Časový moment, v ktorom WEF spustilo túto komunistickú požiadavku, je obzvlášť výbušný: predmetný článok pochádza z apríla 2020, takzvaná pandémia bola stará len niekoľko týždňov. Text, ktorý sa objavil na domovskej stránke Weforum, napísali Kanni Wignaraja, zástupca generálneho tajomníka OSN, a Balasz Horvath, hlavný ekonóm Rozvojového programu OSN. Prepojenia medzi WEF a OSN sú značné
"WEF Klausa Schwaba požaduje „bezpodmienečný základný príjem“ v reakcii na Covid-19"
Potrebujeme vašu pomoc: Bez vašej pomoci by sme toto nedokázali. Ďakujeme Vám
Neziskový sektor: SLSP Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska SK28 0900 0000 0051 7971 8989
Všetky práva vyhradené OZ Dôstojnosť Slovenska. Zdieľanie dovolené.
12. marca 2020 WHO vyhlásila pandémiu Covidu. Sotva o mesiac na to vyššie uvedení predstavitelia Organizácie Spojených národov (OSN) napísali pre Svetové ekonomické fórum text „Univerzálny základný príjem je odpoveďou na nerovnosti vystavené COVID-19“. V angličtine: „Nepodmienený základný príjem (BGI) je odpoveďou na nerovnosti odhalené COVID-19“ (1). Je veľmi vzrušujúce, koľko „nerovností“ v ľudskosti človek objaví po mesiaci údajnej pandémie Covid a chce to vyriešiť touto hlboko komunistickou požiadavkou. Anglický výraz pre to je „Universal Basic Income (UBI)“.
Všetko o tomto texte naznačuje, že pandémia aj reakcie na ňu boli dlho plánované. Autori opisujú, že v rámci „prepuknutia pandémie“ by niekoľko štátov dalo dohromady obrovské stimulačné balíčky a vytlačilo veľké množstvo peňazí. Bolo by to pochopiteľné, ale takéto projekty by mali byť „strategické a udržateľné“.
"Z tejto krízy teda musí vzísť nová spoločenská zmluva, ktorá napraví hlboké nerovnosti, ktoré prenikajú všetkými spoločnosťami. Aby bolo jasné: otázkou by už nemalo byť, či možno nájsť zdroje na účinnú sociálnu ochranu, ale ako ich možno nájsť."
Plánom financovania je vytvorenie cezhraničných daňových zákonov na celom svete a „zabránenie daňovým únikom“. Samozrejme, nejde o nič iné ako o úplnú kontrolu a dohľad. A ďalším vedľajším efektom môže byť len to, že ľudia v bohatých krajinách sú silne zdaňovaní, aby sa ľudia v chudobnejších krajinách mohli oddávať sladkému nečinnosti, ktorú so sebou bezpodmienečný základný príjem prináša. Predstavitelia OSN to parafrázujú: „Jednoducho povedané, všetci musíme zaplatiť svoj spravodlivý podiel.
Roky kampane v médiách prešli na to isté
Výsledkom je prieskum z roku 2017 od „Dalia Research“, podľa ktorého by 68 percent Európanov podporilo nepodmienený základný príjem. Po krátkom skúmaní sa ukazuje, že tento prieskum nie je ojedinelým prípadom. Od roku 2020 existujú porovnateľné prieskumy a čísla v mnohých médiách v Európe a zároveň možno pozorovať celú „akceptačnú kampaň“, pomocou ktorej chcú ľudia urobiť projekt chutným. Vo väčšine prípadov bolo opýtaných okolo 2000 ľudí. Zrejme veľmi záleží na tom, kto si takýto prieskum objedná a vykoná.
Príklad: V apríli 2021 bolo v prieskume trhových agentov v Rakúsku len 38,2 percenta za BGI. Príkladom kampane je článok v „Der Standard“ (člen projektu George Soros Project Syndicate): (2) Corona by mala podporovať univerzálny základný príjem. Dodatok: Popularita stúpa aj medzi širokou verejnosťou.
Vhodne vtedy aj pápež František oznámil, že je čas začať uvažovať o univerzálnom základnom príjme. Pre plány vtedy „horel“ aj Justin Trudeau, ktorý sa odvtedy ukázal ako obzvlášť nedemokratický zástanca tvrdej línie koróny, ktorý vždy plnil všetky špecifikácie a plány WEF namiesto toho, aby slúžil ľuďom svojej krajiny.
