"Rúška sú zlé pre naše zdravie!" varuje popredný vironológ MUDr. Hana Zelená
"Neexistuje žiadny dôkaz, že pomáhajú. Chodiť v maske je nebezpečnejšie ako chodiť bez nej." Tu sú dôvody, prečo.
"Škodlivosť vírusu ani zďaleka nie je škodlivá pre opatrenia prijaté na zabránenie jeho šírenia," hovorí MUDr. Hana Zelená, doktorka a mikrobiologička, vedúca oddelenia mikrobiológie a národného referenčného laboratória Inštitútu zdravia v Ostrave.
"Je najvyšší čas začať liečiť vírus covid rovnako ako iné respiračné vírusy, na ktoré nikto nemusí testovať u ľudí bez príznakov, pretože to nedáva zmysel."
Rovnaký názor má aj bývalý minister zdravotníctva Adam Vojtěch. Je to skôr otázka viery, hovorí MUDr. Zelená
"Je to skôr otázka viery, či rúška fungujú alebo nie. Neexistuje žiadny dôkaz, že tvárové masky výrazne chránia naše zdravie. Na druhej strane nosenie rúšok prináša pomerne veľa problémov, ako sa uvádza v oficiálnom dokumente WHO."
Prevažná väčšina lekárov tvrdí, že dôležitosť masky na ochranu nášho zdravia pred vírusmi je takmer nulová. Hovorí sa, že maska a vírus sú ako drôtený plot s výhľadom na muchu. Propagáciu nosenia rúšok považujú za popieranie vedomostí o medicíne.
WHO najprv dôrazne neodporučila tvárové masky. Ale potom WHO zmenila názor – nie preto, aby chránila zdravie, ale preto, že tvárové masky pôsobia ako silný psychologický moment "podania".
Do obchodu s vakcínami sú zapojení aj tí istí ľudia a organizácie, ktoré dotujú WHO miliardami dolárov (miliardári Bill Gates, Geroge Soros...). Ak sa má predať veľa (desiatok miliárd) vakcín, cesta je cez masky.
"Na webovej stránke WHO sú uvedené rôzne riziká spojené s nosením rúšok. Je to celý rad kožných problémov. S dýchaním. Je tu vdychovanie vydychovaného vzduchu so zvýšeným obsahom oxidu uhličitého, čo prináša veľa zdravotných problémov," pokračuje MUDr.
"Otázkou preto je, či potenciálne prínosy presadnú riziká spojené s nosením rúšok. Ak neexistuje jasný dôkaz o tom, že výhody sú väčšie ako negatíva, potom by to určite nemalo byť na základe nejakej povinnosti alebo vymáhateľnosti pokút," hovorí DR. Green.
Strach z odplaty
Hana Zelená, PhD. dlhodobo pracuje na nekonzistentnosti okolo údajnej pandémie koronavírusu. Na túto tému zverejnila text, ale urobila tak anonymne zo strachu pred možným trestom.
"Bála sa odvetných opatrení zo strany štátu, požiadala ma, aby som neudývala svoje meno. Úplne to chápem. Pre podobnú verejnú prezentáciu názorov som pred rokmi opustil kliniku Všeobecnej fakultnej nemocnice," povedal MUDR. Jan Hnízdil zverejnil na svojom blogu, kde zverejnil text svojho kolegu.
Text MUDr.. Zelená o údajnej pandémii koronavírusu.
"Snažím sa nájsť dôkazy o nebezpečenstve strašného vírusu Covid, ktorý robí svet už nie svetom, akým býval. Milióny prípadov, státisíce mŕtvych, katastrofické scény v televíznych správach. Denne sme informovaní o rastúcom počte prípadov a úmrtí na celom svete. Ale ako pochopiť tieto čísla?
Základnou otázkou je, aká je smrť vírusu Covid. To znamená, aký podiel (percento) pacientov zomrie na túto infekciu. Neexistuje jednoduchá odpoveď na zdanlivo jednoduchú otázku.
