Na zodpovedanie tejto otázky stačí pár slov, vzhľadom na tému ústupu: ďalšie divadlo vojny, povedal to aj Lorenzo Maria Pacini, doc. Profesor politickej filozofie a geopolitiky, UniDolomiti z Belluna.
Pred pár dňami začalo divadlo Vlády SR spoločne s PS, SaS, KDH aby zakryli veľmi nebezpečnú vec pre život Slovákov a celej Slovenskej republiky !!
Tu čítaj !!
Dôkazy, že vláda verejne klame aj s Europoslancami !!!
Aby toho nebolo málo, tak v pozadí dohodnutej frašky bolo jedno tajné stretnutie kápa Fica s jeho progresívnou vládou!!
Čo sa to do pekla deje v Terste?
Pred pár dňami sa v Terste uskutočnilo tajné stretnutie, na ktorom sa zúčastnili rôzne orgány: členovia NATO, členovia Atlantickej rady, členovia maďarského think-tanku Danube, napojeného na Viktora Orbána, členovia sprievodu Donalda Trumpa, členovia talianskej Ozbrojené sily a polícia, predstavitelia vedenia mesta a predstavitelia miestneho slobodomurárstva. Túto informáciu nikde inde nenájdete. Témou stretnutia bola militarizácia prístavu Terst.
Aký je dôvod?
Strategická úloha Terstu v doktríne trimária (trojmoria)
Písal sa rok 1942: v Spojených štátoch amerických vyšla kniha, ktorá sa stala základným kameňom amerického výskumu námornej stratégie. Bola nazvaná America's Strategy in World Politics a napísal ju akademický geograf Nicholas John Spykman, jeden z otcov námornej geopolitiky a intelektuálny žiak Sira Halforda Mackindera. Je zrejmé, že kniha nemala úspech u širokej verejnosti, pričom sa stala skutočnou bibliou stratégie „námornej cesty“ pre všetkých mocných thalassokratov a predstavila koncept Rimland, ktorý dnes používame v geopolitike.
Malá kapitola textu je venovaná konkrétnej téme: doktríne trimária (trojmorie), ktorá je teraz známejšia pod svojím modernizovaným názvom Iniciatíva troch morí (3SI alebo TSI). Je to stratégia, ktorá sa stane zlatým pravidlom pre udržanie americkej moci na európskom kontinente. 3SI, známa aj ako Baltské, Jadranské a Čiernomorské doktríny (Projekt Trojmorie), sa v súčasnosti považuje za strategickú iniciatívu, na ktorej sa podieľa 13 členských štátov, konkrétne Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko ako aj dva de facto pridané štáty, a to Moldavsko a Ukrajina. Oficiálne ho ako projekt spustili v roku 2015 poľský prezident Andrzej Duda a chorvátska prezidentka Kolinda Grabar-Kitarovič pod starostlivou koordináciou ministerstva zahraničia USA.
Tu čítaj:
Náhoda? To určite nie.
Keď Američania prišli do Európy počas druhej svetovej vojny s úmyslom nielen vziať si letnú dovolenku, ale zostať a nastoliť trvalú vládu, museli nájsť spôsob, ako udržať kontinent pod kontrolou, a to nielen vojensky – čo sa im podarilo vďaka obrovské množstvo amerických vojenských základní vo všetkých európskych krajinách – ale aj finančne, ekonomicky a politicky. V tom čase bola Európa vo fáze delenia medzi Východom a Západom, medzi Atlantickým a sovietskym vplyvom. Stredná Európa, presnejšie stredná Európa , bola geografickým stredom, z ktorého bolo možné odvíjať výkon tejto moci. Bolo potrebné nájsť spôsob, ako ovládnuť kontinent stabilným a trvalým spôsobom, čo je potreba, ktorá sa pociťovala na konci prvej svetovej vojny a po rozpade habsburskej ríše, skutočný geopolitický nárazník, ktorý zmiernil niekoľké trenice a nároky medzi Rusmi, Osmanmi a Nemcami sa stali naliehavými. Politická geografia, ktorá sa formovala 14 bodmi programu Woodrowa Wilsona, nebola dostatočná na zaručenie vládnutia. Dokonca aj Winston Churchill si uvedomoval potrebu pevného bloku, ktorý by bol pre mocnosti na východe nepreniknuteľný.
Preto sa dohodou medzi Churchillom a nástupcom Franklina Delano Roosevelta hľadalo geoekonomické riešenie: s pomocou troch federálnych klubov, Londýnskeho klubu, Parížskeho klubu a Rímskeho klubu, bola v r. 1945, dokument, ktorý vychádzal z teórií amerického Spykmana a navrhoval zjednotenie všetkých národov od dolného Jadranu (najmä Egejského mora) po severoeurópske moria vo viere, že stabilita v regióne je prvoradá pre trvalý mier na celom svete. Európa .