BGE vo Fínsku ohromne zlyhalo
Jediný veľký poľný pokus o takýto komunistický základný príjem vo Fínsku fenomenálne zlyhal (3) a bol ukončený pred koncom plánovaného skúšobného obdobia. Takzvaní „ľavicoví“ vedci to nechcú akceptovať. Podobne ako v prípade komunizmu, o ktorom sa hovorí, že sa nikdy nepokúsil „správne“, argumentujú tým, že experimentálne nastavenie bolo nesprávne, takže fínsky pokus bol chybný a nezmyselný. Nechcú uznať povahu ľudských bytostí, ktoré si zvyčajne volia cestu najmenšieho úsilia a najmenšieho odporu. Vo Fínsku dostalo nepodmienený základný príjem od štátu 2000 nezamestnaných. A - čuduj sa! – väčšina z nich zostala nezamestnaná.
Predstavitelia OSN končia svoj článok strachom a vyvolávaním paniky:
"Alternatíva k zrieknutiu sa UBI je horšia – rastúca pravdepodobnosť sociálnych nepokojov, konfliktov, nekontrolovateľnej masovej migrácie a množenia sa extrémistických skupín, ktoré zarábajú na sociálnom rozčarovaní a kvasia ho. S ohľadom na to musíme vážne zvážiť zavedenie dobre navrhnutého UBI tak, aby otrasy mohli zasiahnuť, ale nezničili."
Úplná závislosť, úplná kontrola
V konečnom dôsledku by sa všetci ľudia na svete mali stať závislými na svojich štátoch, ktoré im budú platiť mesačný príjem bez akejkoľvek protihodnoty. V kombinácii s plánmi na zavedenie systému sociálnych kreditov, ktorý odmeňuje dobré správanie v záujme štátu a trestá pochybenia, je jasné, kam cesta smeruje. Neposlušní občania budú zaručene potrestaní – predstavte si občanov, ktorí sú tak neposlušní, že dokonca odmietli génové očkovanie. Otázne je, či sa im potom ešte podarí získať základný príjem. Samozrejme, je škoda, ak im zároveň zoberiete prácu – ale len pre dobro ľudí, samozrejme.
Naozaj veľmi malé a ľahké písmo na WEF znie: Názory vyjadrené v tomto článku sú výlučne názormi autora a nie názormi Svetového ekonomického fóra. Dobre teda....úplne smiešne, že.
(1) Univerzálny základný príjem je odpoveďou na nerovnosti vystavené COVID-19 (z webová stránka WEF)
Pravidlo číslo jedna krízového manažmentu: Keď sa ocitnete v diere, najskôr prestaňte kopať.
Počas vypuknutia pandémie COVID-19 viaceré krajiny zvažujú masívne balíky fiškálnych stimulov a tlačenie peňazí, aby oslabili súbežne prebiehajúce krízy: pandémiu a rozbiehajúcu sa hospodársku depresiu.
Tieto plány sú nevyhnutné, ale musia byť strategické a udržateľné. Pretože pri riešení súčasných kríz sa musíme vyhnúť zasievaniu semien nových, pretože v stávke je neuveriteľne veľa.
Je čas pridať do balíkov politík, ktoré vlády zavádzajú, nový prvok, o ktorom vieme, ale od ktorého sme upustili: univerzálny základný príjem (UBI). Je potrebný ako súčasť balenia, ktoré nám pomôže dostať sa z tejto zívajúcej jamy.
Odporcovia, a je ich veľa, zdôraznia, že to nebude fungovať, pretože žiadna krajina si nemôže dovoliť pravidelne rozdeľovať peniaze každému občanovi. Budú argumentovať, že budeme mať neudržateľné deficity, ktoré sa nedajú financovať.
Toto je opodstatnená obava. Ale alternatíva – ktorá nebude dôrazne riešiť dôsledky COVID-19 – bude mať za následok väčší nárast nerovnosti, zvýšenie sociálneho napätia, ktoré by vlády stálo ešte viac a otvorilo krajiny zvýšenému riziku spoločenských konfliktov.
