V minulom roku sa rozpočet NATO zvýšil o 25 percent a celkovo dosiahol 3,33 miliardy eur. Je to len začiatok, vzhľadom na to, že v roku 2022 (informovali sme o tom iba jediní) na madridskom summite spojenci odsúhlasili ročný rast zdrojov pridelených organizácii o 10 percent v reálnom vyjadrení do roku 2030.

Civilný rozpočet NATO sa len v minulom roku na pokrytie personálnych nákladov Generálneho sekretariátu a prevádzkových nákladov veliteľstva v Bruseli zvýšil na 370,8 milióna eur, o 27,8 percenta oproti roku 2020, veliteľská štruktúra a misie Aliancie dosiahli 1,96 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 25,8 percenta.

Maximálny limit NSIP (Programu bezpečnostných investícií) bol stanovený na 1 miliardu eur s nárastom o 26,6 percenta.

Tento rok zaznamenajú tieto tri rozpočty zvýšenie o niečo vyššie, ako bolo dohodnuté na madridskom summite. Do civilného rozpočtu bude vyčlenená alokácia 438,1 milióna eur s nárastom o 18,2 percenta.

Čo sa týka vojenského rozpočtu, jeho výška sa zvýši o 12 percent a presiahne tak hranicu 2000 miliónov eur. NSIP sa opäť výrazne zvýši, o 30 percent, na 1,3 miliardy eur.

Členské štáty financujú rozpočet NATO na základe svojej ekonomickej váhy, na čele sú Spojené štáty americké, Nemecko a Spojené kráľovstvo. V porovnaní s inými krajinami Slovensko zvýšilo vojenské výdavky. 

Na nedávnom stretnutí v Bruseli medzi NATO a členskými krajinami SR sa dohodla na pokračovaní vo výdajoch do NATO. Pritom Robert Fico vo svojich komentároch zavádzal verejnosť ako vždy, keďže ministerstvo zahraničných vecí so svojím šéfom museli priznať úplne inú pravdu !! 

Veď sa pozrite:  

30.11.2023

Minister Blanár po rokovaní NATO: Slovensko bolo, je a bude spoľahlivý spojenec

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár sa zúčastnil na dvojdňovom rokovaní ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré sa konalo 28. a 29. novembra 2023 v Bruseli. Po rokovaní minister uviedol, že pre Slovensko je kľúčové pokračovať v posilňovaní kolektívnej obrany.

„Záväzky, ktoré nám vyplývajú z členstva, si budeme plniť, a to investovaním do našich ozbrojených síl, do ich zručností a vybavenia, avšak v rámci našich možností, no určite nie sumou vyššou ako sú 2 % hrubého domáceho produktu. Zároveň je pre nás dôležité, aby bol náš vzdušný priestor chránený a aby sme mali k dispozícii efektívnu protiraketovú obranu, vrátane systémov od spojencov. A to až do doby, kedy si zaobstaráme našu vlastnú,“ vyhlásil minister Blanár.

Otvorte si tento článok o financovaní zo štátneho rozpočtu, klikni na: 

18.6.2022 Spoločný obranný plán medzi NATO a EÚ, dokazujúce dokumenty na vlády, financovanie...

Priblížil, že ministerky a ministri rokovali aj o situácii na Ukrajine. „Ukrajinu budeme naďalej podporovať, na východe Slovenska boli zriadené logistické a opravárenské centrá a hľadáme tiež spôsoby, ako pokračovať vo výcviku ukrajinských vojakov,“ doplnil šéf slovenskej diplomacie.

Pripomenul, že Slovensko podporuje ukrajinskú suverenitu, nezávislosť a teritoriálnu integritu. Zdroj

Voľné trasy

Nadväzuje na článok: 7.1.2024 Nemecké tanky v Litve a „vojenský Schengen“ (nová železná opona) !!

EÚ pokračuje v rozširovaní svojej dopravnej infraštruktúry pre veľké presuny vojsk do východnej Európy a na Ukrajinu a hlási prvé úspechy.

EÚ napreduje v rozširovaní svojich dopravných trás na východ na vojenské účely a teraz hlási hmatateľné úspechy. V súlade s tým už prvé opatrenia, ktoré boli zavedené pod heslom „vojenská mobilita“, uľahčili prepravu všetkých druhov vojenského materiálu z členských štátov EÚ a NATO na Ukrajinu. V súčasnosti sa realizujú alebo plánujú ďalšie kroky, ako napríklad výstavba mosta z Rumunska cez rieku Prut do Moldavska, ktoré sa obáva zatiahnutia do vojny. Ide predovšetkým o to, aby potenciálne „hlavné vojenské trasy“ boli použiteľné na vojenské účely – napríklad prestavba ciest a mostov tak, aby sa nezrútili pod ťarchou extrémne ťažkých západných bojových tankov. Rozšírenie vojenskej mobility je plánované v úzkej koordinácii s vojakmi z krajín NATO, ktorých skúsenosti z manévrov vo východnej a juhovýchodnej Európe využijú na optimalizáciu prepravných trás pre ozbrojené sily. Na príslušných opatreniach sa okrem iného podieľa aj Deutsche Bahn AG.

