{jcomments off} Vymenovanie Loiseaua vyvoláva obavy z úlohy byrokracie EÚ pri formovaní politík digitálnej cenzúry.
Nový výbor EÚ „ Európsky štít demokracie (EUDS) “, ktorého cieľom je presadiť väčšiu kontrolu nad technologickými gigantmi, presadzovať ich dodržiavanie zákonov o „nenávistných prejavoch“ a zároveň zavádzať viac „overovania faktov“, získal svoju predsedníčku – francúzsku poslankyňu Európskeho parlamentu (MEP) a političku spojenú s francúzskym prezidentom Macronom Nathalie Lois.
Tu čítaj:
Iniciatívu EUDS prvýkrát predstavila výkonná viceprezidentka Európskej komisie Henna Virkkunenová a zdá sa, že Loiseau dostala túto úlohu skutočným spôsobom nevolenej bruselskej byrokracie: bolo to známe ešte pred hlasovaním o jej nominácii.
"Nathalie Loiseau bude zvolená dnes večer o 18:00," oznámila v pondelok skoro ráno denník La Lettre (toto účinné vymenovanie bolo medzičasom potvrdené).
A je to ešte horšie – ďalšia francúzska europoslankyňa Virginie Joron povedala, že Loiseau oznámila, že bude zvolená „víkend predtým“, pričom tí, ktorí ju zvolili, mali možnosť hlasovať.
Stalin nikdy nemohol.
Avšak – vzhľadom na úlohu, ktorú by mal „štít demokracie“ zohrávať, menovite kontrolovať reč/názory, niektorí tento zvláštny proces považujú v zásade za symbolický pre účel tela – hoci sa stáva, že „popiera demokraciu“.
Loiseau je členom skupiny Európskeho parlamentu Renew, kým Joron je z Patriots for Europe (PfE); Spôsob, akým si EUDS vybral svojho šéfa, bol pre neho obzvlášť urážlivý, keďže PfE dúfala, že bude mať vlastného kandidáta Antonia Tangera Correu – ale spôsob, akým bol menovaný Loiseau, stratil zmysel.
Correa to odsúdil ako „predstieranú demokraciu“, zatiaľ čo Joron kritizoval „divadlo“ Európskeho parlamentu, kde môže byť pred hlasovaním „zvolený“.
Politické väzby a pozadie Loiseauovej – okrem tých, ktorí podporujú Macrona – by mohli objasniť, prečo sa stala šéfkou EUDS. Konkrétne ide o prepojenia s jednou z organizácií, ktoré dostávajú financie od amerického miliardára Georgea Sorosa – Európskou radou pre medzinárodné vzťahy (ECFR).
Loiseauová predtým na tých, ktorí to kritizovali, odpovedala, že je „hrdá na to, že má vplyv“ na to, čo nazvala špičkovým európskym think-tankom.
Teraz, keď sa EUDS chystá začať pátrať po údajnom „zahraničnom zasahovaní“, kritici jej menovania pochybujú, že by zasahovanie samotného Sorosa do európskej politiky bolo predmetom záujmu výboru.
Ešte v roku 2023 písal som s dôkazmi:
Priznajme si to. Európska únia (EÚ) už dnes nie je v ničom (pozitívnom) v popredí – technologicky vzaté sa prekreslila do nepodstatného kúta.
Pozorovatelia však tvrdia, že jej schémy umožňujúce masovú online cenzúru a súvisiace „inovácie“ nielenže pokračujú podľa plánu, ale majú šancu uchytiť sa po celom svete, čím sa EÚ na mape dostane do tohto menej lichotivého svetla.
Legislatíva, na ktorú sa teraz v tejto súvislosti kladie dôraz, je zákon EÚ o digitálnych službách (DSA), ktorý stanovil 25. august 2023 ako konečný termín na dosiahnutie súladu.
Tento zákon schválila aj súčasná vláda !!
Vláda SR a NR SR schválila zákon o DSA ! Verejnosť sa musí brániť !!
Tento zákon už nejaký čas existuje – rovnako ako vážne obavy a kritika jeho vplyvu v samotnej Európe. Ale teraz sa zvyšok sveta prebúdza do rozsahu toho všetkého, vzhľadom na to, že koncom augusta sa predpokladá, že všetky takzvané veľmi veľké online platformy (VLOP, v reči EÚ) a veľmi veľké online nástroje (VLOSE, v rovnakom dystopickom jazyku) začnú klesať.