Predovšetkým bolo potrebné udržať na uzde množstvo prístavov obrovského významu, ako napríklad Hamburg v Nemecku a Kostnicu v Rumunsku, a predovšetkým prístav Terst. Odvtedy sa doktrína Trimária dôsledne a rozhodne presadzovala prostredníctvom rôznych mnohostranných medzinárodných dohôd ovplyvňujúcich obchodné cesty, bankové inštitúcie, investičné fondy a strategický sektor. Tomu všetkému napomohol rozpad ZSSR, ktorý znamenal výrazné oslabenie politických celkov zúčastnených krajín v srdci východnej Európy.
Ak sa nad tým zamyslíme, z geografického hľadiska tvorí trimárium akýsi trojuholník na východe, ktorý sa tiahne blízko hraníc s Ruskou federáciou. To je presne to, čo NATO robí už 75 rokov, expanduje na východ, aby provokovalo a útočilo na Rusko. Prax je v súlade s doktrínou. V skutočnosti je to nástroj kontroly pre celý makroregión Balkán, ktorý je predmetom špekulácií, vojenských operácií a neustálych politických a sociálnych problémov, ktoré sú zámerne držané pod kontrolou a sú nestabilné.
Nový názov Iniciatívy troch morí nemení strategickú geometriu starého trimária: prístavy, ktorých sa to týka, sa zväčšili a americká vojenská prítomnosť bola implementovaná v oblastiach záujmu, z ktorých najdôležitejšou a neustále pod americkou pozornosťou zostáva Terst. je. ako to?
Slobodný prístav Terst a Slobodné územie Terst
Len málo ľudí pozná právny štatút Terstu, ktorý je skutočne jedinečný a zaslúži si hĺbkovú štúdiu (ktorej sa v tomto článku nebudeme venovať, možno neskôr). Po druhej svetovej vojne bola oblasť Triestínu vyhlásená za voľný priestor, zamýšľaný ako demilitarizovaná a neutrálna oblasť s autonómnou vládou, ktorá má zabezpečiť rovnováhu medzi súperiacimi mocnosťami a koexistenciou medzi rôznymi etnickými skupinami. V roku 1947 bola podpísaná Parížska zmluva, ktorá uzavrela mier a rozdelila sféry vplyvu medzi víťazné a porazené krajiny. 16. rezolúcia ustanovila Slobodné územie Terstu (Territorio Libero di Trieste – TLT). Londýnske memorandum z roku 1954 prenieslo dočasnú civilnú správu zóny A na Taliansko a správu zóny B na Juhosláviu. Zmluvou z Osima v roku 1975 však Taliansko a Juhoslávia vytvorili hranicu medzi územiami, ktoré im nepatrili, čím porušili autonómiu TLT a Parížsku zmluvu. Rozpadom Juhoslávie a následným rozdelením krajiny na niekoľko štátov došlo k rozdeleniu TLT medzi tri krajiny – Taliansko, Slovinsko a Chorvátsko – ktoré ho ilegálne obsadili, čím porušili predchádzajúce zmluvy a vyvolali spory, politické a právne spory, škandály a protesty. spúšťače, ktoré pretrvávajú dodnes.
Taliansky prístup je obzvlášť zaujímavý. Terst je pod administratívnou a vojenskou okupáciou, keďže tam môžu byť ozbrojené a policajné sily Talianskej republiky... a pod americkou, keďže Taliansko je kolóniou USA pod vojenskou okupáciou, čoho dôkazom je viac ako 120 amerických základní po celej krajine. území. Najmä v Terste Američania zriadili spravodajskú školu OSN a špeciálne policajné riadiace centrum, ktorého súčasťou je aj Eurogendfor, ktorý udržiava nielen mesto, ale aj obchodné cesty pod neustálou vojenskou kontrolou.
Prístav Terst, ktorý má byť medzinárodným slobodným prístavom, je prístavom par excellence, ktorý umožňuje strednej Európe prístup k Stredozemnému moru, ktoré sa otvára na východ a do Afriky, s výhodou 73 % oproti ostatným európskym prístavom. Jeho poloha je strategická v každom ohľade. Z tohto dôvodu ho chceli Američania prevziať, aby mohli implementovať doktrínu trimária. Kontrola Terstu a jeho prístavu znamená kontrolu nad južnou a východnou Európou. Z Terstu k Baltskému moru vzniká priama línia, ktorá vymedzuje pomyselnú „železnú oponu“, ale aj severojužný koridor z hľadiska plynovodov a ropovodov, pozemných obchodných ciest a jedinečnej vojenskej správy území.
To všetko porušuje suverenitu TLT a medzinárodných dohôd, prostredníctvom ktorých bola založená, a predstavuje dvojitý akt násilia.
