, že zvýšenie úrokových sadzieb v Európe nie je opodstatnené. Zvýšenie úrokových sadzieb by malo úver predražiť, a tým zabezpečiť, že sa bude dať kúpiť menej a dopyt klesne. To je momentálne vhodné v USA, ale nie v Európe, napriek tomu ECB zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta a oznámila, že ďalšie zvyšovanie bude nasledovať v krátkych intervaloch.

Centrálna banka nie je schopná riešiť príčiny inflácie

Ale pani Lagarde urobila iné odhaľujúce správy. Úprimne priznala, že ECB nedokázala napraviť príčiny inflácie, ako je zníženie cien plynu a elektriny, zastavenie vojny na Ukrajine a zabránenie Rusku vo vydieraní EÚ. Za to môžu iní.

Áno, pani predsedajúca, nie je to prekvapujúce zistenie. Lagardeová však po priznaní bezmocnosti nadviazala na obvyklé, úderné slogany. Centrálna banka urobí všetko pre to, aby udržala infláciu na úrovni 2 percent, a preto dôsledne zvyšovala úrokové sadzby. „Všimnite si, dnes to bol len začiatok. Prevezmeme svoju zodpovednosť!“ Takže, čo teraz, môže ECB bojovať proti príčinám inflácie alebo nie?

Ste späť vo stále prítomných rozpakoch. Neviete, čo máte robiť, ale zvyšujete úroky, pretože v nejakej učebnici sa píše, že recept funguje proti inflácii. V každom prípade, bez ohľadu na okolnosti. V konečnom, fatálnom dôsledku je to dokonca pravda: Ak doženiete ekonomiku do recesie a už takmer nikto nič nekupuje, najmä momentálne žiadnu energiu, všetko sa zrúti a ceny tiež klesnú. ECB je zjavne ochotná akceptovať krízu, aby prelomila infláciu. Lagardeová zrejme nechcela byť cynická, keď vysvetlila, že proti inflácii treba bojovať predovšetkým v záujme ľudí s nižšími príjmami. Prepáčte? Zbankrotovaním tejto skupiny ekonomickou krízou?

V dôsledku vyšších úrokových sadzieb v USA musí nasledovať Európa

Existuje však ďalší dôvod, prečo ECB nemá inú možnosť, ako zvýšiť úrokové sadzby v dôsledku vyšších úrokových sadzieb v USA. Neistá ekonomická situácia na starom kontinente je základným dôvodom pádu eura, ktoré sa snaží udržať na úrovni 1 euro za 1 dolár. Výsledok je síce dobrou správou pre exportérov, pretože tovary na svetových trhoch zlacnejú, no ceny nahor ženie aj dovoz a predovšetkým dolármi platený dovoz energií.

To však nie je všetko: V USA sú úrokové sadzby pre 10-ročné štátne dlhopisy, ktoré sa používajú ako orientačné, výrazne nad 3 percentami a okolo tejto hodnoty sa formuje aj prostredie úrokových sadzieb v USA. Medzinárodný kapitál sa teda presúva smerom k Amerike a preč z Európy. Je preto potrebné podporovať kurz eura a to sa môže podariť len pomocou vyšších úrokových sadzieb, ktoré európsku menu opäť zatraktívnia, čiže ropa platená v dolároch sa do Európy opäť dostáva lacnejšie.

Aká žalostná situácia. Ekonomicky je Európa taká slabá, že kurz eura nie je možné udržať. Európa je taká slabá, že nízke úrokové sadzby by mali podporiť ekonomiku. Európa však musí zvýšiť úrokové sadzby, aby posilnila euro, takže je nútená ďalej oslabovať. V týchto hodinách je jasné, že Európa musí konečne postaviť hospodárstvo na nový základ. Ani menová politika to nedokáže, ale centrálna banka si túto impotenciu len tak ľahko nepripúšťa, pretože má klamlivú auru, že ako strážcovia peňazí má k dispozícii špeciálne právomoci.

Manický boj s rizikom sa ukazuje ako fatálna brzda ekonomiky 

Vyššie úrokové sadzby by mali potešiť aspoň investorov, ale ich nadšenie bude obmedzené, pretože kľúčový úrok 1,25 percenta a výsledné sadzby na trhu s 10 percentnou infláciou nepresvedčia. Nespútanú radosť nespôsobia ani ďalšie ohlásené kroky. Ak však centrálna banka zájde tak ďaleko, že bude tlačiť úrokové sadzby nad 10 percent, investori sa budú radovať, no potom nastáva znepokojivá otázka, kto môže tieto úrokové sadzby generovať.