Už nie všetky, ale stále väčšina z nich pochádza z USA. A teraz vyvstáva otázka – ako presne to bude fungovať?
Aby sme boli spravodliví, nikto nemôže povedať, že ľudia ako Facebook, Google a spol. nie sú zdatní v masovej cenzúre, či už s mandátom EÚ alebo bez neho. Je to však iná „značka“ masovej cenzúry, keď sa riadi odlišnou politickou a právnou prioritou.
Existuje dlhý zoznam globálnych „VLOP“ a „VLOSE“, ktorí budú čoskoro – očividne – čeliť vysokým pokutám v EÚ, pokiaľ sa nezhodujú s blokom, ktorý je niekedy zdanlivo neistý za určitým účelom (možno je to cenzúra, mohli by povedať cynici).
Ide predovšetkým o tieto problémy: takzvané dezinformácie a nenávistné prejavy. A vymazanie, zničenie a odstránenie všetkého, čo EÚ povie, je to isté.
Tento akt sa ohlasuje ako maják poriadku v šialenej ríši digitálneho sveta. Napriek tomu sa pod nánosom ušľachtilých zámerov skrýva mechanizmus, o ktorom niektorí kritici vedia, že vážne naruší základ demokratických spoločností: nenapadnuteľné právo na slobodu prejavu.
Vo svojom údajnom úsilí chrániť digitálnu populáciu pred dezinformáciami a nenávistnými prejavmi si DSA udeľuje znervózňujúce právomoci nad moderovaním obsahu platformy. To vyvoláva do očí bijúce obavy: Sme svedkami vzostupu digitálneho dozorcu, ktorý vrhá svoj tieň na otvorený diskurz, ktorý sme si kedysi vážili? Smernica, ktorá vyzýva platformy, aby urýchlene odstránili „nelegálny“ obsah, je labyrintovou pascou. Čo napokon odlišuje „nelegálne“ od len nepopulárneho alebo vyzývavého?
Platformy, ktoré sa snažia zostať v dobrej milosti regulačných orgánov, sa môžu čoskoro rozhodnúť pre agresívnu cenzúru, aby sa vyhli represívnemu dosahu zákona. Dôsledok je predvídateľný: dusné prostredie, kde by nesúhlasné hlasy, kontroverzné názory alebo dokonca prelomové myšlienky mohli byť utlmené nie zásluhou, ale strašidlom algoritmickej alebo byrokratickej odplaty. Najviac ohrození sú menší tvorcovia a potlačené skupiny, často predvoj nových perspektív, potenciálne umlčaní v tomto represívnom digitálnom režime.
Okrem toho sa údajne „jasnejší“ mechanizmus vybavovania sťažností DSA javí ako menší prínos pre používateľov a viac ako spletitá byrokracia. Tí, ktorí hľadajú nápravu, môžu čoskoro zistiť, že sa topia v mori byrokracie a ich hlasy budú ešte viac potlačené.
Jeho súhlas s algoritmickou transparentnosťou a zdanlivým posilnením postavenia používateľov v oblasti personalizovaných reklám sa zdá byť prinajlepšom povrchným gestom. Bez hlbokého pochopenia zložitých algoritmov je priemerný používateľ bezmocný, takže „posilnenie“ DSA je o niečo viac ako prázdna rétorika.
Odvaha EÚ pri prezentácii zákona o digitálnych službách (DSA) ako vzoru digitálneho protekcionizmu sa nedá preceňovať. Aj keď môže byť zahalený v odevoch ochrany používateľov, pre tých, ktorí sa ponoria hlbšie, sa DSA ukazuje ako potenciálny cenzorský aparát, ktorý by mohol predefinovať digitálnu hranicu Európy v menej demokratickom a reštriktívnejšom svetle.
Zamyslite sa nad širšími dôsledkami takéhoto činu vo veku, ktorý prosperuje z výmeny informácií. Internet bol vyhlásený za poslednú veľkú baštu slobodného prejavu, demokratizovaný priestor, kde sa myšlienky, bez ohľadu na to, aké nekonvenčné alebo prelomové, dajú zdieľať bez strachu. DSA však svojou zdanlivo neukojiteľnou chuťou na kontrolu hrozí, že túto slobodu zníži. Keď sú platformy donútené k preventívnej cenzúre, ktorá uprednostňuje dodržiavanie predpisov pred otvoreným diskurzom, posúvame sa bližšie k orwellovskej digitálnej realite.