Pandémia, ktorá sa začala v Číne, zúrila v celej Ázii a mimo nej a odhalila nerovnosti a zraniteľné miesta obrovských populácií v regióne. Patria sem neformálni pracovníci – odhaduje sa na 1,3 miliardy ľudí alebo dve tretiny pracovnej sily v Ázii a Tichomorí – ako aj migranti, z ktorých takmer 100 miliónov je premiestnených len v Indii. Ak veľká časť celej generácie príde o živobytie bez sociálnej záchrannej siete, ktorá by to zachytila, sociálne náklady budú neúnosne vysoké. Ekonomická nestabilita bude nasledovať po vzplanutí sociálneho napätia.
V týchto časoch, keď potrebujeme naštartovať naštrbujúce ekonomiky, prínos sociálnej stability by bol obrovský, čo by bolo ešte silnejším argumentom pre UBI.
Z tejto krízy teda musí vzniknúť nová spoločenská zmluva, ktorá vyváži hlboké nerovnosti, ktoré prevládajú v spoločnostiach. Na rovinu: Otázkou by už nemalo byť, či sa dajú nájsť zdroje na účinnú sociálnu ochranu, ale ako sa dajú nájsť. UBI sľubuje, že bude užitočným prvkom takéhoto rámca.
Krajiny ako Spojené štáty a Kanada už takéto plány pripravujú. Aljaška v skutočnosti už desaťročia vypláca ročné platby typu UBI každému obyvateľovi štátu. Kanadský premiér Justin Trudeau prisľúbil 2 000 CAD mesačne počas nasledujúcich štyroch mesiacov pracovníkom, ktorí prišli o príjem v dôsledku pandémie – krátkodobá forma UBI. Teraz to musíme rozšíriť a zabezpečiť, aby to fungovalo z dlhodobého hľadiska, a môžeme.
Musíme k tomu pristupovať inak ako v minulosti. Nemali by sme to vnímať ani ako nádielku, ani ako riešenie náplasti na pridanie do už zavedených systémov. Namiesto toho by sme mali využiť súčasné dvojité krízy na prehodnotenie toho, kde „stále kopeme“.
Aby sme mohli UBI lietať, budeme potrebovať spravodlivé zdanenie. Krajiny budú musieť spolupracovať pri výmene údajov cez hranice, aby zabránili ľuďom a korporáciám vyhýbať sa daniam. Jednoducho povedané, všetci musíme zaplatiť svoj spravodlivý podiel. S čistým svedomím už nemôžeme privatizovať zisk a socializovať stratu.
Potom zastavte dotácie, najmä dotácie na fosílne palivá, ktoré brzdia cestu k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja – najmä cieľov v oblasti zmeny klímy. To by bolo prospešné pre nás všetkých a zároveň by to generovalo finančné zdroje nielen pre UBI, ale aj na podporu dotknutých spoločností využívajúcich fosílne palivá.
Warren Buffet a Bill Gates, medzi najbohatšími ľuďmi planéty, sa zasadzovali za to, aby bohatí platili viac na daniach, ktorých nedostatok viedol k narastajúcim a obrovským rozdielom. Podľa správy Credit Suisse Global Wealth Report za rok 2018 vlastní 85 % jej bohatstva 10 % najbohatších ľudí sveta.
Nadnárodné spoločnosti tiež neplatia svoj spravodlivý podiel. Apple, Amazon, Google a Walmart, aby sme vymenovali len niektoré, generujú neuveriteľné zisky a platia obmedzené sumy na daniach po tom, čo využívajú všetky vrásky v daňových systémoch. Ak by bolo 1 000 najvýznamnejších korporácií na svete spravodlivo zdanených, umožnilo by to prísne a primerané rozdelenie skromného UBI v krajinách po celom svete.
Niečo je jednoducho zlé a rozbité, keď vlády prichádzajú o prostriedky, ktoré by mali oprávnene potrebovať na vybudovanie lepšieho štátu.
Aby si odporcovia nemysleli, že ide o teóriu ľavice, myšlienky daňovej konkurencie sa už celé roky dotýka Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Jej členmi sú USA, Kanada a krajiny západnej Európy.
Toto hovoria jej experti na fiškálnu politiku: „Aby globálna ekonomika fungovala efektívne, potrebuje nejaké prijateľné základné pravidlá, ktorými sa budú riadiť vlády a podniky. Takýto rámec môže pomôcť podnikom presunúť kapitál na miesta, kde môže optimalizovať jeho návratnosť, bez toho, aby to bránilo cieľom národných vlád splniť legitímne očakávania svojich občanov, pokiaľ ide o spravodlivý podiel na výhodách a nákladoch globalizácie.“
Na dosiahnutie „prijateľných základných pravidiel“ a „spravodlivého podielu na výhodách a nákladoch“ bude potrebná globálna koordinácia; pretože ak jedna krajina začne zdaňovať týmto spôsobom, vysoko mobilný kapitál utečie do krajín, ktoré tak neučinia.