Čína a Rusko medzitým intervenovali aj v Terste, pričom prvé s významnými investíciami výrazne spomalenými odchodom Talianska z Hodvábnej cesty na jar 2024, druhé už existuje od sovietskej éry a teraz, po rokoch investícií, európskymi sankciami zablokovanými od r. 2022.
Cez Terst vedie Cotton Road
Vráťme sa k tajnému stretnutiu spred niekoľkých dní. Išlo o militarizáciu prístavu, ktorý je už de facto pod vojenskou kontrolou, no bol by úplne v obkľúčení, ak by Taliansko otvorilo Via del Cotone – cestu bavlny. Ide o alternatívnu obchodnú cestu k Hodvábnej ceste, ktorá sa realizuje v rámci partnerstva medzi USA, Indiou, Saudskou Arábiou, Arabskými emirátmi, Izraelom, Jordánskom a Európskou úniou. Pozostáva z dvoch prepojení, železničného a prístavného, a je financovaný z prostriedkov programu globálnej infraštruktúry a investícií, ktorý vytvorila skupina G7 v roku 2002, a Globálnej brány Európskej únie. Cieľom je konkurovať Číne a vo všeobecnosti aj euroázijským partnerstvám a BRICS+, z ktorých sú európske krajiny vylúčené z dôvodu anglo-amerického područia.
Taliansko sa zúčastní tohto ekonomického koridoru medzi Indiou, Blízkym východom a Európou prostredníctvom memoranda o prístave Terst podpísaného v septembri 2023.
Žiaľ, geopolitická situácia v Európe – nehovoriac o ekonomickej situácii, ktorá je katastrofálna pre všetky štáty na kontinente – nie je práve priaznivá: rusko-ukrajinský konflikt trvá dlhšie, ako NATO predpovedalo, a vedie k veľkej nestabilite v rámci trimárium – ku ktorému sa Ukrajina pripojila v roku 2023 pod zámienkou posilnenia svojej vojenskej nezávislosti –; Situácia na Blízkom východe je epochálna katastrofa; vojnová ekonomika nepriala oživeniu európskych krajín, naopak, jednu po druhej ich uvrhla do dlhej zimy inflácie; medzinárodná podpora zlyhala so vznikom multipolárneho sveta pod východným vedením, americká hegemónia vo svete sa zo dňa na deň rúca, dohoda dohodou.
Čo teda robiť s Trimáriom a Terstom?
Militarizácia medzinárodného slobodného prístavu sa javí ako dobre premyslená provokácia. Porušením medzinárodného práva a použitím nadmernej sily chce atlantický blok zvýšiť hlas proti Rusku a Číne a pokúsiť sa obmedziť ich záujmy na okupovaných územiach. Ešte pravdepodobnejšie je, že sa snažia upevniť „železnú oponu“ zo Stredozemného mora do Severného mora, aby zvládli (alebo takmer zvládli) prípadný geografický posun rusko-ukrajinského konfliktu.
Skúsme si predstaviť nasledovný scenár: Ukrajina padne, NATO a jeho splnomocnenec Európska únia, donútená viesť samovražednú proxy vojnu, sa nevzdávať a súhlasiť s rozšírením konfliktu do srdca Európy. Kam by išli bojovať? Ak predpokladáme konvenčný konfliktný prístup, najoptimálnejšími oblasťami by boli Poľsko a Nemecko nad Maďarskom. Ísť až do Nemecka by však znamenalo kolaps Deutsche Bank, ktorá je už v hroznej kríze a je hlavným zdrojom toku peňazí pre Európsku centrálnu banku, čo je neprijateľné, pretože to podkopáva politický systém EÚ a euro ako mena by implodovala s katastrofálnymi následkami pre už aj tak zápasiaci dolár. Musíme teda zatlačiť nepriateľa späť a držať ho za určitou hranicou. Od Terstu na sever je preto možné vytvoriť ohraničené a zvládnuteľné vojnové dejisko uzavretím strednej Európy s pomocou Moldavska a Rumunska, ktoré sa už desaťročia vyznačuje hustou vojenskou prítomnosťou NATO a v posledných rokoch o cvičenia a vojnové školy v Poľsku, Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku, ktoré pripravujú vojakov na stret s Ruskom, sa neustále rozširuje. Pamätajte, že Chorvátsko znovu zaviedlo brannú povinnosť a že Taliansko tak čoskoro urobí, o čom sa v parlamente diskutuje už mesiace.
Čo sa to preboha deje v Terste? Na zodpovedanie tejto otázky stačí niekoľko slov vzhľadom na tému ústupu: ďalšie divadlo vojny.
A určite nás neprídu požiadať o povolenie na jeho spustenie.
Poďakujte Ficovi, Dankovi, Pellegrinimu !!!
Petícia za vyhlásenie referenda
S prosbou. Financujeme sa výlučne prostredníctvom vašich darov. Veľká vďaka
Všetky práva vyhradené © OZ Dôstojnosť Slovenska.