Živosť digitálneho sveta vďačí za svoje farby nespočetnému množstvu hlasov, perspektív a príbehov, ktoré ho obývajú. Napriek tomu, s hroziacou prítomnosťou DSA, existuje nebezpečenstvo, že to všetko vybledne do monochrómu akceptovaných príbehov, ktoré budú odrážať iba pocity schválené byrokratickou elitou.
Okrem toho nemožno ignorovať potenciálny vplyv zákona na inovácie. Keďže menšie platformy zápasia s prísnymi požiadavkami na dodržiavanie predpisov, môžu sa ocitnúť predbehnutými technologickými gigantmi, ktorí majú zdroje na navigáciu v zložitom bludisku DSA. To by mohlo potlačiť vzostup budúcich inovátorov, upevniť moc v rámci niekoľkých digitálnych gigantov a ďalej zmenšiť rozmanitosť digitálnych priestorov.
Princípy demokracie vyžadujú, aby jej občania boli informovaní, aktívni a predovšetkým slobodní vo svojom prejave. Akékoľvek právne predpisy, ktoré smerujú k podkopávaniu týchto pilierov, by sa mali preskúmať s maximálnou prísnosťou. Keďže EÚ stojí na tejto kľúčovej križovatke, v stávke nie je len budúcnosť jej digitálneho priestoru, ale aj samotné ideály, ktoré Európa po stáročia presadzuje.
Existuje niekoľko medzinárodných odľahlých hodnôt, ktoré sú kvalifikované ako „VLOP“ a „VLOSE“ – najmä čínska Alibaba (AliExpress) a TikTok, samozrejme – ale väčšina z nich sú „obvyklí podozriví v USA“: Amazon, Apple, Google a ich príslušné obchody; Google Maps and Shopping, Facebook a Instagram; Do hry sa dostanú aj LinkedIn od Microsoftu, Snapchat, Wikipedia a potom Booking.com a Zelando.
Čím viac, tým veselšie.
Z nejakého dôvodu EÚ považuje Bing od Microsoftu za „veľmi veľký vyhľadávací nástroj“ ako taký; a zo zrejmých dôvodov zaraďuje Vyhľadávanie Google do tohto zoznamu.
Čo teda majú naši inak osvedčení zástancovia slobody prejavu (mimochodom to je sarkazmus) – teraz robiť – aby si ponechali až 6 % svojich celosvetových ročných príjmov z špinavých rúk EÚ?
Keď je v tomto bode všetko povedané a urobené, nie je jasné – okrem toho, že vtáky sa k sebe hrnú a nakoniec nepochybne nájdu nejaké „prospešne vzájomné“ východisko zo zdanlivej slepej uličky.
Aféra je taká nejasná, ako ju dokážu vymyslieť len byrokrati EÚ, hoci niektoré ustanovenia, ktorými sa EÚ snažila začleniť do svojej dlhotrvajúcej a niekedy horúčkovitej reakcie na ukrajinskú krízu, budú relevantné aj tu, keď sa od online platforiem vyžaduje boj proti všetkým možným „dezinformáciám“.
Je tu veľa terminológie, ktorá skutočne mätie myseľ nezávislého pozorovateľa. Po prvé, EÚ pred niekoľkými rokmi oznámila „dobrovoľný“ kódex správania, ktorý by veľké online platformy mali „podriadiť“. Samozrejme, že to súviselo s „dezinformáciami“ a v tom čase väčšinou súviselo s Covidom a voľbami v USA.
Ale keď Twitter nedávno povedal, že je mimo tejto „dobrovoľnej“ klietky – byrokrat EÚ sa postaral o to, aby vydal niekoľko celkom zjavných hrozieb.
„Ja som vymáhač. Zastupujem zákon, ktorý je vôľou štátu a ľudu,“ povedal predošlý komisár EÚ pre vnútorný trh Thierry Breton – nepravdepodobný zločinec – a dodal, že bol na návšteve Silicon Valley, keď to povedal (dúfajme) z iných dôvodov, než aby pripomenul Elonovi Muskovi termín 25. augusta.
Breton môže byť učňom presadzovateľom práva, ale nezdá sa, že by mal veľké problémy hovoriť nahlas z oboch strán a medzitým nestratiť ani nezalapiť dych – ak sa dá správam veriť.
Toto povedal ďalej:
"Je to dobrovoľný základ, takže nikoho nenútime."
Aká príkladná „radosť“ pre svet sa v poslednom čase stala EÚ!
Petícia za vyhlásenie referenda
S prosbou. Financujeme sa výlučne prostredníctvom vašich darov. Veľká vďaka
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.
