Európska únia (EÚ) sa snaží zaviesť prísnejšiu kontrolu online informácií pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu (EP). Toto úsilie si vyžaduje spoluprácu zo strany Big Tech a inzerentov – ktorí musia držať na uzde „falošné správy“ alebo riskovať reguláciu EÚ – a spoluprácu s partnermi, ako sú NATO a G7.

Systém rýchleho varovania, ohlásený koncom roka 2018, ktorého deklarovaným cieľom je umožniť členským štátom EÚ „vzájomne si vymieňať informácie o prebiehajúcich zahraničných dezinformačných kampaniach a koordinovať reakcie“, teraz vstúpil do platnosti.

Konkrétne zahraničnou informačnou hrozbou, pred ktorou sa EÚ snaží chrániť, je Rusko a „prokremeľské“ dezinformácie. Po prezidentských voľbách v USA v roku 2016 kampaň a priaznivci Hillary Clintonovej nikdy neprijali jej porážku ako voľbu amerických voličov – ale skôr výsledok manipulácie amerických voličov Ruskom.

Rusko tieto obvinenia naďalej popiera, no od veľkého volebného rozruchu v USA, v ktorom sa prezidentom stal Donald Trump, došlo k pokusom, v rôznej miere úspešným, určiť výsledok každých volieb a referenda v západnom svete, ktoré neboli celkom úspešné. ísť cestou establishmentu o zlom vplyve Ruska. To zahŕňa Brexit, hlasovanie Spojeného kráľovstva za odchod z EÚ.

Komisárka EÚ pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Mariya Gabriel teraz na Európskej konferencii o ochrane údajov a súkromia ponúkla určitý pohľad na spôsob, akým je nový systém nastavený a má fungovať.

Gabriel spomenul, že americkí giganti v oblasti technológií a sociálnych médií a inzerenti podpísali Kódex postupov . Podľa kódexu sa od týchto spoločností očakáva, že prerušia toky príjmov podozrivým páchateľom, odstránia ich účty, propagujú správy z priaznivo vnímaných zdrojov a zabezpečia väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o politickú reklamu.

„Vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu Google a Facebook poskytujú kandidátom, politickým stranám a aktivistom školenia o tom, ako spravovať svoju online prítomnosť a ako chrániť svoje kampane,“ prezradila Gabriel vo svojom hlavnom prejave.

To však nie je všetko – od konca roka 2018 spoločnosti Twitter , Facebook a Google každý mesiac podávajú správy EÚ o pokroku, ktorý dosiahli pri implementácii tohto dobrovoľného a samoregulačného kódexu. Posledná takáto „správa o pokroku“ bola sľubná, povedal predstaviteľ EÚ – ale varoval, že „ešte tam nie sme“. A hoci všetky tieto spoločnosti implementovali „nástroj na monitorovanie politických reklám“ – nie každý postupuje dostatočne rýchlo na to, aby odstránil nechcené účty.

YouTube napríklad len vo februári informoval o odstránení 600 000 ľudí – komisár však priznal, že EÚ si nie je istá, či ich prehrešok bol politického alebo komerčného charakteru. Facebook ešte neoznámil svoje najnovšie čísla – zatiaľ čo Twitter nehlásil „nič“ – povedal Gabriel.

Európska komisia tiež požiadala o pomoc „nezávislých overovateľov faktov a výskumníkov, aby odhalili a odhalili dezinformačné kampane na sociálnych sieťach,“ povedal Gabriel.

Na strane členských štátov boli zavedené „siete volebnej spolupráce“ s cieľom rýchlo odhaliť „potenciálne hrozby,“ vysvetlila.

V kontexte iniciatívy komisár kládol osobitný dôraz na ochranu údajov a súkromia, pričom túto otázku prepojil s politickými dezinformačnými kampaňami. Inzerenti, poskytovatelia internetových služieb, poisťovatelia a iní, ktorí zhromažďujú a zneužívajú osobné údaje na predaj „obuv a áut“ je jedna vec – ale čo ak rovnaké techniky používajú (zlé) vlády a tí, ktorí majú vlastný politický záujem?

Gabriel rozlišoval medzi „legitímnym“ politickým spracovaním údajov používateľov online a tým, ktoré so sebou prináša „vážne riziká“ pre súkromie a dôveru v demokratický proces.

Podľa Gabriela sú občania EÚ chránení v oboch scenároch prostredníctvom GDPR a nariadenia o elektronickom súkromí. GDPR je skratka pre „General Data Protection Regulation“ – legislatíva platná od roku 2018, ktorá má dobrý zámer poskytnúť používateľom väčšiu ochranu a kontrolu nad ich vlastnými údajmi, no zároveň sa jej kritika zdalo zložitá pri implementácii .

Gabriel však ocenil, že sa za necelý rok stal celosvetovým štandardom a dôrazne sa vyslovil za „transparentný, spravodlivý a zákonný“ spôsob zberu a spracovania údajov.

Je ťažké posúdiť, aký efektívny môže a bude krok EÚ na zavedenie týchto opatrení, ale zdá sa nepravdepodobné, že by sa to obrátilo ako politická iniciatíva. Ak voľby do EP prinesú status-quo, EÚ by mohla viniť Rusko z pokusu, pričom by sa potľapkala po pleci za dobre vykonanú prácu pri blokovaní zasahovania Moskvy. V opačnom prípade by EÚ mohla viniť Rusko z úspechu – a presadzovať ešte väčšiu reguláciu, väčšiu samoreguláciu zo strany technologických spoločností a viac peňazí, ktoré členské štáty EÚ platia do rozpočtu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) – implementátorom systému rýchleho varovania.