„Pohyby veľkých síl“

Kým do ukrajinskej vojny dorazili prvé nemecké tanky, EÚ pokračuje v militarizácii svojich dopravných sietí smerom k východnej Európe. Pod heslom „vojenská mobilita“ Brusel financuje a koordinuje rozširovanie schopnosti transeurópskeho nasadenia ozbrojených síl a vojenskej techniky.[1] Cieľom je znížiť fyzické a byrokratické prekážky na cezhraničných trasách v úzkej koordinácii s NATO. To bude zahŕňať zlepšenie „kapacít dopravnej infraštruktúry s ohľadom na hmotnosť, veľkosť a rozsah vojenských presunov“, „pokračovanie v zefektívňovaní a harmonizácii zložitých, zdĺhavých a rozdielnych vnútroštátnych predpisov a postupov“ a zlepšenie „ochrany odvetvia dopravy pred kybernetickými útokmi a iné hybridné hrozby“.[2] Cieľom opatrení je umožniť „rýchle, efektívne a nerušené presuny potenciálne veľkých síl“, najmä v rámci NATO. Ruská invázia na Ukrajinu vraj ukázala, „aké dôležité je čo najrýchlejšie a bezproblémovo zabezpečiť mobilitu vojenskej pomoci“.

Na týchto dohodách sa dohodli niekoľko rokov pred podpísaním - klikni na: 18.6.2022 Spoločný obranný plán medzi NATO a EÚ, dokazujúce dokumenty na vlády, financovanie..., 10.10.2020 Projekt Trojmorie , a naposledy, keď Robert Fico nedávno zahlasoval aj ohľadom financií pre spoločnú armádu Eú - klikni na: Predseda vlády SR R. Fico so svojou vládou oklamali vlastných voličov hlasovaním v Rade Eú , 

Prvé úspechy

Podľa informácií z Bruselu už európske štáty ťažia z pokroku, ktorý v posledných rokoch dosiahli v oblasti „vojenskej mobility“ pri dodávkach zbraní ukrajinským ozbrojeným silám. Rozličný rozchod železníc „medzi Ukrajinou a členskými štátmi EÚ, ako aj v rámci Európskej únie“ však stále bráni vojenskej doprave do vojny, hovorí sa[3]. EÚ chce teraz so svojím akčným plánom Vojenská mobilita 2.0 otvoriť „ďalšiu kapitolu“ z hľadiska rýchlosti nasadenia.

Cesty k vojne

EÚ už v roku 2018 rozhodla o svojom prvom balíku opatrení – akčnom pláne vojenskej mobility. Predchádzali tomu zvýšené presuny jednotiek zo strany bloku NATO v rámci východnej Európy v kríze, ktorá eskalovala po prozápadnom zvrhnutí na Ukrajine v roku 2014 a de facto odtrhnutí Krymu a časti Donbasu. Odvtedy zvýšená vojenská aktivita a rozšírenie vojenskej mobility vo východnej Európe a do východnej Európy išli ruka v ruke. Vojaci z krajín NATO a EÚ sa počas manévrov oboznamujú s trasami pochodu a skúšajú ich rýchlu priechodnosť. Skúsenosti získané počas manévrov sú následne zapracované do plánovania opatrení na zlepšenie vojenskej mobility. To zase umožňuje stále rýchlejšie a čoraz väčšie transatlantické a transeurópske rozmiestnenie jednotiek na východ. To umožnilo prvé masívne nasadenie bloku NATO od konca studenej vojny: Počas cvičenia Defender Europe 2020 sa približne 20 000 amerických vojakov pohybovalo po dvanástich rôznych trasách cez Atlantik a cez Európu smerom k ruským hraniciam a Ukrajine; Celkovo bolo zapojených okolo 37 000 vojakov.