Zvýšenie úrokových sadzieb sa citeľne prejaví na úveroch, ktoré sa nevyhnutne predražia. Poznámka na okraj: tí, ktorí majú stále garanciu fixnej ​​úrokovej sadzby s nízkymi sadzbami, sa môžu považovať za šťastné. Paradoxne však náklady na úver alebo pôžičku nie sú ústredným problémom Európy. Nejde ani tak o to, či je pôžička drahá alebo lacná. Pozornosť sa sústreďuje skôr na problém, že v Európe sa kreditu buď vôbec nedostáva, a ak áno, tak až po prekonaní najväčších ťažkostí.

Táto úverová brzda bola od roku 2004 budovaná nezmyselnými reguláciami pod heslom „Bazilej II“, dramaticky sprísnená po finančnej kríze v roku 2008 ako „Bazilej III“ a odvtedy bola rafinovane rafinovaná pod bizarnými názvami. Neprejde ani týždeň bez novej regulácie regulátora finančného trhu, ktorá privádza zamestnancov bánk do zúfalstva. Hoci orgány dohľadu presadzujú absurdnú politiku, rozhodujúcu úlohu v zhode zohráva ECB ako druh dohľadu.

Táto ekonomická brzda je poháňaná panikou orgánov dohľadu, že banka môže skolabovať. Inštitúty sa preto musia vyhýbať akémukoľvek riziku, čo má dramatický efekt, že banky nemôžu vykonávať svoju skutočnú činnosť – konkrétne podstúpiť riziko uľahčenia financovania, skrátka, rozhodujúcim spôsobom prispieť k úspechu ekonomiky. To, že Európa sa prediera svetovým trhom tak ďaleko za USA, je spôsobené inými faktormi, vrátane úverovej politiky. Nepochopiteľná groteska: banky môžu špekulovať s miliardami, ale pôžička 50 000 eur komerčnému podniku je považovaná za nebezpečné riziko.

Sociálne zabezpečenie bráni rozvoju kapitálového trhu

Navyše, aby sa nešťastie dokončilo, neexistuje žiadny fungujúci kapitálový trh, ktorý by poskytoval rizikový kapitál. Kapitálový trh, ktorý by mohol napraviť slabosť úverového financovania, neexistuje v nadväznosti na štruktúru, ktorej sa nesmieme dotýkať. V Európe je financovanie dôchodkov prostredníctvom sociálneho zabezpečenia niečo ako posvätná inštitúcia. Tento fakt je jedným z hlavných dôvodov, prečo európska ekonomika zaostáva. Spoločnosti musia zvýšiť odvody na financovanie verejných dôchodkov, ako je známe, tieto sumy nestačia, a tak musia štáty vrážať ďalšie miliardy, čo im umožňuje aj ekonomika prostredníctvom daní. Takže vytiahnete šialené množstvo miliárd, ktoré tečú len do spotreby starších ľudí.

Systém v USA je produktívnejší. Dôchodky sú financované z úrokov a dividend, ktoré spoločnosti platia na obsluhu kapitálu, ktorý im penzijné fondy sprístupňujú. V Európe sa robia pokusy o financovanie dôchodkov sociálneho zabezpečenia, ako aj o obsluhu kapitálu. To, že to nemôže fungovať, je spôsobené jednoduchým faktom, že ekonomika nemôže míňať peniaze, ktoré platí sociálnemu zabezpečeniu, opäť na úroky a dividendy. Európa týmto spôsobom sleduje obrovskú deštrukciu kapitálu.

Nezmyselný triedny boj, ktorý sa nebojuje na ulici

V Európe by preto bola naliehavo potrebná systémová zmena, pretože potom by spoločnosti mali vlastný kapitál a mohli by sa tak lepšie rozvíjať a dôchodky by boli vyplácané bez zaťaženia štátu. Americký systém pomáha posilňovať ekonomiku, európsky systém ekonomiku oslabuje. Žiaľ, tento faktor sa v európskej diskusii nezohľadňuje.

Prechodu bránia sociálni politici lacnými heslami: „Nie každý je schopný platiť odvody do dôchodkového fondu“. „Mnohí skončia v starobe v chudobe!“ „Peniaze stratíte len na burze!“ V tejto oblasti sa vedie triedny boj medzi socializmom a kapitalizmom, ktorý ignoruje realitu.

- Povinné príspevky na sociálne zabezpečenie Európanov sú porovnateľné s príspevkami Američanov do dôchodkového fondu.

