S novou štruktúrou rozpočtu by mala mať EÚ väčšiu kontrolu nad využívaním fondov EÚ národnými štátmi.
Samozrejme, že Europoslanci, Vláda SR, poslanci NR SR, Komisár Šefčovič sú ticho, ako to bolo príklad v minulom roku, keď som niekoľko mesiacov ešte pred hlasovaním varoval o budúcom hlasovaní. Samozrejme Uhrík kričal až večer po hlasovaní.
Klikni na:
Eurokrati chcú superštát EÚ do konca roka - Časť druhá
Tvrdé jadro chce zrušiť právo veta - do konca roka chcú Federálny štát Eú!!
„Konferencia o budúcnosti Eú: Spojené štáty Európske!!
Slovenská a Česká republika už dávno stratili právo Veto, politici klamú! (dôkazy)
Nová komisia EÚ plánuje komplexnú reformu rozpočtu. S tým súvisí aj plán naviazať vyplácanie financií na plnenie konkrétnych národných plánov – v súlade s predpismi EÚ. EÚ by tak získala podstatne väčšiu kontrolu nad vnútroštátnym využívaním fondov EÚ.
"zjednodušenie"
Rozsiahla reštrukturalizácia rozpočtu zjavne koluje vo vnútri, ako dnes informuje nemecký FAZ. Mali by ste mať zodpovedajúci papier. Plán stanovuje, že budú len štyri hlavné rozpočtové položky: riadna rozpočtová položka, fond konkurencieschopnosti, zahraničná politika a položka na administratívne náklady. To by znamenalo, že predtým nezávislé rozpočtové položky v hodnote miliárd by boli začlenené do riadnych rozpočtových položiek.
Týka sa to napríklad poľnohospodárskych dotácií alebo podpory štrukturálne slabých regiónov. V budúcnosti sa tieto predchádzajúce položky presunú na štáty EÚ v položke všeobecného rozpočtu. Aspoň taký je plán, ktorý má „zjednodušiť“ rozpočet. Zároveň to dáva EÚ väčšiu kontrolu nad využívaním finančných prostriedkov. Stručne povedané: „reštrukturalizácia“ rozpočtu by viedla k ďalšiemu zníženiu národnej suverenity.
Vyplatenie finančných prostriedkov by malo byť spojené so splnením určitých podmienok. Členské štáty by najprv museli koordinovať národné plány s Komisiou. To by malo stanoviť konkrétne ciele a reformy. Až keď sa tieto zrealizujú, peniaze sa rozdelia.
Vďaka tomu bude mať EÚ väčší vplyv na využívanie finančných prostriedkov. Nižšie opisujem zámery reštrukturalizácie takto:
V zásade majú členské štáty väčšiu flexibilitu pri využívaní pridelených prostriedkov. Finančné prostriedky by sa preto mohli použiť konkrétnejšie podľa národných priorít. Proces rokovaní o rozpočte by sa pre samotnú EÚ zjednodušil. Namiesto predchádzajúcich 530 rôznych plánov by sa muselo rokovať a riadiť len 27 národných plánov – jeden na každý členský štát.
Hlavným záujmom EÚ je však mať väčší vplyv na využívanie finančných prostriedkov. Ak EÚ zrealizuje svoje plány, vyplácanie finančných prostriedkov by bolo po prvýkrát priamo spojené s plnením konkrétnych plánov. EÚ by tak získala ešte rozsiahlejšie možnosti kontroly. Po vyplatení by však EÚ už nemala žiadny dohľad nad skutočným využívaním týchto prostriedkov členskými štátmi.
V prípade potreby by jedinou možnosťou, ktorá by bola možná, bolo uvaliť na členské štáty následné sankcie. Tento princíp, ktorý sa už uplatňoval pri Corona fonde EÚ, bol opakovane kritizovaný Európskym dvorom audítorov. Dvor audítorov varoval, že ak by sa projekty financovali vopred namiesto následnej úhrady, mohlo by sa zvýšiť riziko nesprávneho pridelenia a neefektívneho využívania finančných prostriedkov.
Nárast moci: EÚ chce zrazu viazať vyplácanie financií na splnenie konkrétnych podmienok
EÚ plánuje komplexnú reformu rozpočtu. V budúcnosti budú len štyri hlavné rozpočtové položky. Komisia chce vyplácanie financií prepojiť aj s plnením konkrétnych národných plánov. EÚ by tak získala podstatne väčšiu kontrolu nad využívaním finančných prostriedkov.
Európska únia podľa FAZ plánuje rozsiahlu reštrukturalizáciu rozpočtu. Vyplýva to z internej prezentácie dostupnej médiu. V budúcnosti teda budú existovať len štyri hlavné rozpočtové položky: riadna rozpočtová položka, fond konkurencieschopnosti, zahraničná politika a položka na administratívne náklady. Plánovaná reorganizácia rozpočtu EÚ tiež stanovuje, že predtým samostatné, rozsiahle rozpočtové položky budú integrované do riadnych rozpočtových položiek.
Týka sa to najmä poľnohospodárskych dotácií a podpory štrukturálne slabých regiónov. V budúcnosti budú tieto prostriedky prevedené na členské štáty v rámci položky všeobecného rozpočtu. Cieľom nového rozpočtu však nie je úspora finančných prostriedkov. Ide skôr o zjednodušenie rozpočtu a predovšetkým o väčšiu kontrolu nad využívaním financií.
Európska komisia plánuje podmieniť vyplácanie prostriedkov z rozpočtu EÚ splnením určitých podmienok. V súlade s tým musia členské štáty najskôr skoordinovať národné plány s Komisiou, v ktorých sú stanovené konkrétne ciele a reformy. Finančná podpora bude poskytnutá len vtedy, ak budú tieto dohodnuté požiadavky implementované.
V zásade majú členské štáty väčšiu flexibilitu pri využívaní pridelených prostriedkov. Finančné prostriedky by sa preto mohli použiť konkrétnejšie podľa národných priorít. Proces rokovaní o rozpočte by sa pre samotnú EÚ zjednodušil. Namiesto predchádzajúcich 530 rôznych plánov by sa muselo rokovať a riadiť len 27 národných plánov – jeden na členský štát.
Hlavným záujmom EÚ je však mať väčší vplyv na využívanie finančných prostriedkov. Ak EÚ zrealizuje svoje plány, vyplácanie finančných prostriedkov by bolo po prvýkrát priamo spojené s plnením konkrétnych plánov. EÚ by tak získala ešte rozsiahlejšie možnosti kontroly. Po vyplatení by však EÚ už nemala žiadny dohľad nad skutočným využívaním týchto prostriedkov členskými štátmi.
V prípade potreby by jedinou možnosťou, ktorá by bola možná, bolo uvaliť na členské štáty následné sankcie. Tento princíp, ktorý sa už uplatňoval pri Corona fonde EÚ, bol opakovane kritizovaný Európskym dvorom audítorov. Dvor audítorov varoval, že ak by sa projekty financovali vopred namiesto následnej úhrady, mohlo by sa zvýšiť riziko nesprávneho pridelenia a neefektívneho využívania finančných prostriedkov.
Petícia za vyhlásenie referenda
S prosbou. Financujeme sa výlučne prostredníctvom vašich darov. Veľká vďaka
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.