Niet pochýb o tom, že UBI bude ťažké začať. Je dôležité nestranne zvážiť klady a zápory, dôvody, prečo sa doteraz neimplementoval vo veľkom rozsahu, a aké spôsoby by to umožnili.
Kľúčovým komplikujúcim faktorom pri implementácii UBI – nad rámec jeho fiškálnych nákladov – je to, že sa nedostane do vzduchoprázdna. Musel by zapadnúť a doplniť existujúci súbor sociálnych programov, a to tak na základe poistenia, ako aj na základe potrieb. A boli by potrebné pravidlá, aby sa predišlo dvojitému poklesu výhod.
Prechod na takýto systém by musel zabezpečiť, aby motivácia zamestnať sa zostala nedotknutá. Je to relatívne jednoduché: UBI by malo postačovať na to, aby udržalo človeka na skromnom minime a ponechalo mu dostatočné stimuly na prácu, sporenie a investovanie.
Nakoniec možno uviesť dobré argumenty pre veľmi selektívne podmienky – napríklad niektoré, ktoré sa týkajú verejných statkov, ako je očkovanie všetkých detí a zabezpečenie ich návštevy školy. Takéto selektívne podmienky by nenarušili hlavný účel odstránenia chudoby a umožnili by ľuďom s nízkymi príjmami podstupovať vypočítavé riziká a pokúsiť sa dostať z chudoby.
Alternatíva k neexistencii UBI je horšia – rastúca pravdepodobnosť sociálnych nepokojov, konfliktov, nezvládnuteľnej masovej migrácie a množenia sa extrémistických skupín, ktoré zarábajú a kvasia na sociálnom sklamaní. Na tomto pozadí musíme vážne zvážiť implementáciu dobre navrhnutého UBI, takže otrasy môžu zasiahnuť, ale nezničia. https://www.weforum.org/agenda/2020/04/covid-19-universal-basic-income-social-inequality/
(2) Corona by mala podporovať nepodmienený základný príjem (ukážka propagácie v Rakúsku)
Združenie vyzýva na zavedenie nepodmieneného základného príjmu v Rakúsku. Rastie aj obľuba medzi širokou verejnosťou
(3) Fínsky experiment so základným príjmom zlyhal – vedci teraz chcú nájsť dôvod
- V roku 2017 sa Fínsko stalo prvou európskou krajinou, ktorá pilotne zaviedla vládou podporovaný nepodmienený základný príjem.
- Testovacia fáza skončila v decembri 2018 a vo všeobecnosti sa považuje za neúspešnú.
- Mnohí vedci teraz tvrdia, že základná štruktúra experimentu bola chybná.
Neboli to správy, v ktoré výskumníci dúfali. Fínsko bolo pred dvoma rokmi prvou európskou krajinou, ktorá začala so štúdiou o nepodmienenom základnom príjme , v rámci ktorej takmer 2000 nezamestnaných dostávalo pravidelný mesačný plat. Výsledok štúdie: mnohí príjemcovia zostali nezamestnaní.
Zatiaľ čo ľudia uvádzali, že sú celkovo šťastnejší a zdravší ako ostatní nezamestnaní obyvatelia, experiment bol do značnej miery vyhlásený za neúspešný. „Pre komunitu so základným príjmom to bolo deprimujúce,“ povedal pre Business Insider Michael Stynes, generálny riaditeľ neziskového výskumného inštitútu Jain Family.
V skutočnosti má test aj ďalší problém: Mnoho výskumníkov v oblasti základného príjmu poukázalo na vážne nedostatky v štúdii, ktoré podľa nich skreslili závery. "Výsledky prieskumu nie sú v skutočnosti použiteľné, pokiaľ viem," hovorí Stynes.