- Každá európska dôchodková reforma sa ukáže ako zníženie dôchodkov a svojimi účinkami zodpovedá stratám v súvislosti s krachom akciového trhu. Jediný rozdiel je v tom, že ceny na burze opäť rastú a znižovanie dôchodkov je trvalé.

- Ani sociálne zabezpečenie nie je schopné vyhnúť sa chudobe v starobe, ako dokazujú životné podmienky mnohých starších ľudí. Chudoba v starobe postihuje viac ako 23 percent dôchodcov v Spojených štátoch. V Nemecku, krajine s najúspešnejšou ekonomikou v EÚ, je situácia vo všeobecnosti o niečo lepšia, ale medzi ľuďmi nad 80 rokov je podiel ľudí v starobe chudobných tiež viac ako 22 percent.

- Navyše sociálne dávky sú v celej Európe také drahé, že sú jednou z hlavných príčin zadlžovania štátu. A príliš zadlžené štáty nedokážu poskytnúť dostatočnú podporu tým, ktorí sú skutočne v núdzi.

- Ďalší argument, ktorý neobstojí: USA má tiež vysoké dlhy. Áno, ale USA majú daňové zaťaženie takmer 30 percent ekonomického výkonu a mohli by mierne zvýšiť dane. V Európe už záťaž presahuje 50 percent a dusí ekonomiku.

Dramatický problém chudoby v starobe sa sám nevyrieši ani cez americké dôchodkové fondy, ani cez európske sociálne poistenie. Vyžaduje sa sociálna politika v užšom slova zmysle, teda sociálna politika, ktorá pomáha tým, ktorí sú skutočne v núdzi, a nesnaží sa o nemožný výkon, ktorým je urobiť radosť celej populácii. To si vyžaduje štáty a sociálne systémy s finančne silnými rozpočtami.

Ako Európan si človek môže len zúfať. Rovnako ako starovekú legendárnu postavu Laocoöna, aj Európu drvia na smrť hady. Celkovo nie príliš vysoký ekonomický výstup brzdí spleť regulácií, menová politika sa nemôže voľne pohybovať v nadväznosti na USA, financovanie firiem sa spomaľuje nezmyselnými reguláciami, sociálne dávky ženie štáty do bankrotu, zadlžené štáty si nemôžu brať hospodársku politiku a nie sú schopné financovať ani účinnú sociálnu politiku. Táto realita sa často nepozorovane skrýva za fasádou krásne zrekonštruovaných starých miest, kde mladí i starí obývajú vonkajšie jedálne.

Na záver: Dôvodom je zavedenie digitálneho eura

ECB vyberá externé spoločnosti na spoločné prototypovanie používateľských rozhraní pre digitálne euro

16. septembra 2022

Európska centrálna banka (ECB) bude spolupracovať s piatimi spoločnosťami na vývoji potenciálnych používateľských rozhraní pre digitálne euro.

Cieľom tohto prototypového cvičenia je otestovať, ako dobre sa integruje technológia digitálneho eura s prototypmi vyvinutými spoločnosťami. Simulované transakcie budú iniciované pomocou front-end prototypov vyvinutých piatimi spoločnosťami a spracovaných cez rozhranie Eurosystému a back-end infraštruktúru. Opätovné použitie prototypov v ďalších fázach projektu digitálneho eura sa neplánuje.

Spolu s tímom ECB sa každá z vybraných spoločností zameria na jeden konkrétny prípad použitia digitálneho eura:

• peer-to-peer online platby – CaixaBank;
• peer-to-peer offline platby – Worldline;
• platby na predajnom mieste iniciované platiteľom – EPI;
• platby na mieste predaja iniciované príjemcom – Nexi;
• platby e-commerce – Amazon.

Firmy boli vybrané zo skupiny 54 front-end poskytovateľov. Ich výber nasleduje po výzve na vyjadrenie záujmu o zapojenie sa do prototypového cvičenia z apríla 2022. Všetkých 54 spoločností spĺňa niekoľko „základných schopností“, ktoré boli načrtnuté vo výzve, pričom päť vybraných poskytovateľov najlepšie zodpovedalo „špecifickým schopnostiam“ požadovaným pre pridelený prípad použitia. ECB oceňuje veľký záujem o prototypovanie.

Cvičenie prototypovania je dôležitým prvkom v prebiehajúcej dvojročnej fáze vyštrovania projektu digitálneho eura. Očakáva sa, že bude dokončená v prvom štvrťroku 2023, keď svoje zistenia zverejní aj ECB.

 

Výstup z EÚ a nastoliť národnú menu!!