Po prvé, pojmy sú zameniteľné: PCR pozitívne – infikované – choré. Tieto pojmy odkazujú na rôzne fakty, ktoré mätú nielen novinárov, ale, žiaľ, aj tých, ktorí sa považujú za odborníkov, takže niet divu, že o tom nikto nevie. PCR pozitívne neznamená automaticky, že osoba je infikovaná (infekčná) a určite nie, že je chorá.
Choroba je definovaná prítomnosťou príznakov ochorenia, nie (len) pozitivitou nejakého druhu testu. Nechápem, prečo sa hovorí o počte "vyliečených", keď väčšina pozitívne testovaných nemala žiadne príznaky ochorenia, a preto sa z čoho vyliečiť. Pozitivita PCR testu nie je synonymom ochorenia. Takže od začiatku zlyhávame, pretože neexistuje konsenzus o tom, s akým percentom zosnulého by sa malo počítať. Je tiež isté, že nie všetky úmrtia na covid/úmrtie zomreli v dôsledku ochorenia COVID.
Väčšina z nich preukázateľne zomrela na niečo iné a zároveň v čase úmrtia mali pozitívny PCR test na koronavírus, ktorý mohol, ale nemusí prispieť k úmrtiu (tzv. úmrtia na covid, nie "covid".)
Rôzne metodiky výpočtu "prípadov" a "úmrtí na covid" v rôznych štátoch sú pravdepodobne hlavnými dôvodmi, prečo z rôznych krajín pochádzajú diametrálne odlišné hodnoty výskytu a úmrtnosti. Je to stále ten istý vírus, britský vírus nie je 10-krát smrteľnejší ako nórsky alebo maďarský vírus nie je osemkrát smrteľnejší ako slovenský, ako by sa mohlo zdať zo zverejnených údajov.
Pri všetkých nejasnostiach, údajne podľa triezvych odhadov (podľa prof. Prymulu), sa však miera úmrtnosti na COVID v súčasnosti odhaduje na 0,6 % – predpokladám, že zo všetkých testovaných pozitívnych, nie skutočne chorých. Je to veľa alebo nie dosť? Z každých 1 000 pozitívnych na COVID-19 zomrelo 6 ľudí. Nie je to veľa, ale určite aj šestka je škoda, a ak sú milióny postihnuté infekciou, potom budú tisíce úmrtí. A preto celá táto zahalená anabáza stojí za záchranu mŕtvych, nie?
Ale zabudli sme na jednu maličkosť. Riziko smrti so sebou prináša život sám. Nie sme nesmrteľní a populácia prirodzene rastie. Každý rok sa u nás mení približne jeden celý rok. V Českej republike sa každý rok narodí približne 100 000 detí a zomrie niečo vyše 100 000 ľudí, čo predstavuje približne 1 % obyvateľstva. Takže samotný život má "mieru úmrtnosti" 1% ročne - takmer dvakrát toľko ako percento úmrtí ľudí s pozitivitou Covid.
Je to skoro ako keby vírus Covid znížil riziko úmrtia. Je to, samozrejme, nezmysel, ale ani to nenaznačuje, že by to zvýšilo pravdepodobnosť smrti. Samozrejme, možno tvrdiť, že 1 % z celkového počtu úmrtí sa počíta za celý rok, zatiaľ čo miera úmrtnosti na COVID priamo súvisí s obdobím blízkym pozitívnemu testu, takže tí, ktorí zomrú bez ochorenia COVID, by si mohli užívať život bez ochorenia COVID aj niekoľko mesiacov do konca roka.
Ale tiež nevieme, či samotný vírus, alebo skôr okolnosti spojené s covid-pozitívnym stavom – ošklbané zo známeho prostredia, izolácia v nemocnici, zákaz návštev, personál v strašidelných ochranných oblekoch a jediná zábava na izolovanej covidovej jednotke je často len televízne vysielanie plné katastrofických správ o Covid. Bez ohľadu na možné zanedbávanie iných ochorení v dôsledku organizačných komplikácií pri vyšetrovaní a preprave pacientov pozitívnych na COVID. Krehký senior to nemusí vydržať.