Štúdia bola navrhnutá v zhone
Jimmy O'Donnell, výskumný pracovník think-tanku Brookings Institution, v článku pre ľavicový americký časopis Jacobin identifikoval niektoré kľúčové problémy štúdie. Prvým podľa neho bola zmena spoločenských postojov vo Fínsku. Mnoho politikov a ich voličov čoraz viac vnímalo základný príjem ako spôsob, ako podporiť zlú pracovnú morálku. To viedlo k druhému problému: kancelária premiéra bola ochotná poskytnúť na štúdiu len obmedzený rozpočet 20 miliónov eur. Okrem toho sa politika musela implementovať rýchlo, čo prinútilo výskumníkov ponáhľať sa s návrhom experimentu.
Pôvodne výskumníci štúdie plánovali zapísať 10 000 účastníkov, z ktorých každý dostával platby vo výške približne 1 000 EUR mesačne. Pri rozpočte 20 miliónov eur to nebolo možné. Napätý harmonogram tiež prinútil tím obmedziť účastníkov na nezamestnaných obyvateľov, pretože už mali administratívne údaje pre túto skupinu.
Výskumník Stynes hovorí, že testovacia skupina 2 000 príjemcov by mala stačiť na vyvodenie významných záverov o základnom príjme. Iní vedci kritizujú fínsky experiment ako príliš malý. V každom prípade je ťažké analyzovať údaje.
Účastníci nedostali viac peňazí ako doteraz prostredníctvom základného príjmu
Štúdia nakoniec zahŕňala iba ľudí, ktorí už poberali zvyčajné podmienečné dávky vo Fínsku, ako sú dávky v nezamestnanosti, príspevky na bývanie, sociálna pomoc a zdravotné poistenie.
Kontrolná skupina nezamestnaných (asi 5 000 obyvateľov) naďalej poberala doterajšie sociálne dávky. Testovacia skupina medzitým dostávala len časť tých istých podmienečných dávok, ktoré dostávali predtým, okrem malých platieb základného príjmu vo výške 560 eur mesačne. Jedna účastníčka, Sini Marttinenová, pre New York Times povedala , že jej príjem sa počas experimentu zvýšil len o 50 dolárov mesačne.
Stynes hovorí: „Fínske úrady chceli zistiť: Ak nahradíte podmienečné dávky v nezamestnanosti univerzálnym základným príjmom, zvýši sa miera zamestnanosti?“ Na konci experimentu sa ukázalo, že príjemcovia základného príjmu už nie sú pravdepodobnejší. byť jednotnejší dostali prácu ako účastníci kontrolnej skupiny bez základného príjmu. Skutočnosť, že poberatelia dostávali menej podmienených dávok ako predtým, však sťažuje vyvodzovanie záverov o tomto výsledku.
Ďalším problémom fínskeho experimentu bolo, že miera odpovedí účastníkov vládneho prieskumu bola extrémne nízka. V priemere to bolo len okolo 25 percent. To dáva experimentu neprijateľnú úroveň neistoty pri meraní oproti zavedeným štandardom .
Stynes hovorí, že dúfa, že výsledky vo Fínsku nezastavia iné národy v úsilí o všeobecný základný príjem. „Ťažko to môžete vnímať ako test základného príjmu,“ hovorí. "V najlepšom prípade ide o test veľmi obmedzeného základného príjmu vo veľmi špecifickom kontexte pre určitú časť populácie."
Tento článok z angličtiny preložil Solveig Gode. Originál nájdete tu .
Položili ste si niekedy otázku, prečo je stále viac ľudí chorých, hoci medicína a ochrana životného prostredia stále tvrdia, že je lepšie a lepšie?
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú voľby zbytočné?
Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo je všetko otočené hore nohami?
V jednej knihe a celkom zaujímavej „Prebudenie začína“ sa drzým a srdečným hlasom rozpráva o všetkom, čo ste vždy chceli vedieť, ale nikdy ste sa neodvážili opýtať.
Táto práca stavia most k traume, do ktorej sme nútení a z ktorej sa môžeme oslobodiť až po prebudení.
Spracoval: ® OZ Dôstojnosť Slovensko Všetky práva vyhradené!!
Potrebujeme vašu pomoc: Bez vašej pomoci by sme toto nedokázali.
Neziskový sektor: SLSP
Názov účtu: Dôstojnosť Slovenska
SK28 0900 0000 0051 7971 8989
Všetky práva vyhradené OZ Dôstojnosť Slovenska. Zdieľanie dovolené.
V spolupráci s novinármi v zahraničí a agentúry v ktorých sme registrovaní