Všetko nájdete tu: https://www.dostojneslovensko.eu/sk/z-politiky/nato

„Spájame Európu“

V rámci svojho programu na rozšírenie vojenskej mobility EÚ pôvodne definovala požiadavky na infraštruktúru, ktorú odvtedy sprístupnila na vojenské účely pozdĺž „hlavných vojenských trás“. Pre projekty s „dvojakým využitím“ (civilné a vojenské) je na obdobie rokov 2021 až 2027 k dispozícii 1,69 miliardy eur pod kľúčovým slovom „Connecting Europe“. Hovorí sa, že interakcia medzi vojenskými a civilnými sieťami sa už zlepšila. V súčasnosti existuje oficiálny návrh na revíziu nariadenia o transeurópskych dopravných sieťach (TEN-T), ktorým by sa požiadavky na vojenskú mobilitu mali zapracovať do plánovania európskej infraštruktúry, ktorá bola doteraz formálne čisto občianske. Okrem toho sa znížili regulačné prekážky pohybu armády na hraničných priechodoch, napríklad na colnici a pri preprave nebezpečného tovaru. V súčasnosti v tomto úsilí pokračuje 24 štátov EÚ a Nórsko formou projektu „Optimalizácia postupov pri povoľovaní cezhraničných pohybov v Európe“.

BROSKYŇA

EÚ tiež presadzuje militarizáciu svojej infraštruktúry v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), najmä v podprojektoch s názvom vojenská mobilita a logistické uzly. V tomto rámci sa vnútroštátne opatrenia koordinujú nad rámec akčného plánu a existujúca vnútroštátna infraštruktúra a logistické kapacity sa sprístupňujú na vojenské účely na úrovni EÚ. Všetky tieto opatrenia podliehajú požiadavke úzkej koordinácie s NATO. V dôsledku toho sú do projektov PESCO týkajúcich sa vojenskej mobility zahrnuté aj USA, Kanada a Nórsko.

Nemecký vlak

Nemecká spoločnosť, ktorá sa niekoľkými iniciatívami podieľa na rozširovaní vojenskej mobility, je Deutsche Bahn AG. Železnice a Bundeswehr uzavreli v roku 2019 zmluvu v hodnote trojciferných miliónov, ktorá zabezpečuje, že nemecké ozbrojené sily budú mať v prípade potreby prístup k lokomotívam a vagónom, ako aj k železničnej sieti na nadnárodné rozmiestnenie jednotiek na východ.[4] Deutsche Bahn tiež podporuje projekt ministerstva obrany, ktorý od roku 2020 poskytuje bezplatné jazdy vlakom pre vojakov Bundeswehru v uniformách.[5] Pre hlavný manéver Defender Europe Berlín sprístupnil aj civilnú železničnú sieť a tiež certifikoval jednotky a vozidlá Bundeswehru na prepravu veľkej americkej techniky.[6] Deutsche Bahn je tiež zapojená do projektu „vojenskej mobility“ Washingtonského centra pre analýzu európskej politiky.[7] Na zlepšenie vojenskej mobility v Nemecku sa v súčasnosti renovuje šesť železničných mostov.[8]

Kolesá sa kotúľajú za víťazstvom

Nie je to prvýkrát, čo sa nemecké železnice podieľajú na rozvoji vojenských trás do východnej Európy a cez ňu. Železnica poskytla 180 000 vagónov pre nemecký útok na Poľsko 1. septembra 1939 a bola zodpovedná za prepravu vojsk a materiálu na front, najmä vo vojne proti Sovietskemu zväzu. Fašistické Nemecko sa na zabezpečenie vojenskej mobility uchýlilo aj k železniciam v okupovaných oblastiach Európy: mali tam vybudovať potrebnú infraštruktúru. Už vtedy boli rozdiely v šírke koľají západoeurópskych a východoeurópskych železničných systémov prekážkou na ceste dopredu.[9]

[1] Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu – pre Európsku úniu, ktorá chráni svojich občanov, hodnoty a záujmy a prispieva k medzinárodnému mieru a bezpečnosti. Rada EÚ, tlačová správa z 21. marca 2022.
[2], [3] Akčný plán vojenskej mobility 2.0. defence-industry-space.ec.europa.eu 10. novembra 2022.
Akčný plán pre vojenskú mobilitu 2.0 od 10. novembra 2022
[4] Claudia Haydt: Uvoľnite cestu Bundeswehru. imi-online.de 7. januára 2019.
[5] Veľký úspech: bezplatné cestovanie vlakom v Uniform. bmvg.de 7. októbra 2020
[6] Defender 20: Logisti pripravujú Transporte vor. bundeswehr.de 27. novembra 2019.
[7] Pozri Projekt vojenskej mobility.
[8] Vojenská infraštruktúra EÚ. tagesspiegel.de 12. januára 2023.
[9] „Pre víťazstvo sa musia kotúľať kolesá“ – Železnica v národnom socializme a druhej svetovej vojne. kuwi.europa-uni.de.

Petícia za vyhlásenie referenda

Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.