Uvádza sa, že vážny priebeh úmrtia zvyčajne postihuje ľudí v staršom veku a inak chronicky chorých, ale môže tiež zabíjať mladých ľudí a bez súvisiacich chorôb. Pre malú objektivitu sa pozrieme na údaje o veku úmrtia ľudí v súvislosti s ochorením COVID v Českej republike (dostupné na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí). Tu môžeme zistiť, že do 19. júla 2020 zomrelo v Českej republike v súvislosti s ochorením COVID-19 359 ľudí, z toho 208 mužov a 151 žien zomrelo.
Ženy, ktoré zomreli na covid, mali v priemere 82,1 roka, zatiaľ čo priemerný vek všetkých zosnulých žien v rokoch 2018 až 2019 bol 81,9 roka. Muži, ktorí zomreli na covid, mali v priemere 76,2 roka a všetci muži, ktorí zomreli za posledné dva roky, mali v priemere 76,1 roka. Vidíme, že priemerný vek úmrtia ľudí s covidom je prakticky rovnaký ako priemerný vek všetkých zosnulých v predchádzajúcich dvoch rokoch. Pozitivita ochorenia preto nezrýchli život a vek úmrtia osôb pozitívnych na COVID v podstate len odráža obvyklý život v Českej republike.
Myslím, že niekto z nás robí blázna. Áno, vírus ide po ľuďoch a pravdepodobne v tom bude pokračovať, ale všetko nasvedčuje tomu, že jeho škodlivosť nie je ani zďaleka škodlivá pre "opatrenia" prijaté na zabránenie jeho šírenia, čo je rovnako iluzórne ako myslenie, že budeme veliť vetru alebo dažďu.
A čo Taliansko, Španielsko, USA, Británia, Izrael? Nepoznám situáciu v týchto krajinách, nevyvodzujem závery z televíznych záberov, ktoré sa zdajú byť vyvodené z kontextu a nemusia odrážať realitu. Vlády týchto krajín zavádzajú opatrenia možno ešte prísnejšie ako v našej krajine, ale situácia je tak, ako je.
Naopak, v kritizovanom Švédsku boli obmedzenia miernejšie, ale situácia tu nie je výrazne horšia ako v iných krajinách, nebola žiadna katastrofa ani kolaps zdravotnej starostlivosti a teraz je situácia tu ešte pokojnejšia ako inde vrátane Českej republiky. Na objektívne posúdenie by bolo potrebné poznať príslušné údaje vrátane demografických údajov, ktoré sa líšia v závislosti od štátu a regiónu.
Je najvyšší čas začať liečiť vírus COVID rovnakým spôsobom ako iné respiračné vírusy, na ktoré nikto nemusí testovať u ľudí bez príznakov, pretože to nedáva zmysel. Preto ani nevieme (a nepotrebujeme vedieť), koľko ľudí je v súčasnosti pozitívnych na akýkoľvek iný vírus a koľko zomrelo s týmito inými vírusmi. Začnime opäť konať racionálne, preskúmajte len ľudí, ktorí sú chorí, aby sme zistili príčinu ich ťažkostí, ako sme to robili doteraz.
Nie je potrebné testovať viac, naopak, je potrebné testovať menej a len pacientov s ťažšími príznakmi, nie zdravých alebo ľudí s nevýznamných ťažkosťami. Strašenie rizikom infekcie starších ľudí a chorých je prehnané, v skutočnosti infekcia COVID-om výrazne neznižuje riziko úmrtia ani u 90-ročných. U priemerného 90-ročného je približne 500-krát vyššia pravdepodobnosť úmrtia ako u 30-ročného a 20-krát vyššia pravdepodobnosť úmrtia ako u 60-ročného s ochorením COVID-19 alebo bez neho.
To je prirodzený smer sveta."
